Sviatok stredu jesene uzatvára obdobie žatvy a prihovára sa k Mesiacu, ktorý odjakživa plnil dôležitú úlohu v čínskej kultúre

Čínsky sviatok Stredu jesene je druhým najdôležitejším sviatkom po oslavách nového lunárneho roku, keď sa celá rodina zíde, spolu sa hostí a užíva si voľno. Okrem Číny sa sviatok oslavuje aj v Japonsku, Južnej Kórei, Vietname, Thajsku, Singapure, Malajzii či na Filipínach.

Mesiac bol odjakživa v čínskej kultúre dôležitý. Množstvo dôležitých rozhodnutí sa viazalo na Mesiac a jeho polohu na oblohe. Všetky hlavné sviatky v Číne sú plánované podľa lunárneho kalendára. Netýka sa to len sviatkov. Mnohé páry si stanovujú dátumy svadieb na základe lunárneho kalendára alebo sa takto medzi domácimi oslavujú narodeniny. Predpokladalo sa, že Mesiac má úzku spojitosť s meniacimi sa ročnými obdobiami, a preto bol pre farmárov veľmi dôležitý. Aby farmári vyjadrili svoju vďačnosť, vzdávali už pred 3-tisíc rokmi vďaku Mesiacu poskytovaním darov. Trend sa naplno rozšíril počas vlády dynastie Zhou (1046 p. n. l. až 256 p. n. l.). K sviatku Stredu jesene (v štandardnej čínštine zhong qiu jie) sa viaže romantická legenda o bohyni Chang’E.

Kedysi dávno, ešte za čias starovekej Číny, na oblohe svietilo desať sĺnk, čo ľuďom prinášalo veľké suchá. Jedného dňa sa odvážny lukostrelec Hou Yi odhodlal ľudstvo odbremeniť od trápenia. Vyšiel na pohorie Kunlun a zo všetkých síl napol luk. Deväť sĺnk zostrelil jedným dychom. Slnku, ktoré ostalo, nariadil, kedy má vychádzať a zachádzať podľa správneho času. Hou Yi ľudstvo zachránil od horúčav a hladu, za čo ho ľudia rešpektovali. Stal sa ich učiteľom bojových umení. Hou Yi mal krásnu a milú manželku Chang’E. Dedinčanom pomáhala a všetci ju mali radi. Za to, ako Hou Yi zachránil ľudí od sucha, dostal od božstva elixír nesmrteľnosti. Po jeho vypití by sa Hou Yi dostal do nebies a stal sa bohom. Hou Yi svoju manželku veľmi ľúbil a nechcel ju opustiť, preto sa s manželkou dohodli, že elixír ukryjú. Ich rozhovor počul Pang Meng, jeden zo študentov. Bol to zákerný a chamtivý muž, ktorý sa chcel zmocniť elixíru. Skoro ráno 15. augusta vzal Hou Yi svoju družinu na lov. Pang Meng predstieral, že je chorý a ostal doma. Večer sa vlámal do Hou Yiho domu a nútil Chang’E, aby mu elixír dala, ale ona odmietala. Snažila sa s ním pokojne rozprávať, ale on o rozhovor nemal záujem a dom prehľadával. Aby Chang’E ochránila elixír, vypila ho. Okamžite tak vystúpila na nebesia. Keďže svojho manžela veľmi ľúbila a chcela byť pri ňom čo najbližšie, ako svoj domov si vybrala Mesiac. Keď sa Hou Yi vrátil a dozvedel sa, čo sa stalo, bol veľmi smutný. Na stôl položil jej obľúbené ovocie a koláče a ponúkol jej ich ako obetu. Chýry o obete sa rozšírili medzi ostatný ľud, ktorý začal praktizovať to isté na počesť Chang’E. Odvtedy sa každý rok 15. deň 8. lunárneho mesiaca oslavuje sviatok Stredu jesene. Presný dátum sa každý rok pohybuje, vo všeobecnosti sviatok pripadá na dátum v rozmedzí začiatku septembra až začiatku októbra.

