Spoznajte niekoľko druhov japonského ovocia, ktoré by ste mali ochutnať (2. časť)

Miestni obyvatelia si japonské ovocie veľmi vážia. Je veľmi jedinečné a existuje veľa odrôd, ktoré inde na svete nenájdete. Ponorte sa s nami do 2. časti sveta sladkých plodov Japonska.

Japonsko má jedinečnú a osobitú kultúru jedla a kulinárstva a výber japonského ovocia nie je iný. Na území celej krajiny je k dispozícii množstvo zaujímavých, nezvyčajných a zvláštnych plodov, ktoré sú odlišné a používajú sa rôznymi spôsobmi. Niektoré druhy ovocia sa konzumujú surové, zatiaľ čo iné sú nakladané, fermentované, varené, pečené alebo plnené inými potravinami a liehovinami, aby dokázali vytvoriť lahodné, zdravé a jedinečné chuťové zážitky. V tomto článku si predstavíme 2. časť ovocí, z ktorých niektoré nájdete len v Japonsku.

Figy sa pestujú už od staroveku a keďže znášajú dobre sucho a drsné poveternostné podmienky, možno ich nájsť v Stredomorí, na Strednom východe a v Ázii. V Japonsku sa figy volajú ichijiku a sú obľúbeným a široko konzumovaným ovocím pre sladkú chuť a zdravotný prínos vysokého obsahu vlákniny. Šupka sa po dozretí stáva tmavohnedou a vo vnútri má šťavnaté semiačka vyplnené tmavofialovým stredom, ktoré prekypuje šťavou. Figy sa môžu konzumovať surové, sušené a pridávajú sa aj do džemov, šalátov či k mäsu. Často sú videné v prefektúrach Aichi a Wakayama. Populárne a široko pestované ovocie kaki vyzerá ako oranžová paradajka. Ovocie bez tuku je dobrým zdrojom zdravých sacharidov a prírodného cukru. Nachádza sa po celej krajine na poliach a v záhradách, pretože prináša šťastie a dlhovekosť. Ovocie pochádza z Číny, v Japonsku sa udomácnilo od 17. storočia. Kaki slúži aj ako dekorácia počas novoročnej sezóny. Existujú dve odrody kaki: hachiya gaki a fuyu gaki. Hachiya gaki sú menšieho a podlhovastejšieho tvaru. Majú horko-kyslú chuť, takže sa musia jesť až keď dozrejú a zmäknú. S obľubou sa sušia. Majú dužinu podobnú rôsolu, ktorú tak možno jesť lyžičkou. Pridávajú sa do pudingov, jogurtov, cereálií či pečiva. Fuyu gaki sú väčšie a okrúhlejšie. Jedia sa surové, ale zvyčajne bez šupky. Ako dozrievajú, stávajú sa sladšími, takže sú obľúbenou prísadou do japonských sladkostí. Majú vysoké množstvo vitamínov A a C, vlákniny a antioxidantov, ktoré pomáhajú pri chudnutí, znižovaní cholesterolu, zlepšujú zrak, znižujú výskyt cukrovky, srdcových chorôb a rôznych tráviacich problémov. Kaki sa vyskytujú najmä v prefektúre Nara.

Hrozno koshu sa častejšie používa na výrobu bieleho vína ako na konzumáciu. Podľa japonského Centra pre podporu potravinových produktov v zámorí je hrozno koshu najpestovanejším v Japonsku, pričom 95 % sa pestuje v prefektúre Yamanashi. Malé, svetlejšie fialovo-ružové hrozno je menej sladké. Doma aj v zahraničí si získalo popularitu ako ľahké biele víno s čerstvou a ovocnou chuťou, ktoré sa hodí k rôznym japonským jedlám. Hrozno pôsobí silno proti chorobám a má výraznejšiu kyslastú chuť, ktorá dopĺňa mnohé japonské jedlá so sashimi, miso a rôznymi nakladanými druhmi zeleniny. Hrozno kyoho je v kontraste s hroznom koshu tmavofialovým až čiernym, je šťavnaté a sladké. Veľkosťou ide o väčšie bobule ako u ostatných odrôd hrozna. Šupka z hrozna sa ľahko odstraňuje a neje. Ide o drahé hrozno, takže sa dáva často ako darček pre rodinu, priateľov a spolupracovníkov alebo sa používa v luxusných dezertoch, či na výrobu japonských kokteilov zvaných chu-hai. Hrozno kyoho je tak populárne a milované Japoncami, že veľa produktov je vytvorených s príchuťou tohto hrozna, ako sú čokolády Kit Kat alebo zmrzlina. Hrozno slúži ako ozdoba na koláčoch, dezertných pohároch či v želé v špičkových kaviarňach. Hrozno nájsť v prefektúrach Nagano a Yamanashi. V západných krajinách dostávajú pomaranče mikan názov satsuma pre prefektúru, z ktorej boli vyvezené. Pomaranče pochádzajú z Číny, v súčasnosti sú dominantným japonským vývozom. Obľúbené sú najmä v zime.

