Recenzia: Bow And Kiss približuje príbeh lásky z prostredia japonskej tradičnej lukostreľby

Nezvyčajný príbeh lásky v lukostreleckom krúžku, to je japonský film Bow And Kiss, ktorý v sebe nesie kombinácie reality a mangy.

An Kishimoto (Elaiza Ikeda) je tretiačka na strednej škole. Už odmala ju fascinovala lukostreľba (kyudo), ktorej sa venuje šesť rokov. Stojí na čele lukostreleckého krúžku a je považovaná za najlepšiu na škole. Odrazu začne mať pocit, že už lukostreľbe nemá čo ponúknuť a rozhodne sa z krúžku odísť. Jedného dňa preto ponúkne svoje líderstvo druhákovi Yota Mikamimu (Masaki Nakao). Ten sa lukostreľbe nevenuje tak náruživo ako An, ale podarí sa mu vyhrať súťaž. Ponuku An príjme, ale nechce, aby z krúžku odišla úplne. Aby ostala, pobozká ju. Mikami sa tvári, ako keby sa nič nestalo, aj keď sa mu An páči. An sa dozvie, že Yota chodí do nemocnice navštevovať svojho adoptívneho brata Naoyuki Yoshikiho (Matsuo Takashi). Napriek tomu, že An a Yota začnú spolu chodiť, stoja pred rôznymi prekážkami. 

Film Bow And Kiss/Ichirei Shite, Kisu pochádza z roku 2017 a vznikol na motívy mangy Ichirei Shite, Kisu autorky Yakko Kaga. Film nesie pocit spracovanej mangy/anime. Páči sa mi kamera s prevahou hnedej farby, nevybrúsené emócie a zaujímavý dej, ktorý nie je pre každého, pretože miestami je pomalý a nachádza sa v ňom veľa nevypovedaného. Adoptívny brat je príklad. Ako dostal chorobu? Kto sú Yota a Naoyuki ako bratia? Čo sa stalo medzi rodičmi Yotu? Jeho myšlienky sú veľmi ťažké a veľmi reálne. Divák vníma iba náznak trojuholníka s Arashi Kuwabarom (Suzuki Katsuhiro) a určite by chcel vidieť viac. Akosi to nebolo dotiahnuté do konca. Kam Yota zmizol? Chýbal mi mostík s doplňujúcimi informáciami, preto som bola občas mierne zmätená. Pravdepodobne hlavný záber bol na príbeh Yotu a An, ale určite by neublížilo, keby sa do filmu pridali aj doplňujúce informácie okolo postáv, ich pozadie. Úľavou bolo, že vzťah dvojice, ktorý sa spočiatku zdal toxický, sa neskôr zmenil na príjemný. Zdalo sa mi, ako keby Yota kontroloval lásku medzi nimi až do okamihu, kedy ona sama rozhodla, či vzťah chce alebo nie. Z An som neustále cítila akúsi melanchóliu, chcela by som ju vidieť usmievať sa viac. Bozkávanie ústrednej dvojice ma prekvapilo, na japonské pomery bolo náruživé. Neboli to dve sochy, ani ryby s otvorenými ústami. Herci odviedli veľmi skvelú prácu. Skutočne nemám čo vytknúť. Dráma sa zameriava na lukostreľbu, takže je veľmi zaujímavé sledovať tradície a pravidlá tohto športu.

Či odporúčam drámu pozrieť? Určite áno. Dozviete sa viac o tradičnej japonskej lukostreľbe, zachytíte neotesané pocity dvojice, príťažlivú kameru (aj keď film pôsobí ako nizkorozpočtový) a zaujímavé dialógy. Nie je to komédia, ide však o oddychový žáner, v ktorom sa nič zásadné nerieši, len ako som spomínala vyššie, často budete zmätení. Ja som si film užívala, ale či by som si ho pozrela opakovane? Zrejme nie. Ale zážitok to bol pekný. Počas celého filmu znela príjemná hudba, na záver bolo počuť pieseň Think Of You skupiny lol. Film si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.