Recenzia: He Won’t Kill, She Won’t Die sa zameriava na zložité obdobie dospievania a učí o strate najbližších

Japonský film He Won’t Kill, She Won’t Die rozpráva príbeh o stredoškolákovi, ktorý keď chce, aby mu dali iní pokoj, hovorí im, aby zomreli, inak ich zabije, a jeho priateľke, ktorá si ubližuje a zvykne hovoriť, že chce umrieť. Poďme sa pozrieť na dej plný trápení v období puberty, lásky a straty blízkeho človeka v mladom veku.

Shikano Nana (Sakurai Hinako) a Kosaka Rei (Mamiya Shotaro) sú spolužiaci na strednej škole. Rei je starší ako Nana a ostatní spolužiaci, pretože prepadol. Nana sa sebapoškodzuje. Ide o dievča, ktoré sa správa ako energický blázon a nepatrí medzi obľúbených. Rei je populárnym študentom, zdanlivo chladným. Každému hovorí, aby umrel, inak ho zabije. Na druhej strane Nana si nedokáže pomôcť a nemá energiu žiť, aj keď si váži život. Rei sa v živote nudí, až kým nestretne Nanu. Vďaka ich vzťahu obaja vidia, aký je život zábavný a aký vzrušujúci môže byť, keď majú jeden druhého po boku.

Film He Won’t Kill, She Won’t Die/Korosanai Kare to Shinanai Kanojo pochádza z roku 2019. Natočený je podľa rovnomennej mangy od Sekimatsu. Na začiatok treba povedať, že film je rozdelený na tri príbehy, ktoré vedú postupne k dvojici Nana a Rei. Tí sú hlavnými postavami príbehu. Aj ostatné príbehy sú veľmi zaujímavé a dodávajú pocit pochopenia hlavného príbehu. Príbeh Nany a Reia ma chytil za srdce. Sú tínedžeri. Dospievanie je náročné s okolnosťami v okolitom svete. Každý z nás to zažil, je to univerzálna skúsenosť. Nana je veľmi chytrá a súcitiaca postava. Je zaseknutá medzi možnosťou zomrieť a túžbou žiť. Rei je typom, ktorý všetko analyzuje. Je drsný a povie to, čo si myslí, ale zároveň zakrýva podstatu slov. Podľa mňa ich charaktery presne zobrazovali, čo sa odohráva v duši tínedžerov. V najzvláštnejšom okamihu ich života sa stali špeciálnymi priateľmi, ktorí zmenili jeden druhému život v najlepšom slova zmysle. Čo sa zdá ako tmavý a strašidelný život sa stane nádejnou budúcnosťou a dlhotrvajúcim priateľstvom.

Nana je zábavná postava. Je trošku temná, ale zároveň veselá. A veľmi impulzívna. Od začiatku vidíme, že nie je vyrovnaná a vo voľnom čase si ubližuje. Napriek tomu si váži život. Kedykoľvek počuje o smrti, stane sa veľmi smutnou a neutíšiteľnou, keďže si predstavuje, že by to bola ona. Je veľmi empatická a zároveň si nevie rady. Páči sa mi jej priateľstvo s Reiom. Hádajú sa, ale zároveň sú hraví. Vo filme sa v súvislosti s ňou používa množstvo čierneho humoru a môže byť trošku rušivé, ako často si Nana chce vziať život. Napriek tomu si myslím, že je to dôležité, pretože mnoho tínedžerov rozpráva o tom, ako chce umrieť a pritom je to volanie o pomoc, aby si ich niekto všimol. Nana na záver filmu dospeje. Rei je chladnou a zároveň prívetivou postavou. Zdá sa, že ho nikdy nič nevyvedie z miery. Preukazuje dávku otrávenosti okolo každého okrem Nany a jeho matky. Nanu si doberá a zvykne jej hovoriť, že ju zabije, tak ako ostatným spolužiakom. Čo je irónia, pretože je to srdečný človek, ktorý sa netrápi tým, čo si o ňom druhí myslia, váži si priateľstvo s Nanou. Držia spolu. Je úplne zrejmé, že Nanu ľúbi. Navzájom si pomohli a stali sa pre toho druhého priateľmi, akých potrebovali. Jeho vývoj charakteru je silný. Dostane sa do bodu, keď premýšľa nad tým, ako chce byť s Nanou a ako spolu budú tráviť budúcnosť. Páči sa mi, ako som videla záblesk nádeje a šťastia v jeho živote s Nanou a jeho mamou po svojom boku.

Ako bolo spomenuté, okrem ústredných postáv sa vo filme stretneme ešte s ďalšími príbehmi: dievčatá Jimiko (Yuri Tsunematsu) a Kyapiko (Mayu Hotta) sú najlepšími kamarátkami, ktoré sa poznajú od škôlky. Jedna z nich je stále v knihách, druhá sa naháňa za chlapcami, s ktorými sa rozlúči skôr, ako sa oni rozlúčia s ňou, pretože tak sa to naučila pozorovaním svojej matky, ktorá ju vychováva sama. Divák môže vidieť, aká je Kyapiko osamelá a ako je Jimiko jediná, ktorá pri nej stojí. Posledný príbeh sa zaoberá Nadeshiko (Yumena Yanai), ktorá je platonicky zaľúbená do Yachiyoa (Yutaro). Vyznáva mu lásku, aby ju nestále odmietal. Príbeh ukazuje ich zmýšľanie a úlohu vo filme. Film skáče z príbehu na príbeh, ale v závere divák pochopí, že ide o skladačku.

Film sa mi páčil. Zanechával vo mne pocit šťastia, smútku a nádeje. Bolo to skvelé priateľstvo, ktoré dokázalo vytiahnuť z toho druhého len to najlepšie. Páči sa mi, ako dvojica prechádzala postupne z pocitu, keď obaja mali letargiu zo života, k farebnej spoločnej budúcnosti. Myslím si, že ich stretnutie bolo osudové a dôležité. Spolu vytvorili niečo trvácne. Trvácnu lásku a priateľstvo. Nečakajte šťastný koniec. Strata priateľa a smrť priateľa sú témy, ktoré sú tabu a často sa nespomínajú. Mnoho tínedžerov počas puberty zažíva stratu najbližšieho a je náročné sa s tým vyrovnať, pretože so smrťou sa ťažko vyrovnáva, o to viac v tak mladom veku. Takže tento film je uzdravením aj pre tých, ktorí hľadajú podporu v podobnej situácii. Alebo pre niekoho, kto so svojím priateľom stratil kontakt, pretože ho život odvial inou cestou. Film rozhodne odporúčam. Donúti vás zamyslieť sa nad mnohými vecami. Na záver filmu znie pieseň Hanabira speváčky Hanako Oku. Film si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.