Chikan: veľmi vážny problém sexuálneho obťažovania v Japonsku

Už niekoľko desaťročí sa Japonsko borí s prípadmi sexuálnych deviantov, ktorí vyhľadávajú ženy v preplnených japonských metrách, aby uspokojovali svoje zvrátené túžby. Im a tomuto sexuálnemu obťažovaniu sa hovorí chikan.

Japonsko môže budiť dojem bezpečnej krajiny s minimálnym stupňom kriminality. Pri bližšom pohľade je realita trošku iná. Jedným z najdesivejších zločinov je sexuálne obťažovanie v japonských metrách. Japonsko má najväčší počet prípadov sexuálneho obťažovania v metrách na celom svete. Tento zločin dostal meno chikan. Zahŕňa všetky prípady sexuálnych zločinov kdekoľvek na verejných priestranstvách. V súčasnosti sa spája so sexuálnym obťažovaním v metrách alebo označuje samotných páchateľov. Japonská vláda k tejto problematike nezaujíma takmer žiadny postoj, preto neexistuje zákon, ktorý by chránil ženy v metrách. Prípad sa definuje ako „neslušný útok“ a nie je súčasťou trestného zákona. Potrestanie sexuálneho devianta závisí od miestnej polície, preto sa definícia sexuálneho obťažovania v každom meste mení. Vo všeobecnosti sa chikan definuje ako skutok, pri ktorom dochádza k úmyselnému a neželanému kontaktu s telom, patrí sem aj kontakt cez oblečenie. Podľa prieskumu verejnej mienky z roku 2010 až 90 % opýtaných žien zažilo v priebehu roka chikan. Japonská polícia v roku 2017 uverejnila dáta, ktoré ukazovali, že vyšetrených bolo 3212 prípadov chikan za rok. Toto číslo je nízke z troch dôvodov: obeť musí ísť na políciu, sexuálny deviant musí byť odhalený, vyšetrovanie pre určenie trestu musí byť dokončené. Verí sa, že vyšetrená bola len jedna tretina skutočných vykonaných zločinov chikan. Nehovoriac, že len jedna desatina obetí skutok nahlási polícii. Z toho dôvodu počet prípadov za jeden rok môže presahovať neuveriteľné číslo 100-tisíc. Zanedbanosť starostlivosti o ochranu obetí vedie k traumám a ranám obetí na celý život. Prečo sa chikan deje? Problematike sa venuje vedecká obec so štúdiami a neexistuje jednoznačná odpoveď. Vo všeobecnosti sa verí, že ku chikan dochádza zo štyroch dôvodov: preplnené metrá, veľký vplyv pornografického priemyslu, Japonsko je krajina bez sexu a ženy o tom nahlas nerozprávajú.

Preplnené metrá sú veľmi realistickým dôvodom. Najčastejšie sa so sexuálnym obťažovaním stretávajú ľudia v Tokiu či Osake, keď sa každý ponáhľa do práce. Prieskumy ukazujú, že k najčastejším prípadom chikan dochádza medzi siedmou až ôsmou hodinou ráno. Určite ste videli videá na internete, v ktorých zamestnanci metra tlačili ľudí do jednotlivých kupé, aby sa metro mohlo pohnúť. Ľudí v kupé je toľko, že dav ľudí nadnáša. Z toho dôvodu je pre sexuálneho devianta jednoduché obťažovať obeť bez toho, aby bol prichytený. Niektorí doktori prirovnávajú správanie páchateľa k závislosti k alkoholu či hrám, keď pocit z nechytenia dodáva páchateľovi adrenalín. Mnohí odborníci sú presvedčení, že muži tento akt vykonávajú na odbúranie stresu. Páchateľ sa najčastejšie dotýka tela obete, vezme obeť za ruku a priloží si ju k svojim pohlavným orgánom, fotí si sukne stredoškoláčok, predstiera, že spí, aby si mohol položiť hlavu na rameno obete sediacej vedľa, šepká jej obscénne veci, ukazuje jej pornografický materiál, rozopína jej gombíky na košeli či podprsenku alebo jej nožnicami strihá oblečenie a iné. Mnohí doktori navrhujú, aby sa zmenil sociálny systém v Japonsku a všetci nechodili v rovnaký čas ráno do práce. Účinná by mohla byť zmena pracovných hodín, práca z domu či flexibilná pracovná doba. Okrem chikan využíva ranný zhon na staniciach metra ďalší trend: butsukariya. Ako sa každý ponáhľa, dochádza k tomu, že ľudia do seba vrážajú. Páchatelia využívajú situáciu a úmyselne vrážajú do žien, aby sa ich dotkli.

