Neodmysliteľnou súčasťou kórejskej gastronómie sú sladkosti od výmyslu sveta, ktoré potešia všetky naše zmysly. Poďme si spolu predstaviť tie najpopulárnejšie kórejské sladkosti.
Veľmi populárnou pouličnou sladkosťou je hotteok. Hovorí sa, že prvú slabiku dostal z citoslovca pre zvuk, ktorým sa fúka na jedlo, aby sa ochladilo. Sladkosť sa do Kórey dostala vojakmi čínskej dynastie Čching, ktorí boli do krajiny vyslaní počas povstania Imo, ktoré sa odohralo v roku 1882 v Soule. Po jeho ukončení sa rozhodli ostať v Kórei. Tu sa živili predajom jednoduchých jedál, medzi ktoré patrila slaná palacinka. Bola plnená hovädzím mäsom a cibuľou. Na konci 19. storočia bola pšenica drahá, preto ani hotteok nepatril k najlacnejším jedlám. Kórejčania si časom upravili chuť podľa seba a slané plnky nahradili sladkými náplňami. Počas japonskej okupácie sa palacinka volala shina pan (čínsky chlieb). Hotteok vyprážaný na oleji, ako ho poznáme, sa zrodil v roku 1970 zavedením kuchynského oleja na trh. Predtým sa hotteok pripravoval na ohnisku či v peci. Hotteok sa predáva od 1 000 ₩ do 3 000 ₩ (od 0,69 € do 2 €/17 Kč do 52 Kč) v kioskoch zvaných pojangmacha. Obchody ho ponúkajú aj ako prílohu a jedlo so sebou. Kórejčania držia zložený hotteok zabalený v obrúsku odolnom voči oleju či napichnutý na špíz. Cesto sa skladá zo zmesi ryžovej a pšeničnej múky, cukru, mlieka, vody a droždia. Náplň pochádza z hnedého cukru, arašidov, medu, škorice, červenej fazule a slnečnicových semienok. Od 21. storočia sa náplne neustále obnovujú a do palacinky sa pridáva ovocie a zelenina ako kukurica, sladký hrášok, zelený čaj či pizza plnka. Hotteok je populárny počas zimy, keďže obsahuje množstvo kalórií.
Jednoduchosťou sa vyznačuje gotgamssam. Ide o pôvodnú sladkosť z Kórey, ktorá sa podávala počas vlády Joseon iba kráľom a šľachte. Gotgamssan sa skladá z troch surovín: sušeného ebenovníka (známeho aj ako kaki), vlašských orechov (alebo mandlí či píniových orechov) a medu. Ebenovník sa vyznačuje veľkou dávkou vitamínu A a C. Vo väčšom množstve spôsobuje zápchu, preto sa odporúča jesť pri hnačkách a žalúdočných ťažkostiach. Receptúra spočíva vo vložení malých kúskov vlašského orecha a medu do sušeného plodu ebenovníka. Sladkosť je populárna na jeseň a ako pochúťka k čaju. Vyprážané ryžové knedličky bukkumi pochádzajú z provincie Gangwondo v Južnej Kórei. Príprava cesta pozostáva buď zo sladkej ryžovej múky, alebo z lepkavej cirokovej múky. Ak ide o cirokovú múku, vtedy ide o susu bukkumi, ktoré sa dalo zohnať len v provincii Gangwondo, dnes je populárne v Soule. Bežné plnky sú buď sladká červená fazuľa, sladká fazuľa mungo, biela fazuľa či gaštany. Nie je nezvyčajné, ak plnku tvoria opečené alebo mleté sezamové semienka, škorica, cukor alebo med. Ide o zvnútra žuvaciu a zvonku chrumkavú palacinku. Palacinky sa obyčajne obaľujú do medu alebo sirupu a ako ozdoba slúži gaštan, ďatle jujuba či lišajník. Existujú aj bukkumi, ktoré nemajú plnku a sú okrúhle. Sú v rôznych farbách od bielej, ružovej, žltej až po tmavozelenú. Domáci túto sladkosť doposiaľ len bližšie spoznávajú.
