Japonský folklór a náboženská mytológia je plná postáv pripomínajúcich človeka či zbožštených tvorov. Líška sa v prameňoch objavuje ako inteligentná a prefíkaná bytosť s paranormálnymi schopnosťami, ktorá prebýva v šintoistických svätyniach a ktorá sa dostala aj do popkultúry ako jeden z Pokémonov.
Kitsune, mýtická líška, je v japonskom príbehu o stvorení sveta vykreslená ako tvor s hlbokým prepojením na ľudí a ako jedna z predstaviteliek ducha kami. Líšky boli súčasťou náboženskej kultúry od nepamäti. Dávno predtým, ako sa Japonsko stalo cisárstvom, bolo osídlené kočovnými kmeňmi, ktorých duchovné svety boli poháňané hlboko zakorenenými božstvami v podobe zvierat. Až s príchodom čínskych mníchov na územie Japonska a konfucionizmu v 6. storočí nášho letopočtu sa toto duchovno začalo súhrnne nazývať šintoizmus. Pre kočovné kmene bol prírodný svet, či už svet živých, alebo mŕtvych, pretkaný duchovnom. A líška, ktorá v tom období žila na súostroví a v hojnom počte v prehistorických hustých lesoch, začínala pomaly nadobúdať mystický význam. Pravdepodobne v 8. storočí a možno skôr sa začali stavať svätyne zasvätené posvätnej líške kitsune, presnejšie reinkarnácii bohyne Inari, ktorá patrí do spoločenstva duchov kami. Inari je bohyňou ryže, úrody, poľnohospodárstva, plodnosti a mnoho iného. Inari údajne pricestovala do Japonska na chrbte bielej líšky. Krajinu totiž zasiahol hladomor a bohyňa sa na utrpenie hladujúcich ľudí nedokázala pozerať. Preto zostúpila z nebies, aby ľuďom priniesla obilniny. Prvá svätyňa zasvätená bohyni Inari bola postavená v roku 711 v Kyoto.
Pojem božstvo nie je v Japonsku jednoznačný, rovnako ako aj definícia, čo predstavuje kitsune. Líška v podobe Inari symbolizuje dobrú úrodu, čaj a saké, plodnosť, prosperitu, prefíkanosť, šikovnosť, obchod, peniaze a mnoho iného. Inari určite patrí k jedným z najdôležitejších duchov, vďaka čomu je kitsune jedným z najdôležitejších tvorov. Celkovo je v Japonsku 32-tisíc svätýň zasvätených Inari, čo predstavuje viac ako 30 % z celkového počtu svätýň akéhokoľvek druhu v krajine. Pár kamenných kitsune sa objavuje pri bránach svätyne Inari, sochy sa nachádzajú aj v komplexoch svätyne. Chránia totiž nielen duchovný svet, ale aj veriacich vo vnútri. Návštevníci prinášajú ako obetu chrámové dary, najčastejšie vo forme tofu. Dlho sa verilo, že je to najobľúbenejšie jedlo kitsune. Japonci však boli zvedaví, či je to skutočne tak a do televízneho programu si prizvali líšku, ktorej ponúkli mäso, ryby a tofu. Nie je žiadnym prekvapením, že tofu bolo pre líšku najmenej obľúbené. Hovorí sa, že existuje trinásť typov mýtických líšok, z ktorých každá predstavuje určitý prvok: nebesá, temnotu, vietor, ducha, oheň, zem, rieku, oceán, horu, les, hrom, čas a zvuk. Bežnejšie existujú dva typy líšok: nogitsune (zlá kitsune) a zenko (dobrá kitsune). Líšky predstavujú dualitu a rovnováhu života na Zemi. Verí sa, že kitsune s vekom nadobúda stále väčšie schopnosti. Predpokladá sa, že sú schopné nadobudnúť ľudskú podobu po dosiahnutí stého veku života.
Nogitsune sú divoké stvorenia, ktoré neslúžia žiadnemu bohu a nemajú vo svojej duši žiadne božstvo. Sú známe tým, že mávajú ľudskú podobu krásnych žien, aby zviedli mocných mužov do svojich pascí. Dokážu sa previniť tým, že si privlastnia ducha mladých dievčat, aby sa živili ich životnou silou, ako aj pre svoje zvrátené pobavenie. Práve zlomyseľné kitsune sú podľa legendy dôvodom, prečo Japonci odpovedajú na začiatok hovoru „Moshi moshi“, aby sa uistili, že sa rozprávajú s človekom. Podľa legendárneho japonského folkloristu Lafcadia Hearna totiž líšky nevedia slová vyslovovať celé: „…líška zaklope na vaše dvere svojím chvostom. Ak otvoríte dvere, uvidíte muža alebo nádhernú ženu, ktorá sa s vami bude rozprávať len v náznakoch slov, ale nikdy nie spôsobom, že jej budete perfektne rozumieť. Tak sa zo slova Nishida-san môže stať Nish… Sa… a podobne.“ Nogitsune sa boja dobrých líšok Inare. Zenko sú poslami reinkarnovaných duší v duchovnom svete. Keď sa stávajú silnejšími, rastú im chvosty. Keď ich majú deväť, ich srsť sa zmení na bielu alebo zlatú a začnú nadobúdať mocné schopnosti, ako napríklad pohybovanie sa v čase a priestore. Hovorí sa, že deväťchvostá líška nadobúda vševedúcnosť, keď môže počuť a vidieť všetko, čo sa deje na svete.