Veľký vplyv pornografického priemyslu môže byť ďalším z dôvodov sexuálneho obťažovania. Japonsko patrí k najväčším distribútorom pornografického materiálu na svete. Kultúra hentai je veľmi známa. Rôzne anime, mangy či hrané pornografické videá sa zaoberajú aj príbehmi chikan. V týchto príbehoch sa žena sexuálnemu obťažovaniu zo strany muža bráni, ale nakoniec ju to vzrušuje a podľahne. Je to nechutné, ale mnoho japonských mužov nerozlišuje príbeh z videa a realitu. Skutočne veria, že žena si neželané obťažovanie v realite užíva. Dôvody, prečo to japonskí muži vnímajú takto, sú dva: rodová nerovnosť v Japonsku a chýbajúca sexuálna výchova. Rodová nerovnosť vedie k tomu, že niektorí muži sú presvedčení, že žena im má poskytnúť rôzne služby a je určená na formu mužovej zábavy. Po druhej svetovej vojne, v čase pretrvávajúceho chaosu, japonská vláda v snahe zachovania sexuálnej morálky vytvorila kultúru, v ktorej je rozprávanie sa o sexe tabu. Japonské deti sa na školách učia o plodnosti, vedia o tom, že ženy majú vajíčka a muži spermie, ale neučí sa, ako dochádza k samotnému aktu. Neučí sa o antikoncepčnej ochrane a mládež sa neučí, ako sa chrániť pred sexuálnym obťažovaním. A práve nepochopenie druhého pohlavia a neznalosť problematiky vedie k tomu, že ľudia môžu strácať pojem, čo je vymyslený svet a čo realita.

Japonsko je krajina bez sexu. Podľa prieskumu 34 % párov uviedlo, že má sex viac ako raz za týždeň a len 45-krát do roka. V roku 2020 prieskum ukázal, že až 52 % opýtaných manželských párov uviedlo, že v ich prípade už viac ako rok nedošlo k sexuálnemu kontaktu. Mnohí sú presvedčení, že je to tým, ako má Japonsko v priemere najdlhšiu pracovnú dobu na svete. Japonci na sex nemajú čas a ani energiu. To neznamená, že túžby sú preč. Kombinácia preplneného metra a pornografického priemyslu je možným dôvodom, prečo v Japonsku viac ako v iných krajinách dochádza k sexuálnemu obťažovaniu. Niektorí vedci a doktori sú však presvedčení, že chikan a sexuálna túžba nemajú silnú spojitosť. Ako už bolo spomenuté, mnohí muži vnímajú chikan ako závislosť podobnú závislosti na hre, pri ktorej sa im zdvíha adrenalín, keďže si uvedomujú, že robia niečo zlé.

Ženy o tom nahlas nerozprávajú. Japonky tradične nie sú konfrontačné a spoločnosť učí, že je neslušné zahanbovať ostatných na verejnosti. Z toho dôvodu Japonky nepovedia mužovi, ktorý ich obťažuje, aby s tým prestal. Mladé dievčatá zvyknú zamrznúť od strachu. Majú tendenciu byť tak vystrašené, že nie sú schopné požiadať o pomoc alebo neskôr povedať čokoľvek svojim rodičom. Mnohé sa však neskôr dokážu zdôveriť, že s prípadmi sexuálneho obťažovania sa stretli už od čias základnej školy, keď mali sedem a viac rokov. Páchateľ si obeť vyhliadne na nástupišti počas čakania na metro. V dave si vyhliadne obeť, ktorá vyzerá ticho, slabo a zraniteľne. Jedna cudzinka, ktorá krátko žila v Tokiu, sa vyjadrila, že aj ona bola obeťou chikan. Keď sa otočila a upozornila páchateľa, aby jej dal pokoj, páchateľ sa jej ospravedlnil: „Prepáčte, myslel som si, že ste Japonka.“ Jedna Japonka povedala: „Stala som sa obeťou chikan na začiatku mojej kariéry policajtky. Keď som si sadla na sedadlo vedľa dverí, muž v obleku (pravdepodobne odchádzal z práce) si sadol vedľa mňa a rozložil si noviny. Od prvého okamihu som vedela, že je to divné, pretože kupé bolo prázdne, a tak nebol dôvod, aby si ku mne sadol. Ako sa skrýval za novinami, začal sa dotýkať môjho tela. Moja myseľ bola od strachu prázdna a ja som nebola schopná triezvo uvažovať a myslieť, len som dúfala, že niekto ku mne príde a toho muža zastaví alebo si uvedomí, že niečo je zle. Zdalo sa, že nikoho to nezaujíma a aj tí, ktorí sa na mňa na sekundu pozreli, sa okamžite v sekunde otočili inam. Keď som si uvedomila, že nasledujúca stanica je stanica, kde vystupujem, dokázala som v sebe nájsť guráž a povedala mu, aby so mnou na nasledujúcej stanici vystúpil. Bez slova sa postavil a v okamihu, ako sa otvorili dvere metra, utiekol tak rýchlo, ako len dokázal. Samozrejme, že som sa ho snažila dohoniť, ale mala som na sebe oblek s tesnou sukňou a opätkami, takže bolo nemožné, aby som utekala tak rýchlo ako ten muž. Našťastie, môj šéf bol v tom čase v tom istom metre, takže páchateľa chytil. Po tom, ako som bežala a kričala, som si uvedomila, že všetci na mňa pozerajú. Moje šaty boli neupravené. Ovládla ma hrôza z pomyslenia, že od zajtra budem s týmito istými ľuďmi chodiť metrom.

