Ako prebieha tradičný a moderný svadobný obrad v Japonsku?

Simona Šramová  | 193 zhlédnutí
Kultura
Foto: japantimes.co.jp

V súčasnosti väčšina japonských svadieb nenesie toľko rituálov a tradícií. Zatiaľ čo jedinečná kultúra a etiketa krajiny sú stále živé, svadba je ovplyvnená západnou kultúrou. Moderná japonská svadba sa pýši štýlom, v ktorom sa mieša japonský duch harmónie so západnou kultúrou.

V Japonsku existujú dva typy svadobného obradu: západný a tradičný štýl. Skôr ako sa koná svadobný obrad, musí byť manželstvo právoplatne uzákonené, a teda sa dvojica musí zaregistrovať na mestskom alebo obecnom úrade. Väčšina Japoncov v súčasnosti usporadúva svadbu na západný štýl, avšak Japonsko má naďalej jedinečný spôsob, ako osláviť manželstvo. Západný štýl sa odohráva v kresťanských kostoloch alebo svadobnej sieni. Časté sú aj jednoduché civilné obrady. Svadobný obrad v západnom štýle oddáva štátny úradník alebo kňaz. Nemusí ísť vždy o pravého kňaza, túto úlohu môžu plniť aj cudzinci. Častokrát ide o učiteľov angličtiny, ktorí za túto víkendovú prácu dostávajú 20-tisíc yenov (147 eur) za deň. Dvojica nemusí praktizovať kresťanskú vieru (ku kresťanstvu sa v Japonsku hlási 1 % obyvateľov). Ide skôr len o módu, keďže veľa dievčat sa chce vydávať v západných bielych šatách. Obrad trvá od 20 do 45 minút. Pri východe ženícha a nevesty z kostola sa pre šťastie nesype ryža, ale farebné pierka. Západný štýl svadby je v Japonsku v súčasnosti najpopulárnejší. Pozrite si, ako prebieha svadba v západnom štýle:

Tradičný svadobný obrad zvaný Shinzen Shiki sa koná v šintoistickej svätyni, keď dvojicu oddáva šintoistický kňaz, alebo v budhistickom chráme. V minulosti sa svadobného obradu zúčastňovali len blízki rodinní príslušníci a dohadzovači nakodo. Dnes sa tradícia mení. Páry sa zoznamujú často bez dohadzovačov a niektoré svätyne umožňujú vzdialeným rodinným príslušníkom a priateľom nevesty a ženícha zúčastniť sa obradu. Počet hostí je naďalej obmedzený, aby sa obrad niesol v súkromí. Pre zaujímavosť, ešte do roku 1977 bolo viac ako 40 % japonských manželstiev dohodnutých, keď partnerov pre svoje deti dohadzovali rodičia. Dnes je to menej ako 10 %. Obrad sa vo svätyniach môže líšiť, vo všeobecnosti ostáva proces očisty, prednes kňaza, ktorý sa prihovára bohom, a sľuby. Najobľúbenejšou tradíciou je výmena svadobných pohárov, ktorá sa volá san san kun do. San znamená tri a ku deväť. Nevesta a ženích pijú saké trikrát z troch rôzne veľkých saké pohárov zvaných sakazuki. Týmto gestom si pár symbolicky vymieňa manželský sľub. Prichádza rad aj na rodičov nevesty a ženícha, čím sa spečatí puto medzi obomi rodinami. Každá osoba pije tri dúšky saké z každej z troch šálok. Prvé tri dúšky predstavujú tri páry, druhé tri dúšky symbolizujú nedostatky ako nenávisť, vášeň a nevedomosť, posledné tri dúšky predstavujú oslobodenie od týchto nedostatkov. Ceremóniu uzatvárajú obety bohom v podobe vetvičiek vždyzeleného stromu sakaki s papierovými lístočkami a výmena prstienkov, ktorú si Japonci osvojili po vzore západnej kultúry. Pozrite si, ako prebieha svadba v tradičnom japonskom štýle:

