Miyavi nedávno poskytol rozhovor pre nemecký magazín GQ, v ktorom sa podelil o detaily svojho nového albumu Lost in Love, Found in Pain, vydaného v októbri tohto roku. Prečítajte si o jeho láske k rodine a o tom, čo ho poháňa vpred.
Tvoj album vyšiel len nedávno. Ako prežívaš posledné týždne?
Cítim sa dobre, no ak mám byť úprimný, tak to bolo ozaj veľmi náročné a cestoval som skoro každý deň. Doposiaľ som nemal čas všetko spracovať, nemal som čas ani to osláviť a dokonca ani vnímať reakcie fanúšikov. Ako umelec sa plne venujem svojej práci a dávam do nej úplne všetko. Je to cesta a najmä tentoraz. Názov Lost in Love, Found in Pain je obrovská téma. Mám pocit, že táto cesta teraz ešte len začala. Moje sklady a ich texty patria fanúšikom a vlastne všetkým, ktorí ich počúvajú. Áno, teším sa na to, keď ich budem hrať a spievať naživo pre svojich fanúšikov.
Čo ťa motivovalo k tomu, aby ste sa na tomto albume sústredili na rozporuplný vzťah medzi láskou a utrpením?
Dualita medzi týmito dvoma aspektmi života je pre mňa osobne veľkou témou, a preto som sa nechcel obmedzovať skladbou, ktorá by išla iba jedným z tých dvoch smerov. Cítil som, že sa do toho chcem pustiť so skvelými spoluproducentmi a spoluautormi, ktorých som mal po svojom boku. Jednoducho som chcel experimentovať a vyjadriť sa ako umelec a z tohto dôvodu museli byť názov a téma ozaj rozsiahle. Je to o mne, ale aj o vás, pretože občas sa všetci stratíme vo veciach, ktoré máme radi. Ja som sa určite stratil napríklad ako rocková hviezda s obrovskou fanúšikovskou základňou a rodinou, ktorú milujem. Napriek tomu, že si idem za svojím snom, tak niekedy ozaj neviem ako ďalej. Aj v samotnej hudbe som si musel nájsť svoj smer. Ak sa človek vydá na cestu, ktorá je bolestivá, tak sa musí vyrovnať sám so sebou a svojimi slabosťami. Pre mňa je to cesta, ktorou som sa vydal, a som si istý, že mnohí kráčajú touto cestou každý deň.
Osobne si myslím, že zlyhanie v živote je dôležité, pretože tak sa človek učí. Sám mám deti a ich ochrana nie je jediný spôsob, ako ich milovať. Nie vždy ich môžem ochrániť, a preto si musia mnoho vecí vyskúšať samy a zlyhať. Je to bolestivé, ale táto bolesť nám dáva možnosť učiť sa. V týchto ťažkých situáciách človek nájde vždy niečo dôležité. Aby som im dokázal odkázať svoje posolstvo, tak som musel odhaliť aj svoje slabosti. Práve preto je na tomto albume toľko piesní o spochybňovaní samého seba.
PREČITAJTE SI TIEŽ: Exkluzívny rozhovor s Kamijom pre AsianStyle: Neskúšať nové veci znamená, akoby človek ani nedýchal
Povedal si, že týmto albumom si sa nechcel obmedzovať. Priblížiš nám, aké to bolo predtým?
Obmedzoval som sa, pretože som mal pocit, že musím hrať na gitare v každej jednej piesni, ktorú vydám. Tentoraz som sa od toho zvládol odviazať a dokonca v niektorých skladbách hrá na gitare niekto iný. Stále som však gitarista, stále robím gitarovú hudbu a stále sa tomu venujem, len tentoraz som sa na to neupínal. Chcel som vytvoriť niečo, čo ľudí osloví a čo si môžu zaspievať. Chcem, aby moje piesne boli ich piesňami. Na pódiu to stále roztočím s gitarou, ale nie je to ten hlavný dôvod, prečo robím hudbu. Hudba je tým, kvôli čomu hrám na gitare. Stala sa pre mňa nástrojom na vyjadrenie samého seba.