Líška neostala len v chrámoch, ale dostala sa aj do popkultúry. Jedným z najznámejších príkladov je anime Pokémon a líščí pokémon Vulpix, ktorý sa zmení na nádhernú bielu, až takmer zlatistú líšku s deviatimi chvostami. Kým v začiatkoch anime je Vulpix hnedo-oranžovej farby, v neskorších častiach tvorcovia uviedli Alolan Vulpix (ľadovú líšku), ktorá sa taktiež vyvinie na líšku s deviatimi chvostami. Vulpix v oboch prípadoch vo svojich neskorších štádiách získal tajomné sily a zostal verný mytologickej predlohe, akou je kitsune. Spomeňme ešte niekoľko skvelých anime, v ktorých vystupujú kitsune: Kamisama Kiss, Inu X Boku SS, Inuyasha, Kakuriyo: Bed & Breakfast for Spirits či Sewayaki Kitsune no Senko-san.
Kitsune sa preniesli aj do kníh. Spomeňme titul Come And Sleep: The Folklore Of The Japanese Fox spisovateľa Christophera Kincaida, ktorý s vtipom opisuje bohatú históriu legendy. Kitsune sa objavovali aj v umení, a to konkrétne v maľbách na drevo. Spomeňme umelca Kansetsu Hashimota, ktorý bol známy pre zobrazenie japonskej divočiny. Skôr ako na duchovno sa pri zobrazení kitsune držal jej elegantnej prírodnej formy. Jedným z posledných majstrov, ktorí maľovali na drevo, bol Tsukioka Yoshitoshi (1839 – 1892). Vo svojich dielach rád vyobrazoval líšky. V jeho 100 Aspects Of The Moon zachytáva kitsune, ktorá sa zakráda v mesačnom svetle v šatách ženy.
Kde v Japonsku možno vidieť kitsune? Jednou z najznámejších svätýň v krajine je Fushimi Inari Taisha v Kyoto, kde sa nachádzajú kamenné sochy kitsune odeté do červenej torii. Ďalšou takou svätyňou je Toyokawa Inari v prefektúre Aichi, kde môžete v perfektnej harmónii vidieť symboly budhizmu a šintoizmu. Na zemi sa v okolí svätyne nachádzajú tisícky miniatúrnych kamenných líšok. Mnohé z nich nosia na znak božskosti červené podbradníčky alebo držia v ústach zvitky symbolizujúce ich úlohy ako poslov bohov. Oveľa menej preplnenou svätyňou je Takayama Inari v prefektúre Aomori. Ak túžite vidieť živé líšky, zamierte do Fox Village alebo Zao Fox v prefektúre Miyagi len pár hodín od Tokia. V rezervácii, do ktorej môžu návštevníci vstúpiť za poplatok cca 8 € (deti do 12 rokov majú vstup zadarmo), sa potuluje viac ako 100 líšok niekoľkých druhov. Huňaté a mimoriadne fotogenické líšky sú zdomácnené, vo voľnej prírode by neprežili, no napriek tomu si zachovávajú divokosť, preto ich návštevníci môžu kŕmiť (vrecúško s jedlom stojí cca 1 €), nie však hladkať, pretože hrozí uhryznutie. Pred vstupom sprievodca aj v angličtine vysvetlí základné pravidlá správania.
Tak ako sa líšky adaptovali do moderného života, tak sa stalo aj s tými v legendách. Autori fikcií, máng a anime vkladajú vlastné predstavy o kitsune do svojich diel. Súčasťou osláv kitsune je aj festival Oji in Kita v Tokiu, kde sa podľa povery líšky zo všetkých kútov krajiny schádzajú počas osláv nového roku. Dnes tu možno vidieť množstvo ľudí v maskách líšky. Vplyvom západnej kultúry sa na konci 19. storočia verilo, že sa z Japoncov vypudia povery o nadprirodzených kvalitách líšok. To sa nestalo ani v polovici 50. rokov minulého storočia, keď folklorista nemal problém nájsť Japoncov, ktorí v nadprirodzené schopnosti líšok verili, a je tomu tak dodnes, keď domáci dokážu rozprávať o historkách, ktoré sa udiali ich starým rodičom alebo im ako deťom. Líšky a ich prefíkané chvosty sú jednoducho hlboko zakorenené v mentalite a kultúre Japoncov.
Zdroj: japanobjects.com, japancheapo.com, tofugu.com
