Keď hovoríme o japonskej kultúre, nesmieme zabudnúť na hudobný štýl zvaný enka, ktorý vznikol ako kritika japonskej politiky, aby sa neskôr pretransformoval na populárny žáner. V článku prezradíme históriu enky, jej spevákov a zamyslíme sa nad budúcnosťou tohto unikátneho štýlu.
Hudobný žáner enka vznikol v 80. až 90. rokoch 19. storočia v Japonsku počas éry Meiji. V krajine v tom čase existovala prísna regulácia prejavov, ktorá eliminovala kritiku, satiru či zosmiešňovanie vtedajšej politiky. Aby sa Japonci vyhli prísnym nariadeniam, rozhodli sa o domácej politike spievať. Enka z tohto obdobia sa nazýva soshi enka a odlišuje sa od modernej enky. Enka tak bola spočiatku politickým prejavom. Na začiatku 20. storočia, okolo roku 1910, začali Japonci spievať viac piesní v štýle enka, ktoré obsahovali pocity a emócie. Na začiatku éry Taisho, okolo roku 1912, enka, ktorá kritizovala politiku, zanikla a žáner sa dostával k širokej verejnosti do hlavného prúdu. Hudobníci vyšli do ulíc, čím sa enka menila na pouličné vystúpenia. Ulicami sa niesli piesne najmä za zvukov huslí. Títo speváci sa nazývali enka-shi. Mnohí veria, že prvá pieseň v štýle enka sa volá Dynamite bushi. Z tohto obdobia pochádza aj skladba Oppekepe Bushi herca a speváka Kawakami Otojiro. Na začiatku 20. storočia sa zrodil kórejský hudobný štýl trot, ktorý nachádzal inšpiráciu v enke, ale nepochádza priamo z nej, keďže bol ovplyvnený aj inými žánrami zo Západu. V 20. rokoch minulého storočia sa žánrom vtedajšej generácie stala ryukoka. Nahrávacie spoločnosti produkovali piesne v tomto hudobnom štýle a nahrádzali enka spevákov z ulíc. Aby sa enka zmodernizovala, do piesní sa postupne komponovala gitara. Najznámejším spevákom v medzivojnovom období bol Haruo Oka s piesňou Kokkyo no Haru z roku 1939.
Po skončení druhej svetovej vojny sa do popredia dostala moderná enka. Prvou piesňou modernej enky sa stala skladba Wakare no Ippon-sugi z roku 1955, ktorú naspieval Toru Funamura. Pieseň sa inšpirovala argentínskym tangom. Modernú enku sprevádzajú témy, ako je láska, strata, osamelosť, znášanie ťažkostí, vytrvalosť či aj také témy ako samovražda a smrť, čo na mládež pôsobí tmavo. Ide o symbol tradičnej, idealizovanej a romantizovanej časti tradícií, kultúry a postoja Japoncov. Počas 60. až 80. rokov nastal zlatý vek enky, ktorá si vlnu masívnej popularity užívala do 90. rokov. Svoje miesto v japonských domácnostiach si enka zachováva vďaka relácii Kohaku Uta Gassen na stanici NHK, ktorá počas osláv nového roku ponúka vystúpenia a súťaže umelcov v štýloch enka a J-Pop. Mnoho spevákov, ktorí sa rozhodli spievať v štýle enka, sa stalo populárnymi vďaka účinkovaniu v relácii. Enka je rozdelená do dvoch skupín: yonanuki major a yonanuki minor. Prvá skupina sa spieva mužmi, ktorí v oblekoch či kimone prinášajú piesňami teplo a radosť, kým druhá skupina je emotívna, zväčša spievajúca o túžbe. Je spievaná ženami oblečenými v kimone alebo vo večerných šatách. Piesne, ktoré majú blízko k západnému štýlu blues, sprevádzajú hudobné nástroje ako gitara, syntetizátory, shakuhachi (tradičná flauta), shamisen (tradičný strunový nástroj) a ťahavý štýl spevu. Napriek tomu, že hudobný štýl enka počúvajú prevažne starší Japonci, miesto si dokáže nájsť aj medzi mladšou generáciou, keďže mnoho súčasných spevákov sa nachádza medzi svojou dvadsiatkou až štyridsiatkou. Medzi umelcov, ktorí spievajú tradičnú enku, patrí napríklad Sayuri Ishikawa s piesňami Amagigoe, Tsugaru kaikyo fuyugeshiki, Chiyoko Kamakura a pieseň Jinsei iroiro či Takashi Hosokawa a pieseň Kita-sakaba. Netreba opomenúť ani také mená ako Hibari Misora, ktorá je dodnes považovaná za kráľovnú enky, Shinochi Mori, Keiko Fuji či Shiro Miya.
Pozrime sa na súčasných umelcov reprezentujúcich modernú enku. Populárnou je Misaki Iwasa, ktorú reprezentuje pieseň Saba-kaido. Ňou obsadila prvé miesto v rebríčku Oricon Enka v roku 2017. Ide o bývalú členku idol skupiny AKB48. Už počas pôsobenia v skupine si našla cestu k enke, ktorej sa intenzívne venovala. Keď v roku 2016 zo skupiny odišla, našla ako sólistka uplatnenie v tomto žánri. Ďalšou speváčkou z idol skupiny je Midori Oka, ktorá pôsobila v skupine HOP CLUB. Jej pôvodné meno bolo Misato Oka. Jej charakteristickou skladbou je Kiri-no-kawa. Keď mal len 23 rokov, rozhodol sa Kiyoshi Hikawa spievať v štýle enka. Jeho debutujúci singel Hakone hachiri-no hanjiro vyletel na prvé miesta. Je štyridsiatnikom, ktorý je populárny medzi Japonkami v strednom veku pre roztomilú tvár a zdvorilé správanie. Naoki Sanada je mimoriadne populárnym spevákom. Tento milý tridsiatnik na udeľovaní cien Gold Disc Awards 2022 získal ocenenie Najlepší spevák enky.
Prvým zahraničným a černošským spevákom z USA sa stal Jero, celým menom Jereme Charles White ml. Jerovi, pôvodom z Pennsylvánie, prúdi v žilách japonská krv, keďže jeho stará mama bola Japonka. Vďaka jej vplyvu sa dostal k enke. Počas štúdia na Pittsburskej univerzite žil v Japonsku tri mesiace. Keď štúdium dokončil, vrátil sa do Japonska, kde vyučoval angličtinu. Neskôr sa stal počítačovým technikom v Osake. Počas života v Osake ho našla talentová agentúra, ktorá mu ponúkla stať sa enka spevákom. Jeho charakteristickým singlom je Umiyuki. Enka nie je populárna len v Japonsku, ale aj v iných ázijských krajinách, ako je Taiwan, Filipíny či India vďaka Japoncom, ktorí tu žijú. Títo sa stretávajú na japonských podujatiach, ako je Obon, kde majú príležitosť spoznávať tradičnú japonskú kultúru a svoje korene.
Ak máte radi modernejšiu hudbu, akou je súčasný japonský rock, pop či iné štýly, možno sa vám žáner nebude páčiť, ale ktovie? Enka, ktorá stála pri zrode karaoke v Japonsku v roku 1977, patrí k nezameniteľným pokladom japonskej kultúry, ktorý len tak z pamäte domácich nevymizne a v obmenách bude sprevádzať život ešte mnohým Japoncom a priaznivcom japonskej kultúry.
Zdroj: guidable.co, skdesu.com, masterclass.com
