Recenzia: Aiuta: My Promise To Nakuhito rozpráva príbeh o dvoch smrteľne chorých ľuďoch, ktorí v posledných mesiacoch svojho života spoznali veľkú lásku

Dojemný japonský film prináša príbeh o chlapcovi s rakovinou v poslednom štádiu, ktorý na sklonku života zažije vrúcnu lásku s podobne chorým dievčaťom. Vezmite si „kapesníčky“, japonské slzavé údolie môže začať.

Toru Nomiya (Ryusei Yokohama) sa stal dospelým mužom, ktorý nikdy nemal odvahu milovať. Žije len s matkou Michiko Nomiyou (Naomi Zaizen), jeho otec zomrel na rakovinu, preto Toru pred mamou tají, že s rakovinou zápasí tiež. Jedného dňa mu doktor oznámi, že chemoterapia nezaberá a ostávajú mu tri mesiace života. Chce spáchať samovraždu, keď mu v tom zabráni jeho starý kamarát zo strednej školy Tatsuya Sakamoto (Hiroki Iiijima), ktorý mu poradí, aby si užil zvyšný čas, ako najlepšie vie a nastavil mu odpočet dní na mobile. Po prvotnom márnom hľadaní lásky stretne v nemocnici Nagi Ito (Kaya Kiyohara). V nemocnici prežila takmer celý svoj mladučký život, rozveseľuje deti. Je predlohou pre knihu, ktorá mu zmení pohľad na život. Dvojica sa do seba zaľúbi a snaží sa prežiť každý deň naplno a nemyslieť na koniec.

Film Aiuta: My Promise to Nakuhito/Aiuta: Yakusoku no Nakuhito pochádza z roku 2019. Predlohou mu bola pieseň Ai Uta pop rockovej kapely GreeeeN, ktorá vo filme znie na záver. Síce ide o veľmi krásny film, išlo o jeden z najsmutnejších filmov, aké som pozerala. Keďže Toru a Ito majú nevyliečiteľnú chorobu v poslednom štádiu, je jasné, že pôjde o smutný koniec a väčšina deja sa bude odohrávať v nemocnici. Film učí, čo sa v japonskej kinematografii objavuje často, aby sme život neprežívali, ale žili ho naplno a pre tento daný okamih. Ak máte sny, plňte si ich. Ak máte možnosti, využite ich. Film má primerané tempo, spôsobuje, že emócie s hlavnými postavami prežívate naplno s nimi. Príklad, ako možno mrhať životom a príležitosťami, film uvádza v Hirono Aikawe (Riko Narumi). Ako mladšia bola herečkou, ale pre traumu z minulosti odmieta pokračovať v hraní, aj keď v hĺbke srdca po tom naďalej túži a má príležitosť dať svojmu snu druhú šancu. Čo by Toru a Ito dali za to, aby mohli takto rozhodovať o svojom živote, ako môže Hirono.

Skôr ako romantickú lásku, film zobrazuje silu ľudských vzťahov. Ukazuje dôležitosť rodiny, priateľstva, lásky a partnerskej lásky. Herci vás nenechajú chladnými. Hlavný trojlístok Ryusei Yokohama, Hikori Iiijima a Kaya Kiyohara trefne podá celú škálu emócií. Bytostne budete cítiť pocity bezmocnosti a strachu všetkých postáv. Najmä na záver, keď Hikori spieva hlavnú pieseň, budete určite plakať, pretože budete cítiť, že ich osud nie je fér. Osud Hikoriho vás prekvapí, ale nebudem hovoriť, čo sa stane. Ak budete pozorne pozerať film od začiatku, až také prekvapenie to pre vás nebude. V duchu som si počas filmu hovorila: „Títo ľudia majú ledva dvadsať rokov, niektorí trošku viac, a mali by riešiť úplne iné veci, ako sa rozprávať o smrti a túžbe byť vetrom.“ Prišlo mi to veľmi ľúto a donútilo ma to zamyslieť sa nad vlastným životom. Odporúčam vám pozrieť si film? Áno, ale nie je to niečo, čo budete chcieť vidieť znova. Raz plakať stačí. Film si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.