Recenzia: Date My Daughter približuje príbeh matky, ktorá za každú cenu túži po tom, aby jej dcéra mala partnera

Japonská dráma Date My Daughter rozpráva príbeh matky a dcéry, ktoré sa navzájom rozhodli, že jedna druhej nájdu partnera. Poďme si priblížiť túto drámu.

Aoi Minase (Miho Kanno) je štyridsiatnička, ktorá je spisovateľkou ľúbostných románov, vďaka čomu si mohla kúpiť veľký dom. Je slobodnou matkou a žije len so svojou dvadsaťročnou dcérou Sorou Minase (Minami Hamabe). Aoi sa obáva o Soru, keďže nemá priateľa. Verí, že je to kvôli tomu, že jej dcéra je otaku, zahľadená až veľmi do mangy a cosplayu. Sora túži po láske a veľmi rada by ju dopriala aj svojej matke. Aoi je dievčensky citlivá a nevšíma si, čo sa okolo nej deje. Obe sa preto rozhodnú niekoho stretnúť a zaľúbiť sa.

Dráma Date My Daughter/Uchi no Musume wa Kareshi ga Dekinai bola natočená v roku 2021 a má 10 častí. Každá z nich trvá hodinu. Natočená bola podľa pôvodného scenára. Dráma má názov, ktorý trošku zavádza. Napovedá, že centrom príbehu bude dcéra, ale v skutočnosti je hlavnou postavou v príbehu Aoi. Obsah hovorí, ako Sora nemá/nemôže mať priateľa, pretože sa zdá, že sa až veľmi zaujíma o 2D a nie 3D mužov. Pritom má len dvadsať rokov a jej vzťah s opačným pohlavím prebieha ľahšie, ako si jej matka myslí. Dráma je skôr drámou o živote ako romantickou komédiou. Príbeh začne tým, že Aoi a Sora žijú príjemným a bezstarostným životom. Predaj najnovšej knihy Aoi sa začne znižovať a jej nový editor Tachibana Soseki (Kawakami Yoohei) naznačuje, aby sa pre ďalšiu knihu vrátila ku koreňom, čo je vzhľadom na to, že dokáže písať knihy, len keď je zaľúbená, dosť náročné. Soru to núti, aby sa zaľúbila a tým mame pomohla a poskytla jej potrebnú inšpiráciu na písanie. To je obsah prvej epizódy, ktorý nebráni matke, aby sa neobklopila mužmi a doslova sa nezaľúbila do neznámeho muža na ulici.

Ako každá hlavná hrdinka so suchým ľúbostným životom, v dráme sa v skutočnosti okolo nej motá niekoľko nápadníkov. Je tu Gon-chan (Sawamura Ikki), kamarát z detstva, ktorý je s Aoi v dobrom aj v zlom, jej nový editor Soseki a mladý a spoľahlivý Wataru Shuichi (Higashi Keisuke). Do hry neskôr vstúpi aj štvrtý muž. Pre dcéru je tu vysoký a tichý Irino Hikaru (Okada Kenshi). Aoi vysiela zmiešané signály svojmu novému editorovi napriek tomu, že sa v príbehu objaví jeho majetnícka priateľka Saori Ito (Fukuhara Haruka), aj keď nikdy svoje flirtovanie nebrala vážne. A Wataru mal skôr záujem o Soru. Ľúbostný život Sory nie je komplikovaný. Sora je priamočiara žena, ktorá sa nebojí urobiť prvý krok. Zabezpečí si druhé rande a hoci sa hnevá, že nejde podľa jej očakávania, pohodovo žiada o ďalšie. Ich vzťah sa mení, keď jej Irino povie, že je uzavretý otaku a túži ju nakresliť. Postavy sú zaujímavé a nie je úplne isté, s kým Aoi a Sora skončia. Gon-chan je niečo ako rodina, Soseki sa snaží vzkriesiť legendu, ale necítila som nič viac ako obdiv fanúšika k svojej obľúbenej spisovateľke. Potom vzťah Sora – Wataru sa zdá byť trápny a strnulý, ale aj tak je bezchybný s otvoreným vzťahom so staršou ženou, ktorá bola jeho tútorkou. Irino sa zasekol pri svojej platonickej láske z deviatej triedy, aj keď Sora je jeho prvá reálna láska. Sledovať trojicu je zaujímavé. Počas deja Wataru získava viac vysielacieho času a vy premýšľate prečo. Irino je rovnako starý otaku, Wataru vôbec ani netuší, že Sora miluje mangy. Uľavilo sa mi, že Irino nie je príliš žiarlivý priateľ, ale aj tak mi ho prišlo ľúto, že bol akosi odsunutý nabok.