V porovnaní s hruškami na Západe sú hrušky Japonska nashi väčšie, okrúhlejšie a majú hnedšiu šupku. Boli privezené z Číny, v Japonsku sa udomácnili v ére Edo v 19. storočí. Sú veľmi chrumkavé, vodnaté a sladké, vďaka čomu sú vynikajúce na konzumáciu v surovom stave. Nashi sa často dávajú ako darčeky, pretože sú drahé a veľké. Šupka sa odstraňuje. Nashi sa nachádza v dezertoch alebo sa z nich robí želé. Môžu byť pridané do šalátu alebo strúhané, aby sa pridali do rôznych pečených výrobkov, ako sú koláče alebo muffiny. Veľký žltkastý citrusový plod sanbokan je plodom s hrubou šupkou, ktorý sa vyznačuje okrúhlejším tvarom. Ovocie sa nazýva sladkým citrónom pre jeho kyslo-sladkú chuť, osviežujúcu ako dúšok čerstvej limonády. Šupka sa ľahko odstraňuje. Ovocie však obsahuje veľa semien, ktoré sťažujú konzumáciu nasurovo, preto sa z ovocia často lisuje šťava a robí želé, marmeláda alebo džem. Najväčšia hustota ovocia sa nachádza v prefektúre Wakayma. Sudachi je malým okrúhlym citrusovým plodom podobným limetke a citrónu. Ovocie sa neje surové, ale používa sa väčšinou vytláčaním štiav na pridanie chuti do iného jedla, aby malo kyslú alebo pikantnú chuť. Najčastejšie sa pridáva k rezancom, sashimi, vareným rybím jedlám, šalátom a hubám. Šťava sa používa aj do octu, šalátových dresingov, omáčok a je najpopulárnejšou prísadou do japonskej omáčky zvanej ponzu. Ovocie sudachi je pomerne široko dostupné a lacné v Tokushime, ktorá produkuje 98 % ovocia. V ostatných oblastiach Japonska je sudachi drahšie. Má nízky obsah kalórií, ale vysoký obsah vitamínu C. Dopĺňa sa k alkoholu, dezertom a ovocným šťavám.

Podobne ako sudachi, aj shikuwasa je okinawské kyslé ovocie, ktoré je malé, okrúhle a zelené a používa sa na šťavu, nie na jedenie. Podľa Ministerstva poľnohospodárstva, lesov a rybného hospodárstva Japonska obsahuje jeho pokožka funkčnú zložku nazývanú polymetoxyflavón, ktorá má za úlohu znižovať telesný tuk a zlepšovať hladinu cukru v krvi. To môže byť jeden z mnohých dôvodov, prečo majú obyvatelia Okinawy najvyššiu priemernú dĺžku života v Japonsku, keďže v tejto oblasti žije najviac ľudí na svete, ktorí majú nad 100 rokov. Shikuwasa sa dá použiť do slaných a sladkých jedál a bežne sa pridáva k rybám, mäsu, do octu, omáčok, dresingov, zmrzlín, alkoholu a dezertov. Ume slivky sú možno jedným z najobľúbenejších a najpoužívanejších druhov ovocia v Japonsku. Nekonzumujú sa surové, ale nakladané, fermentované a pridávajú sa do alkoholu alebo sa používajú v rôznych jedlách. Ume slivky sú nakladané soľou a konzervované a spracované do široko konzumovanej formy nazývanej umeboshi. Umeboshi sa používa na rôzne kulinárske a liečebné účely a sú dlhodobou tradičnou a historickou súčasťou japonskej spoločnosti. Ume slivky sa dajú vylúhovať do čaju, fermentujú sa na výrobu obľúbeného alkoholického nápoja umeshu a často sa používa ako obloha k ryži, rezancom, šalátom a iným japonským jedlám. Umeboshi onigiri či ryžové guľky sú obľúbeným jedlom aj pre Japoncov. Hoci slivky ume nemajú v surovom stave veľkú nutričnú hodnotu, akonáhle sú nakladané, majú mnoho zdravotných výhod vďaka vysokej kyslosti. O ume sa všeobecne verí, že pomáhajú pri znižovaní únavy, pomáhajú pri trávení a pomáhajú pri liečbe prechladnutia a iných chorôb.

Ovocie yuzu, prvýkrát privezené z Číny, je obľúbeným počas zimy. Veľký tmavozelený citrusový plod, keď dozrieva, jeho obľúbené využitie je pre jeho šťavu do jedla a vôňu do kúpeľa. Kúpanie v yuzu predpokladá zjemňovanie pokožky a chráni pred chorobami, ako je prechladnutie a chrípka. Aróma, ktorá sa objaví po vložení do horúcej vody, dodáva kúpeľu relaxačný a terapeutický doplnok. Yuzu sa najznámejšie nachádza v omáčke yuzu ponzu, čo je pikantná omáčka na citrusovom základe, ktorá sa často používa so sashimi, tofu a inými japonskými jedlami. Yuzu sa taktiež pridáva do korenia, aby sa vytvorilo korenie podobné wasabi. Ďalším bežným použitím yuzu je zmiešanie s medom na tvorbu čaju, ktorý zahreje v zimnom období ako prevencia pred prechladnutím a bolesťou hrdla. Yuzu možno pridať aj do alkoholu, dezertov a cukroviniek. Nachádza sa v prefektúre Kochi. Medzi najobľúbenejšie ovocie v Japonsku patrí pižmový melón. Do Japonska sa dostal v roku 1925 zo Spojeného kráľovstva, kde bol vyšľachtený. Vychutnáte si ho ako dezert, ale aj ako príchuť takmer vo všetkom, od kávy a chleba až po cukríky a zmrzlinu. Cenené melóny známe ako yubari sa pestujú na ostrove Hokkaido a ich cena sa odhaduje do tisíc eur za melón. Tieto plody sa do Japonska dostali z Blízkeho východu a Indie. Ako posledné ovocie v tomto článku si predstavíme čerešne satonishiki. Ide o populárne ovocie. Vyrastajú v prefektúre Yamagata, ktorá produkuje približne 70 % čerešní v Japonsku.

Zdroj: livejapan.com, swedishnomad.com, culturetrip.com