Kim Ji Hun: muž, ktorý sa takmer stal ôsmym členom skupiny BTS

Simona Šramová
Hudba
Foto: vice.com

Vedeli ste, že pôvodným plánom bolo debutovať skupinu BTS s ôsmimi členmi? Kim Ji Hun a súčasní členovia boli partia kamarátov, ktorá usilovne pracovala na tom, aby mohla spolu vystupovať na pódiu. Jedného dňa pred debutom však agentúra Kim Ji Hunovi oznámila, že zo skupiny musí odísť.

„Myslím, že čo ľutujem najviac, je, keď mi ľudia hovoria, že som mohol byť veľmi úspešný. Dostávam otázky typu: ‚Prečo si odišiel? Nežiarliš na svojich kamarátov?‘ Klamal by som, keby som povedal, že im nezávidím. Nežiarlim na ich peniaze a slávu. Ide len o to, že oni mohli ostať spolu. Na to žiarlim. Ľutujem, že si nemôžem s nimi vyraziť von,“ začína svoje rozprávanie Kim Ji Hun, ktorý bol krôčik od toho, aby debutoval s najúspešnejšou chlapčenskou skupinou súčasnosti. Bývalý trainee žije normálnym životom ako stážista v štátnej správe a vystupuje na YouTube pod menom Bitoon. „Keď som po prvýkrát počul názov Bangtan Sonyeondan, pomyslel som si, že je to trochu zábavné meno. Bolo známe pod skratkou BTS ako kórejská hip hopová skupina. Agentúra si vyberala medzi dvadsiatimi trainees. Niektorí sa do tímu dostali, niektorí nie. Nikto vtedy netušil, ako sa bude skupina vyvíjať. Spočiatku som nemal ani poňatia, že budú takto veľkí. Je to trochu iné pozerať sa na nich teraz. Majú obrovskú fanúšikovskú základňu po celom svete, nehľadiac pri tom na pohlavie alebo vek. To je niečo úžasné.“ Súčasní členovia skupiny BTS neboli pre Kim Ju Huna len kolegovia, ale boli aj jeho priateľmi. „Všetci z nich sa v našej dvadsiatke stali slávnymi, takže som s nimi stratil kontakt. Fakt, že ich nemôžem vídať, ma robí celkom smutným.“

Kim Ji Hun bol veľmi hyperaktívne dieťa. Kedykoľvek bola v škole vyhlásená talentová súťaž, prihlásil sa. Miloval stáť na pódiu. Nezáležalo na tom, či spieval, alebo tancoval, musel ukázať svoj talent. Do provinčných oblastí často prichádzali zamestnanci z K-popových agentúr, aby hľadali nové talenty. „Počul som, že prichádzajú aj do Wonju. Stretli ma a odfotili si ma. O niekoľko dní ma kontaktovali s otázkou, či by som nechcel prísť na konkurz. Pomyslel som si, že je to skvelá príležitosť a súhlasil som. Traineem som sa stal, keď som mal 18 rokov, bolo to medzi rokmi 2011 a 2012. Bol som neskutočne šťastný, keď som sa dozvedel, že som prešiel konkurzom na prvý pokus. Bol som na seba veľmi hrdý. Hovoril som si, že som odviedol dobrú prácu. V ten deň som si uvedomil, že tvrdá práca prináša ovocie. Od toho dňa, ako som podpísal zmluvu ako trainee, začalo najšťastnejšie obdobie v mojom živote.“ Kim Ji Hun sa po podpísaní kontraktu s Big Hit Entertainment presťahoval do Soulu. „Na ceste do Soulu som mal zmiešané pocity. Časť môjho ja bola vydesená, druhá časť sa tešila. Vydesená časť o mne pochybovala. Čo ak sa mi nebude dariť? Pretože okrem mňa v agentúre pôsobilo veľa veľmi nadaných trainees. Nemal som pocit, že som dostatočne dobrý.“  

Kim Ji Hun začal bývať so súčasnými členmi BTS v dorme. Začalo sa medzi nimi vytvárať srdečné, priateľské puto. „Náš dorm, v ktorom sme bývali, bol v celkom zlom stave. Nebolo v ňom veľa miesta a boli sme ubytovaní len v dvoch izbách. Tu sme všetci ôsmi žili spolu nejaký čas. Ten dorm so sebou prináša veľmi veľa spomienok. Spali sme tak, že sme mali dve poschodové postele. Na spodnej posteli ležal Namjoonie, Suga spal hore. Na vedľajšej posteli spal dole J-Hope, hore ja. Traja najmladší členovia, Taehyung, Jungkook a Jimin, spali na zemi.“ Medzi jeho najobľúbenejšie spomienky patrí, ako J-Hope priniesol polosuché slede, ktoré im pripravila jeho mama. Neskoro v noci však začalo byť Kim Jihunovi zle. Bolela a krútila sa mu hlava. Suga mu zavolal taxi a išiel s ním do nemocnice. Suga zaňho vypísal papiere a napriek málinko peňazí, ktoré mali, zaplatil všetko. „Keď sme spolu bývali v dorme, boli sme ďaleko od našich rodín, takže sme sa zblížili. Boli sme pre seba viac rodinou ako naše biologické rodiny.“ Jihun má dodnes v živej pamäti, čo povedal RM chlapcom počas toho, ako boli trainees: „Možno zlyhám ako člen BTS a možno sa Jihun stane jej členom alebo to bude iný kamarát. Nevieme, kto čo bude. Ale keď už súťažíme proti sebe, nech je naša súťaž fér.“ Kim Ji Hun cítil, že našiel zmysel svojho života. „Bol som šťastný, pretože som vedel, že ak budem usilovne pracovať s týmito ľuďmi, môj život bude mať určitý smer. Zaspával som šťastný, keď som mal pocit, že od toho momentu bude môj život úžasný. Môj program začínal o ôsmej ráno, keď som išiel do školy. Keď som prišiel zo školy, trénoval som. Spolu sme usilovne trénovali. Aj keď nám vyhradili čas, aby sme sa pripravovali individuálne, boli sme spolu. V skutočnosti to bolo pre nás lepšie pripravovať sa spolu ako sami. Počúvali sme, ako každý z nás spieva a pomáhali si navzájom zlepšovať sa. Takto sme trávili naše spoločné chvíle a takto sme sa dokázali ustavične zlepšovať. Keď sa pozriete na starú budovu agentúry, je veľmi malá. Používalo sa len prvé a druhé poschodie. Keď sa pozriete na budovu dnes, patrí im celá. Ukazuje to, akú dlhú cestu prešli až sem.“