Priestor dostáva aj Saori, ktorá vie o svojej nezdravej posadnutosti Sosekim a pomerne rýchlo sa spamätá, aj keď mi jej rozhodnutie začať odznova s Odom Shunichirom (Nakamura Masatoshi) a rozísť sa so Sosekim nesedí. Predstavujú najväčšie prekvapenie v dráme, a to nie iba kvôli veľkému vekovému rozdielu, ale zdá sa, že Shunichiro nemá záujem o ďalšie manželstvo, keďže spomína na svoju zosnulú manželku a Saori by skôr mohla byť jeho vnučkou. Nie som si istá, či Saori netrpí potrebou nájsť si staršieho muža, ktorý jej nahradí otca. Ich zrelý a jemný prístup spôsoboval, že ich vzťah neprekážal, naopak, boli ste radi, že sa jej nakoniec podarilo nájsť šťastie. V dráme sa nenachádza takmer žiaden konflikt, až kým sa Sora nerozhodne vyhľadať svojho biologického otca. Nerozumela som, prečo bol Ichinose Fuuga (Toyokawa Etsushi) súčasťou drámy. Len aby provokoval Gon-chana? Pravdepodobne. Ide o nezodpovedného muža a otca, ktorý sa naháňal za ženami a na rodinu zabudol. Dráma sa ho pokúša vykresliť v pozitívnom svetle. Prečo? Nie, ďakujem.

Záver drámy bol trošku predvídateľný, ale to vám neprekážalo. Sora mala otvorený koniec, ale vzhľadom na to, že má len 20 rokov, sa to očakáva. Príbeh Sory a Irina bol sladký a nevinný. Čo sa týka Aoi, priala by som si konkrétnejší záver tým viac, že si uvedomí, kto je najdôležitejšia osoba v jej živote. Pretože nechať veci visieť vo vzduchu tak, ako to bolo na začiatku, je zvláštne. Dráma je jednou z tých, ktoré vám dovoľujú nahliadnuť do malého sveta postáv v určitom období ich života. Ich život nezaznamenáva žiadne drastické zmeny, hlavné postavy ostanú také isté. Vzťah matky a dcéry je prirodzený, dialógy sú plné slovných hračiek a vtipov. Kamera volila oranžový a biely filter, čo môže pôsobiť rušivo a spôsobiť, že niektoré zábery nebudú HD. Herectvo bolo slušné. Kanno Miho dýchala bezstarostnosťou, Hamabe Minami zvládla svoju úlohu dokonalo. Zväčša usmievavá Minami tentokrát hrala nie veľmi usmievavú postavu, ale aj tak si získala moje srdce. Ja ju mám jednoducho veľmi rada. Aj keď scenár môže byť niekedy zvláštny a nemusí dávať zmysel, postavy v dráme sa správali ako reálni ľudia. Bonusom bolo, že každý muž v dráme zniesol odmietnutie s rozvahou bez zložitých citov a bez toho, aby sa dožadoval vysvetľovania alebo prehodnotenia rozhodnutia. Skutočne to bola zaujímavá dráma. Na záver každej časti znela pieseň Sora to Ao speváčky Ieiri Leo. Drámu si môžete s anglickými titulkami pozrieť TU.