A prečo sa so sviatkom Stredu jesene spája králik? Viaže sa k tomu ďalšia zaujímavá legenda. Raz chcel Jadeitový cisár, najvyšší vládca nebies, otestovať cnosť zvierat. Poslal preto troch nesmrteľných z neba na Zem. Nesmrteľní sa prezliekli za troch chudobných starcov a prosili zvieratá o jedlo. Všetky sa zo všetkých síl snažili nájsť jedlo okrem králika. Králik bol príliš malý na to, aby im našiel potravu a nemal im čo dať. Vrhol sa preto do ohňa a požiadal starcov, aby sa najedli z jeho mäsa. Traja nesmrteľní boli týmto činom hlboko dojatí. Rozhodli sa preto priviesť králika do nebies, kde robil spoločnosť bohyni Chang’E na Mesiaci. Známy je ako Jadeitový králik. Každý deň drví bylinky a vyrába elixíry života, pričom robí spoločnosť bohyni Chang’E. Tretia zaujímavá legenda vysvetľuje prečo, keď sa pozeráte na Mesiac, vidno na ňom tmavé miesta. Dnes vieme, že sú to krátery vytvorené meteormi, ale čínska legenda hovorí príbeh o obyčajnom mužovi menom Wu Gang, ktorý pripomína grécky príbeh o Sizyfovi. Wu Gang sa chcel stať nesmrteľným. Nepracoval však usilovne a nikdy sa nesnažil učiť. Nebeský cisár sa nahneval a potrestal ho. Na Mesiaci zasadil obrovský čerešňový strom, ktorý bol vysoký 1665 m a nariadil Wu Gangovi, aby ho vyťal. Ak sa mu to podarí, stane sa nesmrteľným. Wu Gang poňal úlohu vážne a pustil sa do rúbania stromu. Nikdy však svoju prácu nemohol dokončiť, pretože čerešňový sad sa vždy zacelil tam, kde Wu Gang odťal strom. Wu Gang sa nikdy nevzdal a na Mesiaci rúbe dodnes. Tmavé fľaky na Mesiaci sú tiene čerešňového sadu.

Sviatok Stredu jesene je druhým najdôležitejším sviatkom pre rodinné stretnutia po oslavách čínskeho Nového roku. Pre lepšie pochopenie sviatku sa vo svete prirovnáva k americkému Dňu vďakyvzdania. Rodiny jedia tradičné jedlá, vyrábajú a zapaľujú lampióny a venujú pomyselnú obetu Mesiacu. Sviatok trvá tri dni (jeden pracovný deň a víkend). V súčasnej modernej dobe nie je vždy jednoduché stretnúť sa pre prácu v ďalekom meste od svojho domova, z toho dôvodu je populárne si s rodinou a priateľmi volať a posielať správy. Neoddeliteľnou súčasťou sviatku sú mesačné koláče. Koláče sú okrúhle ako spln Mesiaca. Symbolizujú rodinné stretnutie a šťastie. Členovia rodiny sedia za stolom, krájajú koláč na niekoľko kúskov a delia sa. Ide o pečivo, ktoré má stovky plniek ako fazuľové pasty, lotosové pasty, žĺtok, ovocie, zelenina, orechy, čokoláda, zelený čaj, zmrzlina, smotanový syr, morské plody či pečené bravčové mäso. Môže byť pikantné, slané i sladké. Každý rok sa Číňania snažia prekonať svetový rekord vo veľkosti mesačného koláčika. Dosiaľ najväčší koláč bol vytvorený v Šanghaji v roku 2013. Vážil neuveriteľných 2500 kg a meral viac ako 2,5 m. Pre predstavu, ide o veľkosť väčšiu ako kráľovská posteľ a váhu väčšiu ako rodinné auto. Okrem koláčikov sa na stole nachádza pečená kačka, ryžové koláče, tekvice, granátové jablko, pomelá, lotosové korene, riečne hady či kraby. Ovocie na stole symbolizuje plnosť Mesiaca a rodinnú harmóniu. Zaujímavosťou je, že na niektorých stoloch sa nachádza hruška, niekde nie. Hruška sa totiž vyslovuje podobne ako slovo „odlúčenie“.  

Počas osláv Stredu jesene sa verí, že je Mesiac najväčší, najokrúhlejší a svieti najžiarivejšie. Z toho dôvodu ľudia zbožňujú jesť spolu vonku, kde môžu spolu spln Mesiaca pozorovať. Vystupujú na hory, k jazerám, sadajú si na trávu či na strechu budov. Vzdávanie úcty Mesiacu sa koná večer, keď domáci nastavia stôl k smeru Mesiaca. Na stole sú položené mesačné koláčiky, čerstvé ovocie a horí kadidlo. Celá rodina sa modlí k Mesiacu a prosí o požehnanie. Túto tradíciu obety Mesiacu dodržiavajú niektoré rodiny dodnes. Populárne je písanie hádaniek na lampy, ktoré majú okoloidúci uhádnuť. Deti zbožňujú vytvárať lampióny. Používajú rôzne druhy materiálu. Lampióny majú zajačí, mesačný, grapefruitový a pomarančový tvar. Niektoré miesta v Číne sú ozdobené rôznofarebnými lampiónmi. Riečne lampióny s najväčšími prianiami zvyknú ľudia púšťať do nebies. S oslavou festivalu sa spája vôňa osmantu, pri ktorej si Číňania vychutnávajú koláče a užívajú Mesiac. Z tejto rastlinky sa vytvára jedlo a osmantové víno. Súčasťou osláv je darovanie darov rodine a priateľom. Ide o mesačné koláčiky a ovocie. Koláčiky môžu stáť viac ako tisíc juanov, čo je v prepočte viac ako 146 eur (v krabičke sa nachádza 6 kúskov, dohromady koláčiky s krabicou vážia 1 kg). Moderná doba prináša aj inovácie, a to v podobe mládeže, ktorá cez internet zvykne svojej rodine a priateľom poslať peniaze ako dar. Sviatok stredu jesene sa neoslavuje len v Číne, ale presiahol jej hranice do okolitých štátov.