Po svadobnom obrade, či už v západnom, alebo tradičnom štýle, nasleduje recepcia. Oslava sa koná v reštaurácii či banketovej miestnosti v hoteli. Počet hostí sa pohybuje približne od 10 do viac ako 100, medzi ktorými sú príbuzní, priatelia, kolegovia a riaditelia firiem, v ktorých novomanželia pracujú. Oslava začína predstavovaním nevesty a ženícha a trvá približne 2 až 2,5 hodiny. Nevesta a ženích sedia pri hlavnom stole, aby boli stredobodom pozornosti. Počas slávnostnej recepcie sa netancuje, ale sedí sa pri stoloch, diskutuje sa, zoznamuje sa, pije a je. Počas svadobnej hostiny sa podávajú jedlá z francúzskej, čínskej, japonskej či inej kuchyne. Viacerí prítomní vystupujú s príhovormi, projekciou fotiek, piesňami a inými vystúpeniami. Jedným z vrcholov hostiny je rituál krájania torty či hádzanie kytice, ktoré sú vypožičané zo západného zvyku. Počas recepcie je populárna ceremónia kagami biraki, počas ktorej sa drevenou paličkou rozbije veko suda so saké a saké sa podáva každému. Vďaka svojmu okrúhlemu tvaru je veko symbolom harmónie. Na začiatku recepcie prichádzajú hostia s darom v podobe financií. Tento dar sa volá goshugi, ktorý sa prináša v špeciálnej a ozdobenej látke fukasa. Ak hosť nedisponuje fukasou, zabalí svoj darček do hodvábnej šatky. Uprednostňujú sa nepárne sumy s výnimkou šťastného čísla osem. Hostia darujú priateľom 30-tisíc yenov (221 eur), svojim riaditeľom a učiteľom 30-tisíc až 50-tisíc yenov (221 až 368 eur) a svojim príbuzným 100-tisíc yenov (736 eur). Finančný dar sa odovzdáva recepčnej, ktorá je blízkym priateľom alebo príbuzným páru a hosť zapíše svoje meno a adresu do knihy návštev. Ak by hosť chcel darovať darček namiesto finančnej sumy, mal by sa dopredu opýtať páru, aké konkrétne veci by uprednostnil. Oddávajúcu dvojicu svadba stojí približne od 2 do 3 miliónov yenov (14 735 eur až 22 103 eur).

Na tradičnej japonskej svadbe si nevesta a ženích obliekajú svadobné kimono. Nevesta má oblečené biele svadobné kimono shiromuku s bielou pokrývkou hlavy. Symbolizuje čistotu a to, že je nevesta ako čisté plátno, ktoré sa zafarbí do farieb manželovej rodiny. V Japonsku si stále väčšina neviest pri sobáši mení priezvisko na ženíchovo. Pre nevestu sú dva typy pokrývok hlavy a na svadbu si môže vybrať ktorúkoľvek z nich. Jedna sa volá wataboshi (na obrázku nižšie na ľavej strane). Pôvodne sa nosila vonku, aby chránila pred prachom a chladom. Ide o ekvivalent svadobného závoja v západnej tradícii. Nosením wataboshi sa až do konca svadobného obradu skrýva tvár nevesty pred ostatnými okrem ženícha. Ďalším typom pokrývky hlavy je tsunokakushi, čo doslova znamená „skryť rohy“. Myšlienka rohov pochádza z povery, že ženám dokážu narásť rohy a keď začnú žiarliť, premenia sa na démona. Pokrývka hlavy chráni ženu, aby sa nestala démonom. Ženích nosí kimono hakama (nohavice) s haori (kabát), ktoré je čierne alebo sivé s vyšitým symbolom svojej rodiny. Počas svadobného obradu sa dvojica prezlieka niekoľkokrát. Tradícia viacnásobného prezliekania pochádza zo 14. storočia a symbolizuje pripravenosť nevesty stať sa novým členom ženíchovej rodiny. Počas recepcie v tradičnom štýle sa žena zo shiromuku prezlieka do uchikake, vyšívaného kimona, ktoré obsahuje mnohé farby a často sa na ňom objavuje žeriav, vták, ktorý si partnera vyberá na celý život a symbolizuje šťastie a harmóniu vo vzťahu. Následne si po tomto kimone nevesta oblieka večerné róby v západnom štýle alebo spoločenské šaty. Ak má pár svadbu v západnom štýle, nevesta sa vydáva v bielych svadobných šatách, neskôr sa prezlečie buď do kimona, alebo farebnej večernej róby. Mamy nevesty a ženícha nosia čierne kimono s vyšitým symbolom ich rodín, otcovia nosia smokingy. Väčšina hostí nosí na svadobný obrad formálne oblečenie v západnom štýle, napríklad spoločenské šaty pre ženy a obleky pre mužov. Niektoré ženy sa rozhodnú nosiť kimono, najmä ak ide o obrad v tradičnom štýle. Čo však platí, že ženy nosia jednodielne šaty, pretože dvojdielne šaty sú v japonskej kultúre považované za prinášajúce smolu. Nie sú povolené zvieracie kože a kožušiny, pretože pripomínajú život a smrť, a na svadobné obrady sa nenosí oblečenie bez rukávov.

Na záver recepcie nevesta prednáša list svojim rodičom, podobne ako ženích a rodičia dvojice. Dvojica odovzdáva kytice svojim rodičom ako poďakovanie. Dnes sa darujú rodičom plyšové medvedíky s dátumom narodenia dvojice. Medvedíkovia vážia toľko, koľko vážili nevesta a ženích pri narodení. Pri odchode si hostia odnášajú darčeky od novomanželov. Tieto darčeky sa nazývajú hikidemono. Táto stará tradícia kedysi znamenala vystavovanie bohatstva rodiny. Darčeky často obsahujú riad, pečivo a vlastný výber hosťa z katalógu. Po recepcii obyčajne nasleduje after party pre vybraných hostí. Nakoniec treba len priať, aby mladomanželia prežili spolu dlhý a šťastný život plný lásky.

Zdroj: brides.com, japanwondertravel.com, manhattanbride.com

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.