Priateľstvo chlapcov sa odrážalo v tom, ako sa vedeli spolu zabávať. A to sa dialo v practice room. „Do budovy agentúry sa chodilo len vtedy, ak bol nejaký problém. Nikdy to nebolo pre dobré správy. Chodievali sme tam, aby nás vyhrešili, že sme prišli na program neskoro alebo že nie sme vo forme. Keď nás tam zavolali, vedeli sme, že sa niečoho máme obávať. Z toho dôvodu som bol vystrašený, keď ma jedného dňa zavolali do kancelárie. Netušil som, čo mám čakať. Cítil som to z ich hlasov. Vedel som, že je to niečo vážne. Prišiel som do kancelárie, otvoril dvere a odpoveďou mi bolo ticho. Povedali mi, že v skupine končím. Pred nimi som nemohol plakať, preto som išiel do parku. Bol to park, kam som sa chodieval prechádzať. Sadol som si tam na lavičku a vzdychol som si. Pripravoval som sa usilovne každý deň, niekedy aj do svitania. Pýtal som sa sám seba, prečo som nerobil pre to všetko viac. Aká je vo mne chyba? Upadol som do letargie, začal som sa zhoršovať. Neostávalo mi nič iné, len to akceptovať a povedať to chlapcom pred tým, ako odídem. Keď sa to dozvedeli, bolo im to veľmi ľúto. Pýtali sa ma: ‚Jihun, si v pohode?‘ Nebol som, ale povedal som im, že je to v poriadku. Keď ma vedenie agentúry požiadalo, aby som odišiel zo skupiny, začali sa v mojom živote diať nešťastné udalosti. Stať sa spevákom bol môj sen. Mohol som ísť do inej agentúry, ale ja som to miesto s chlapcami mal rád. Bol som smutný, že nemôžem byť v skupine s mojou partiou kamarátov. Vinil som samého seba, že to bola moja chyba. Vtedy mi volali z nemocnice, že moja mama odpadla. Nezvládla stres z toho, že ma vyhodili. Prestal som chodiť do školy a takmer som nezmaturoval. Maturoval som v tom istom roku ako RM a prišiel som na jeho záver školy. Všetci moji kamaráti, ktorí so mnou trénovali, prišli a fotili sme sa. Bolo to tak zvláštne zrazu nevidieť chlapcov, s ktorými som chodil von, každý deň. Boli zrazu pri mne, mohli sme sa rozprávať a jesť spolu. Omladzovalo ma to. Keď som však večer ostal sám, upadol som znova do depresií. Aj keď som už bol zo skupiny preč a oni mali debutovať, prišiel som za nimi do dormu a priniesol som im vyprážané kura. Počas toho, ako sme jedli, som sa chlapcov pýtal, či skutočne budú debutovať a či sa skutočne budú volať Bulletproof Boy Scouts. Bol som šokovaný, keď mi povedali, že budú skutočne spievať pod týmto menom,“ smial sa Kim Ji Hun.

Foto: koreaboo.com

Keď nebola skupina BTS tak slávna, rozprával otvorene s ľuďmi, ktorých stretol, ako bol trainee s jej členmi. Dnes to ľuďom nemôže už viac hovoriť, pretože chlapci sú veľmi slávni. „Stále tomu nedokážem uveriť, akí slávni chlapci sú. Boli sme deti, ktoré nevedeli, ako vyzerať cool. Pochádzali sme z rôznych kútov Južnej Kórey: Gwangju, Daegu, Busan, Ilsan a Wonju. Nedokážem si pomôcť, ale myslím si, že keby som v skupine, skupina by nebola tak slávna ako dnes. Ubehlo desať rokov a ja tomu stále nedokážem uveriť. Je to všetko tak zvláštne. Stále vyzerajú ako chlapci, ktorých som poznal pred desiatimi rokmi. Ani dnes pre mňa nevyzerajú cool, skôr sú roztomilí. Pre mňa sú to stále moji starí kamaráti. V súčasnosti pracujem ako stážista v Kórejskom zdravotníckom centre pre veteránov. V tichosti pracujem v kancelárii. Cítim, že to nie je to, čo chcem od svojho života. Stále nedokážem zo seba vypudiť túžbu byť slávny. Z toho dôvodu som začal robiť videá na YouTube. V nich rozprávam o hocičom chcem a snažím sa uspieť ako v práci, tak na YouTube. Mojím najväčším snom je urobiť obrovskú párty, na ktorú by som chlapcov pozval. Obdobie s nimi je najšťastnejšie v mojom živote. Tie časy mi chýbajú. Kedysi sme s chlapcami snívali spoločný sen. Dnes snívam sám, že chcem byť ako oni,“ ukončil rozhovor Kim Ji Hun.  

Zdroj: youtube.com/VICE Asia, scmp.com

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.