Ľadovú pochúťku bingsu, ktorou sa môžete osviežiť počas horúceho leta, nájdete na rôznych miestach juhovýchodnej Ázie, ale nikde nenesie toľko rozmanitosti ako v Južnej Kórei. Bingsu sa na kráľovských dvoroch podával počas vlády dynastie Joseon. Záznamy píšu o mrvenom ľade s kúskami ovocia. Keďže stroj, ktorý ľad mrvil, seobingo, nebol jednoducho zohnateľný, objavil sa medzi vyššou vrstvou. Zmena nastala v roku 1913, keď sa stroje na mrvenie ľadu dostali aj medzi bežných ľudí. Obchodovať s bingsu sa začalo v 20. rokoch 20. storočia. Najznámejšou verziou je patbingsu: drvený ľad s kúskami varenej červenej fazule. Po skončení Kórejskej vojny sa repertoár rozšíril o rôzne ovocné variácie (ako je mango, maliny, jahody, čučoriedky), kandizované mlieko, čokoládu, kávu, čaj matcha, arašidový prášok či med. Rokmi prichádzali obmeny aj v podobe želé, tvarohového koláčika, tiramisu alebo sušienky Oreo. Od roku 2010 sa na domáci trh dostalo ako konkurencia ľadu mrvené mlieko, tzv. nunkkot. Meno dostalo podľa snehovej vločky (v preklade slovo znamená snehová kvetina). V lete obchody ponúkajú balené bingsu. Na rozdiel od štandardnej porcie pre 2 až 4 osoby sa tieto verzie predávajú ako 1 porcia, čím sa vychádza v ústrety rastúcemu trendu 1-členných domácností v Južnej Kórei. Bingsu sa podáva v šálke alebo ak ide o zložitejšiu pochutinu, používa sa polovica melónu alebo kokosu.
Zdravým a sýtym koláčikom je yaksik. Nutričné vlastnosti sladkej ryže spočívajú v tom, že je veľmi ľahká na žalúdok a medzi Kórejčanmi je známa ako skvelá pre ľudí, ktorí majú problémy s trávením a pálením záhy. Pri správnej príprave by malo byť každé zrno neporušené a nie kašovité. Okrem lepkavej ryže sa do koláčika pridávajú čínske ďatle jujuba, ktoré sú známe vo východnej medicíne ako prostriedok na spomalenie starnutia. Majú upokojujúce účinky, ktoré môžu pomôcť pri nervovom napätí, úzkosti a nespavosti. Čaj z jujuby slúži ako prevencia proti prechladnutiu (udrží telo v teple) a na posilnenie pečene. Gaštany majú veľa vitamínu C a B, ktoré pomáhajú najmä pri hnačke. Okrem toho sa do koláčika pridávajú aj píniové orechy a sušené ovocie. Ako dochucovadlo sa používa hnedý cukor, sójová omáčka, sezamový olej a škorica. Má jemne slanú, orechovú chuť s nádychom karamelu. Keďže koláčik neobsahuje múku, má veľmi nízky obsah lepku. Koláčik sa tak oprávnene volá v kórejčine „liečivé jedlo“, keďže sa doň pridáva med, ktorý Kórejčania považujú za liek. Koláčik sa volá aj yakbap (liečivá ryža). Je sa na sviatok prvého splnu v novom Lunárnom roku, Jeongwol Daeboreum. Záznamy o koláči sa nachádzajú v zbierke legiend Samguk yusa z 10. storočia. Podľa legendy vládca kráľovstva Silla Soji zamieril v 10. roku vlády do Cheonjeongu. 15. januára 488 stretol myš a vranu. Myš sa mu prihovorila v jeho jazyku a vyzvala ho, aby nasledoval vranu. Kráľ poslal sluhu, aby šiel za vranou, ktorá ho zaviedla k rybníku. Tam čakal starý muž, ktorý sluhovi podal obálku. Na nej bolo napísané: „Ak to otvoríš, zomrú dvaja. Ak to neotvoríš, zomrie jeden.“ Kráľ pochopil, že ide o varovanie a obálku otvoril. V liste stálo: „Vráť sa do paláca a vystreľ šíp do skrine, v ktorej sa nachádza 6-strunná citara.“ Kráľ tak urobil a v skrini našiel mnícha a konkubínu, ktorí ho chceli zabiť. Kráľ z vďaky ustanovil 15. január za pamätný deň. Vrane obetoval lepkavú ryžu a prikázal poddaným, aby do ryže pridali to, čo má vrana rada.
Zdroj: matadornetwork.com, kimchimari.com, koreanbapsang.com, kocis.go.kr
