Recenzia: Soshite, Ikiru je realistickým zobrazením vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa mali od seba niečo naučiť a žiť

Príbeh japonskej drámy Soshite, Ikiru rozpráva o realistickom vzťahu dvoch ľudí, ktorých spojilo tragické zemetrasenie, ktoré sa v Japonsku udialo v roku 2011.

Toko Ikuta (Arimura Kasumi) stratila rodičov pri dopravnej nehode, keď mala tri roky. Po tejto nehode sa o ňu staral strýko, ktorý v Morioke vlastnil barbershop. Vďaka nemu mala Toko šťastné detstvo. Ako vyrastala, jej snom bolo stať sa herečkou. Keď mala 19 rokov, chystala sa na herecký konkurz do Tokia. Deň pre jej konkurzom, 11. marca 2011, východným Japonskom otrasie zemetrasenie a tsunami. Toko sa zamestná ako čašníčka, keď sa na jeseň toho roku rozhodne spolu s juhokórejskou kolegyňou Han Yoo Ri (Kang Ji Young) pomôcť dobrovoľníkom v Kesennume na miestach zasiahnutých tsunami. Tam stretne Kiyotaku Shimazu (Sakaguchi Kentaro), ktorý je študentom na univerzite v Tokiu a členom študentskej dobrovoľníckej skupiny. Ako sa spoznávajú, začínajú k sebe pociťovať lásku. 

Dráma Soshite, Ikitu/And, Live bola natočená v roku 2019. Má 6 častí, každá trvá 45 minút. Jej príbeh vznikol na základe pôvodného scenára. Nejde o sladkú romantickú drámu. Ide o dvoch ľudí s vlastnými trápeniami, ktoré musia niesť. Je to typ príbehu, keď jeden druhému pomáha zdolať ťažkosti života, takže ak vás láka realistický príbeh lásky, ktorý nekončí rozprávkovo, toto je pre vás. Aj keď dráma nekončí smutne, nie je to koniec, ktorý by sme očakávali. Koniec vo mne dlho rezonoval a zasiahol ma, pretože v prirodzenej podstate je priať zaľúbeným ľuďom. Lenže ste dostatočne dospelí, aby ste vedeli, že niekedy to nestačí. Dráma ukazuje, že byť dobrovoľníkom neznamená len dávať, ale aj o tom, že vám to niečo dá. Zažijete zábavu a pocítite naplnenie v živote. Dobrovoľníctvo prispieva ku kreativite, motivácii a vízii, ktorá pomôže preniesť sa cez osobný a profesijný život, tak ako v prípade Toky a Kiyotaku. Je irónia, že tragédia veľkých rozmerov ich viedla k tomu, aby dokázali vyliečiť svoje veľké rany z minulosti a tento proces liečby ich nakoniec zblížil.

Obaja však začali mať odlišné sny. Ona sa naďalej chcela stať herečkou a on sa chcel naplno venovať dobrovoľníctvu. Kým jemu sa to podarilo, ona sa musela sna vzdať kvôli okolnostiam. Nič však svojmu priateľovi nepovedala, pretože chcela, aby si naďalej plnil svoje sny na Filipínach. Dráma rozpráva o reálnych prekážkach lásky, o triumfoch, o tom, ako rozhodnutia dokážu ovplyvniť mnohých ľudí, najmä tých, ktorých najviac ľúbime, o neúspechoch, o cieľoch v živote, o podpore partnera v jeho úspechoch a pádoch, o napĺňaní snov a o vyjadrení emócií. Kentaro a Kasumi mali skvelú chémiu a ich herectvo bolo solídne. Toko je silnou a odvážnou ženou. Nedokázala som si nájsť cestu k Hana-chan, ktorá je príkladom toho, ako vyzerá toxický kamarát. Celý čas vedela, že čo robí, nie je správne. Jiyoung zahrala túto úlohu tak dobre, že som ju vôbec nemala rada a to je dobrý znak, lebo ma dokázala vtiahnuť do sveta svojej postavy. Okolie drámy je veľmi krásne a prostredie veľmi lahodí oku s odľahčenou hudbou, ktorá ladí do scén. Dráma oficiálnu pieseň nemá, dopĺňa ju len inštrumentálna hudba. Ak teda túžite po dráme s nádychom lásky a realizmu, odporúčam. Drámu si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.