V Japonsku sa sviatok volá Tsukimi. Jeho tradícia začala počas éry Heian (794 až 1185 n. l.), keď sa oslavoval dlhými večierkami. Od éry Meiji (koniec 19. storočia) sa sviatok oslavuje potichu. Do Japonska prišiel z Číny a i keď Mesiac nemusí byť vždy v splne, mal by byť najjasnejší. V rámci osláv uprostred jesene Japonci jedia ryžové knedličky Tsukimi dango, aby si uctili krásu Mesiaca. Netreba zabudnúť na mochi v tvare mesačného králika a jedlá ako gaštany, taro, sladké zemiaky či saké. Rodiny sa stretávajú a recitujú poéziu za svitu Mesiaca a modlia sa za bohatú úrodu. V Južnej Kórei sviatok dostal meno Chuseok. Koná sa okolo jesennej rovnodennosti, keď sa rodiny schádzajú a ďakujú za bohatú úrodu. Usporadúva sa spomienkový obrad Charye s vybranými jedlami a zvykne sa chodiť aj na cintorín. Významným jedlom je ryžový koláč Songpyeon v tvare polmesiaca, ktorý obsahuje sladké či polosladké plnky. Ponúkajú sa predkom alebo susedom a členom rodiny, aby predstavovali Mesiac a prosperitu. Niektoré ďalšie jedlá zahŕňajú tradičný likér a jeon (kórejské palacinky). Počas sviatku Kórejci cestujú do svojich rodných miest, aby sa stretli so svojimi rodinnými príslušníkmi. Vo Vietname sa sviatok nazýva Têt Trun Tu a oslavujú ho prevažne deti, ktorým sa dávajú lampáše, maškrty a zábavné masky. Počas sviatku sa oslavuje boh Zeme. Rodiny si posadajú v záhradách pri ovocí a mesačných koláčoch a oslavujú Mesiac. Medzi deťmi je najviac populárny lampión v tvare hviezdy s červeným celofánom. Sviatok vo Vietname znamená koniec žatvy. Ulicami mesta sa preháňa tancujúci lev múa lân zložený z tanečníkov. Lev predstavuje šťastenu a odstránenie zlých neduhov. V tom čase sa stretáva mládež, ktorá spieva radostné piesne. Výsledkom je niekoľko levov v sprievode bubnov.

V Thajsku sa k sviatku viaže vlastná legenda o ôsmich nesmrteľných, ktorí navštívili Mesačný palác, aby navštívili bohyňu milosti. Ponúkli jej broskyne, aby im priniesla prosperitu a šťastie ľuďom na Zemi. Rodiny sa spolu hostia, na stoloch nechýba koláč v tvare broskyne. Ulice sú plné svetiel, kde sa predáva ovocie a mesačné koláče. Najpopulárnejšie sú s ovocím durian. Populárne je pomelo, ktoré symbolizuje spojenia a veľké stretnutia. Sviatok je plný kultúrnych predstavení, stánkov s občerstvením a dokonca sa konajú aj súťaže krásy. V Singapure žije množstvo Číňanov, takže sviatok sa tam oslavuje podobne ako v Číne. Jednou z najznámejších show je Lampiónový jarmok pri rieke Singapur a karneval. Sviatok Stredu jesene je v Malajzii vďaka Číňanom veľmi obľúbený. Oslavy prebiehajú prostredníctvom lampiónových podujatí a tanečných dračích a levích vystúpení v Kuala Lumpur. Obchody predávajú tradičné a moderné mesačné koláčiky. Rodiny sa schádzajú, jedia spolu a užívajú si spoločný čas. Obchody a ulice sú ozdobené lampiónmi a mnohé ulice usporadúvajú súťaže v maľbách na lampión. Rodiny môžu navštevovať chrámy a tráviť noc v horách v sprievode lampiónov. Na Filipínach sú budovy a byty ozdobené lampiónmi. Najlepším miestom je Chinatown v Manile. Mosty a obchody sú ozdobené stužkami. Karnevaly sú veľkou súčasťou sviatku. Ide o masky, lampióny a loďky. Moderný pokrok spôsobil, že namiesto priameho ohňa domáci používajú na osvetlenie lampiónov elektrinu. Mnohé reštaurácie a hotely prichádzajú so sviatočným menu. Okrem mesačných koláčikov je na stole populárne pomelo, kačice či kraby. Počas spoločnej večere sa rodina zvykne hrať rôzne hry.

Zdroj: ichongqing.com, moonfestivalblog.com, chinahighlights.com, chinatravel.com, travelchinaguide.com