Kórejský polostrov je domovom množstva zaujímavých legiend, ktoré sa odovzdávajú generáciám po stáročia. Niektoré sú fascinujúcou súčasťou príbehov obľúbených kórejských drám. Čo je Gumiho alebo dokkaebi? Na akých duchov si treba dávať pozor?
Príbehy o kórejských mýtických tvoroch siahajú tisíce rokov do minulosti. Najstaršie písomné zmienky pochádzajú z 12. storočia, ale je jasné, že príbehy v ústnej podobe existovali oveľa skôr. Mnohé ľudové povesti s fantastickým príbehom majú korene v starovekých náboženstvách. Takmer rovnaké príbehy sa nachádzajú v šamanizme, hinduizme, budhizme, konfucianizme či taoizme. Ste pripravení ponoriť sa do starovekých kórejských ústnych tradícií? Poďme na to!
Najobľúbenejším kórejským mýtickým stvorením je dokkaebi. Často sa zobrazuje ako škriatok, ale jeho podoba je iná, ako by si ho ľudia zo západu predstavovali. Tradičný dokkaebi je zobrazovaný ako miestny boh, ktorý nosil ľuďom šťastie, ale v niektorých častiach Kórey vraj prinášal kiahne (česky neštovice). Ľudia verili, že dokkaebi dokázal ovládať všetky vodné tvory. Niektorí ho pokladali za vtipného tvora, iní boli presvedčení, že ide o zlomyseľné stvorenie, ktoré bolo mimoriadne zručným zápasníkom. Staré záznamy tvrdia, že ho Kórejčania zbožňovali, vzývali a uctievali. Niektorí si ho predstavovali ako ženu s očarujúcou krásou, výsledkom čoho boli polobožské deti s nadprirodzenými schopnosťami. Časom sa predstava dokkaebi-ho skresľovala a dnešná generácia Kórejčanov nepozná vďaka drámam jeho skutočnú podobu. Historický dokkaebi je na prvý pohľad hrôzostrašné stvorenie. Má dlhé chlpaté telo, jeden či dva rohy, tesáky, pestrofarebnú kožu a často len jedno vypúlené oko a nohu na pravej strane. Vôbec nevyzerá ako človek a už vôbec sa nepodobá na herca Gong Yoo-a, ktorý ho stvárnil v roku 2016 v dráme Guardian: The Lonely and Great God. Dokkaebi sa vďaka dráme stal najslávnejším kórejským goblinom. Nejde o ducha, nepochádza zo sveta mŕtvych. Je zrodený z predmetov zmáčaných ľudskou krvou. Nosí so sebou magické predmety ako klobúk, vďaka ktorému je neviditeľný.
Najpomstychtivejším kórejským mýtickým stvorením je Gwishin. Zobrazuje sa podobne ako duchovia v celej Ázii. Ide o ženu oblečenú v dlhom bielom hanboku, do ktorého sa obliekajú nebohí Kórejčania, s dlhými čiernymi vlasmi a desivou tvárou. Duch sa nachádza v ľudskom svete dovtedy, kým nedokončí nevyriešené spory či sa nepomstí. Najčastejšie sa nachádza v opustených budovách, domoch a školách. Medzi najznámejších duchov patrí panenský duch cheonyeo a vodný duch mul gwishin. Cheonyeo je prekliatym duchom ženy, ktorá umrela skôr ako stratila panenstvo. Mnohí veria, že legenda slúžila na strašenie dievčat, aby sa hrnuli do manželstva. Detské manželstvá a skoré tehotenstvá dievčat boli v Kórei veľmi časté. Legenda o panenskom duchovi bola populárna počas vlády dynastie Joseon, keď Kórea prijala konfucianizmus, ktorý kládol dôraz na skoré manželstvo. Mnohí tvrdia, že cheonyeo vidia dodnes pozdĺž ciest na vidieku. Mul gwishin je duchom človeka, ktorý sa utopil a jeho telo sa nikdy nenašlo alebo bol zavraždený a hodený do vody. Duch sa pohybuje pri brehu riek, potokov a jazier a volá po spoločnosti, keďže zomrel sám. Keď sa k nemu človek priblíži, stiahne ho do vody. Niekedy vťahuje do vody len tých, ktorí sa podobajú na jeho vraha. Človek, ktorý odmietne duchovi poskytnúť pomoc, zomrie záhadnou smrťou. Gwishin získal širšie povedomie verejnosti vďaka kórejskému hororovému filmu Whispering Corridors z roku 1998.