Väčšinu albumu si nahrával v Los Angeles, ktoré je epicentrom medzinárodnej hudby. Prezradíš nám, ako toto samotné mesto ovplyvnilo tvoju hudbu?
Skladba Broken Fantasy je vlastne o L. A. Ľudia si tam prídu plniť svoje sny, majú rôzne plány a nápady, rozprávajú o tom a zrazu zmiznú. Ja to vnímam ako púšť, ako nejaký prelud. Je to tam, ale zároveň je to len v mojej hlave. V tom meste som sa stratil a hlavne v kultúrnych rozdieloch. Američania vás síce vítajú, ale zároveň som cítil strach. Je to úplne iná kultúra a o tom spievam v tej piesni. Možno máte pocit, že je to o žene, ale je to o sne, za ktorým sa naháňam, a zároveň sa na tej ceste strácam.
Myslíš si, že sa zmenil spôsob, akým si definoval svoj sen na začiatku svojej kariéry, a to, ako ho definuješ teraz?
Veľmi veľa ľudí prichádza do L. A., ale rovnako z neho toľko ľudí aj odchádza. Stratia sa a znova sa vrátia späť. Mojím konečným cieľom bolo nájsť niekoho, s kým budem zdieľať svoje šťastie, a tým niekým sú rodina, deti a priatelia. To, čo ma ozaj poháňa vpred, sú ľudia, ktorí tu stále čakajú na moju hudbu. Počas obdobia covidu, ale ešte aj po ňom som mal často pocit, že by som mal prestať. Sám seba som sa pýtal otázky, čo by som mohol ešte urobiť a ako ďaleko ešte dokážem ísť. Bolo to však stále tak, že fanúšikovia na mňa čakajú. Milujem byť na pódiu a baviť sa so svojimi fanúšikmi. Vnímam to ako svoje poslanie. Znova je to o tej dualite.
Počas svojej kariéry si prezývaný samurajským gitaristom. Čo táto prezývka pre teba znamená dnes?
Teraz robím veľa vecí, ale gitara je niečo, čo ma kedysi zachránilo. Keď som bol mladý, tak som sa chcel stať profesionálnym futbalistom, ale zranenie ma prinútilo vzdať sa môjho sna. Cítil som sa stratený, pretože to bolo po prvýkrát, čo som sa musel nechať svoje plány. Gitara bola v tú dobu pre mňa ako meč. Hral som na ňu nedbanlivo a agresívne, vďaka čomu som si vyvinul vlastný štýl. Keď som po prvýkrát hral v hoteli MGM Grand v Las Vegas, bola tam akcia, na ktorej vystupovala skupina Rock Steady Crew. Odvtedy mi ľudia hovoria samurajský gitarista. Je mi cťou, že ma takto nazývajú, pretože stále do toho dávam všetko.
Si známy tým, že rád miešaš rôzne žánre. Podľa čoho sa rozhoduješ, čo do svojej hudby začleníš?
Sóloví umelci ako ja si môžu robiť čo chcú, pretože majú slobodu. Veľmi si vážim sólových umelcov, ako David Bowie, Michael Jackson, Elvis Presley a Prince. Vždy spochybňovali seba a svoje hudobné smerovanie. Vždy sa chcem vo svojej hudbe posúvať ďalej a zlepšovať sa. Páči sa mi rocková hudba. Jack White, Lenny Kravitz, Jimi Hendrix, Stevie Ray Vaughan alebo Buddy Guy. Mám rád aj blues a funk. Basisti, ako Louis Johnson, Larry Graham, Max Miller, Thundercat. Alebo aj jazz. Počúvam The Prodigy, Fatboy Slim, The Chemical Brothers, Daft Punk a Justice. Takže je pre mňa úplne normálne, že tieto vplyvy kombinujem.
V roku 2009 si si zahral vo filme Unbroken, vďaka čomu si sa dostal do povedomia širšieho publika. Aké bolo pre teba dostať sa od hudby k herectvu? Ovplyvnilo to tvoje vnímanie seba ako umelca?