Na policajnej stanici sa ma starší kolega pýtal mnoho otázok, aby sme spísali zápisnicu. Avšak otázky zahŕňajúce ako sa ma páchateľ dotýkal, kde sa ma dotýkal, s akým prstom sa ma dotýkal a ako dlho boli nepríjemné a ja som potrebovala opísať celú hroznú scénu vlastnými slovami mužom policajtom, ktorí tam so mnou boli. Najhoršia časť výsluchu bola, keď sa ma opýtali, prečo som sa nebránila a prečo som neutiekla. Nedokázala som na to odpovedať. Keď sa to udialo, bola som veľmi vystrašená, aby som niečo urobila. Avšak nebrániť sa okamžite je chápané, že som akceptovala obťažovanie a bola by som v nevýhode. Nakoniec sa ma policajt opýtal, či chcem muža zažalovať. V tom okamihu som nevedela, čo tým myslí. Ja som bola obeť, ktorá zavolala políciu, pretože som potrebovala pomoc. Zdalo sa však, že konečný rozsudok, či bude mať muž trest, záležal na mne. Odrazu som pocítila, že to, či bude muž trpieť a ako sa jeho život zmení, závisí od môjho rozhodnutia. V tom okamihu som bola už veľmi unavená a len som dokázala povedať, že ho nechcem zažalovať a je to v poriadku. Nasledujúci deň v práci som zistila, že môj zážitok sa rozniesol po celej policajnej stanici a od toho okamihu som bola roky vedená ako ‘chikan policajtka’.”

Tento príbeh je len jeden z mnohých, ktoré poukazujú na to, ako sa spoločnosť a autority k problému stavajú. Chikan nie je videný ako vážny problém a zatknutie niekoho za tento zločin vyvolá „zbytočný rozruch“. Obeť nechce robiť scény na verejnosti, často sa obáva, že páchateľ by sa jej mohol pomstiť, napríklad by ju začal prenasledovať alebo vykonať horší trestný čin. Mnohé ženy sa vyhýbajú policajnej zápisnici, pretože musia policajtom detailne opísať, ako zločin prebiehal a ony sa pochopiteľne necítia príjemne. Ak pre chikan mešká žena do práce alebo školy, nikto jej nepomôže. Je to neuveriteľné, ale niektoré ženy zneužívajú už tak náročnú situáciu a obvinenia si vymýšľajú, aby z muža získali peniaze.

Povedzme si na záver, ako sa môže žena v prípade sexuálneho obťažovania v metre brániť: žena by sa mala vyhýbať určitým kupé a miestam v metre, mala by si sadnúť do kupé, ktoré je vyhradené pre ženy (kupé vyhradené len pre ženy funguje v Tokiu od roku 2002, používa sa len počas najväčších pracovných špičiek, v Osake premáva celý deň) alebo mať na sebe odznak s odkazom na prevenciu proti chikan. V metre by sa žena mala vyhýbať kupé, ktoré sú čo najbližšie pri výstupnom termináli metra, keďže muž má jednoduchšiu možnosť ujsť, nemala by stáť v miestach, ktoré oddeľujú jedno kupé od druhého a nemala by stáť pri dverách. Ak sa dá, je veľmi dôležité držať sa v strede kupé a pri skupinke žien. V roku 2015 prišla stredoškoláčka, ktorá bola obeťou chikan každý deň a už mala dosť plakania cestou zo školy, s nápadom, aby si ženy upínali odznaky s nápismi ako „Chikan je zločin.“ alebo „Nebojím sa nahlásiť chikan na polícii.“. Ako experiment si počas deviatich mesiacov 70 stredoškoláčok priplo takéto odznaky. Úspešnosť bola 94 %. Vedenie metra sa zapája a po staniciach možno vidieť plagáty upozorňujúce cestujúcich na chikan. Mobilné spoločnosti v Japonsku začali vytvárať mobily so silným zvukom pri vytváraní fotografií. Je to práve kvôli páchateľom chikan. Spoločnosť JR East začala do kupé metra inštalovať kamery, aby pomohli odhaliť páchateľov. Ženám sa radí, aby nechodili tým istým metrom každý deň a aby mali pri sebe sprej či iné poplašné zariadenie. Problematike sa venuje stále viac Japoncov a čo je potešujúce a nádejné, že na problém poukazuje stále viac japonských mužov, ktorí sa rozhodli chrániť ženy a upozorňovať Japonky a cudzinky na zločin.

Zdroj: youtube.com/Let’s Ask Shogo, tankenjapan.com, guidable.com, twosecondstreet.com