Najmajestátnejším kórejským mýtickým stvorením je Gumiho. Nachádza sa aj v Číne ako Huli jing či v Japonsku ako Kitsune. Kým v čínskej a japonskej mytológii ide o neškodné stvorenia, v kórejskej verzii ide o tvora, ktorý ľuďom škodí a spôsobuje smrť. Ide o deväťchvostú líšku, ktorá dokáže meniť svoju podobu (stále však s líščími prvkami), najčastejšie ide o ženu nevídanej krásy. Aby sa stala človekom, musí sa dožiť tisíc rokov. Uvádza sa, že na to, aby sa stala človekom, musí počas tisíc rokov zjesť pečeň alebo srdce tisícom mužov, ktorých vábi svojou krásou. Často je vykresľovaná ako krvilačný tvor túžiaci po ľudskom mäse a energii. Tú získava perlou, ktorú počas bozku vloží mužovi do úst a opäť si ju vezme späť. Existujú legendy, ktoré rozprávajú, ako muž perlu prehltol. Muž nezomrel, len získal poznanie neba, zeme a ľudí. Jej obeťami nie sú len muži, ale aj deti. Keď sa odhalí jej identita, zvykne utiecť. Je rozoznateľná psami, ktoré sa k nej správajú nepriateľsky. Moderné zobrazenie jej dáva jemnejší vzhľad a jej podobu dostávajú aj muži. Medzi najznámejšie drámy patrí My Girlfriend Is a Gumiho z roku 2010 – Gumiho si zahrala Shin Min Ha, či Tale of the Nine Tailed z roku 2020 s Lee Dong Wook-om ako Gumiho. Popularitu si získala dráma My Roomate Is a Gumiho z roku 2021, kde Gumiho zobrazil Jang Ki Yong.
Najľudskejšie kórejské mýtické stvorenie je Jeoseung Saja (z kor. saja posol a jeosung posmrtný život). Ide o ekvivalent smrtky. Kompetenciami a vzhľadom sa líši od západného ponímania smrtky. Aj keď Jeoseung Saja predstavuje smrť, podobá sa na muža. Je mimoriadne bledý, vysoký, s ostrým výrazom očí, čiernymi perami, nosí čierny hanbok a čierny klobúk, ktorý chráni jeho identitu a poskytuje spojenie s božstvom. Pôsobí v službách kráľa podsvetia Yunmu, ktorý ho posiela, aby duše zosnulých priviedol do posmrtného života. Stretáva sa tak s duchom gwishin a škriatkom dokkaebi-m. Na rozdiel od západnej smrtky, ktorú vnímame ako chladnú a nekompromisnú kostru v čiernom plášti s kosou, kórejská podoba sa vyznačuje ľudskosťou a sympatiou. Pomáha dušiam vyriešiť nevyriešené záležitosti, udeľuje milosť a peniazmi sa dá podplatiť, aby človek žil dlhšie. Jeoseung Saja sa objavuje na konkrétnych miestach, ako sú nemocnice, cintoríny či miesta nehôd, a z kusu červenej látky prečíta meno trikrát. Mýtickú bytosť možno vidieť v dráme Black z roku 2017 v hlavnej úlohe so Song Seung Heon-om.
Najneodbytnejším kórejským mýtickým stvorením je Bul Gae. Ide o chlpatého, divého, silného a ohnivého psa, ktorým si Kórejčania v minulosti vysvetlili zatmenie Slnka a Mesiaca. Ide o tvory, ktoré vychádzajú z pôvodného plemena sapsari (v preklade pes naháňajúci duchov). Podľa legendy patria ohnivé psy kráľovi temnoty Gamangnarovi, ktorý už bol unavený z večnej temnoty, a preto poslal svojich psov, aby mu do kráľovstva priniesli Slnko a Mesiac. Keď sa ohnivé psy pokúsili uhryznúť Slnko, bolo príliš horúce, preto ho psy neudržali a pustili. Pri pokuse vziať Mesiac boli ústa psov príliš zmrznuté, takže Mesiac pustili. Kráľ sa nevzdával a psov posielal po Slnko a Mesiac opakovane. S každým pokusom boli psy zúrivejšie. Podľa kórejskej legendy sú tmavé časti Slnka a Mesiaca počas zatmenia časťami, kde hryzú psy. Keď zatmenie skončí, je to čas, keď sa psy vzdali. Dnes v Južnej Kórei možno nájsť psa s ryšavo-gaštanovou srsťou, jantárovo sfarbeným nosom a očami, ktorému v 90. rokoch minulého storočia hrozilo vyhynutie pre jeho vraj lahodné mäso. V roku 2012 bolo plemeno zachránené vďaka snahám univerzity Dongyang, výskumom a prešľachtením zvyšných 20 jedincov.
Zdroj: 90daykorean.com, koreabyme.com, world.kbs.co.kr, mythlok.com, oldworldgods.com