Človek hudobník sa stále snaží ísť po svojej ceste hlbšie a hlbšie. V podstate svetu predáva svoje zážitky. Ako prekonal niektoré veci, ktoré vlastne vyformovali jeho dnešnú osobnosť. Herci musia byť neutrálni, aby sa dokázali vžiť do inej osoby. Musia sa zbaviť ega. Je to úplne odlišný proces ako proces tvorenia hudby. Je to vidieť, aj keď idete na párty s hudobníkmi. Všetci sú oblečení podľa seba a veľmi charizmatickí. Na filmovom večierku majú všetci sako, ktoré nie je výstredné ako u hudobníkov. Musia však pôsobiť takto, pretože sú stále pripravení zobrať rôzne roly, či sú dobré, zlé alebo smutné. Tento proces je úplne iný, ktorý ma fascinuje a umožňuje mi získavať nové skúsenosti. Za normálnych okolností si nevyskúšate životy iných ľudí.
Už si spomenul svoju rodinu. Máš 3 deti a veľa cestuješ. Ako dokážeš skĺbiť roly otca a medzinárodného umelca?
Je to ťažké. Je to srdcervúce, pretože moje deti rastú alebo keď majú ťažké obdobie a ja nemôžem byť s nimi. Naozaj je to ťažké. Som veľmi vďačný Melody, svojej manželke, za to, ako sa venuje deťom, ako ich vychováva a ako im zostáva nablízku. Je pre mňa dôležité, aby som im ukázal, čo robím. Našťastie existuje veľa videí, ktoré im môžem ukázať, a potom rozumejú, prečo s nimi nemôžem byť. Vždy bolo pre nás dôležité komunikovať. Dokonca aj detaily, ktoré niektorí ľudia považujú za zbytočné, sú pre nás podstatné.
Čo by ste poradili mladým hudobníkom, ktorí práve začínajú experimentovať?
Milujte to! Nebojte sa ani náročnej cesty, pretože skôr či neskôr budete musieť skočiť do hlbín. Prečo to neurobiť hneď? Získajte veľa skúseností a veľa toho vyskúšajte. Najmä keď ste mladí a máte dovolené robiť chyby. Starší ľudia vás budú kryť a podporovať. Jednoducho robte veľa chýb a poučte sa z nich. Následne budete vyhrávať. Všetko je to o procese učenia sa, ako veľmi sa môžete zlepšiť. Toto je naozaj dôležité.
Ako si predstavuješ svoju budúcnosť? Existuje niečo, čomu sa chceš venovať viac alebo menej?
Chcem pokračovať v tom, čo je v mojich silách. Sústredím sa na to, čo mám priamo pred sebou. Idem s prúdom a nesnažím sa mať všetko pod kontrolou. Neviem, ako to dopadne, ale mám nejaký plán. Chcem sa cítiť spojený s tým, čo robím. Viem, že milujem robiť hudbu a byť s fanúšikmi, a preto chcem hrať oveľa viac koncertov.
Aj v Nemecku?
Áno, s radosťou. V Nemecku som hrával často. Spomínam si najmä na koncert v Bochume. Bol tam jeden chlapík. Zaujímalo by ma, ako sa mu dnes darí. Má presne také isté tetovania ako ja. Všetky do jedného. Nie je to ani moje meno a ani text piesne. Sú to moje tetovania. Mal som ho na pódiu a bolo to šialené. Zverejnil som to na sociálne siete a mnoho ľudí napísalo, že to nie je správne. Pretože sú to tetovania, ktoré majú význam pre mňa a ukazujú, akú cestu som prešiel ja. Aký význam môžu mať preňho, keď to nezažil? Na druhej strane, už to urobil a ja to rešpektujem, no cítim sa trochu zodpovedný. Keď som si dával nové tetovania, tak mi napadlo, či by som mu to mal povedať a spýtať sa ho, čo si o tom myslí.
Zdroj: gq-magazin.de
