Woo Do Hwan je tvrdohlavým človekom, vždy plánoval stabilný život a nedokáže žiť bez herectva

Lenka Leskova
Film / TV
Foto: GQ Korea

Woo Do Hwan nikdy nemal problém hovoriť aj o osobnejších veciach. Posledne prebral svoje detstvo či to, ako sa zmenil v armáde a čo pre neho znamená jeho práca.

Akým dieťaťom bol Woo Do Hwan? „Bol som naozaj tvrdohlavý. Vždy som robil to, čo som chcel, a bol som prirodzene zvedavý na veľa vecí. Vo svojom voľnom čase som zvyčajne ležal v parku a debatoval o tom, čo je to vlastne život a svet, či upadal do myšlienok, prečo tu vlastne sme. Nemal som žiadne jasné sny, no chcel som žiť stabilný život.“

Po návrate z armády sa ale hercove myšlienky spojené so stabilným životom zmenili: „Mal som dlhšie strach, že jedného dňa budem musieť upustiť od toho, čoho sa tak držím. No ešte predtým sa musím usadiť. Myslím, že armáda mi v mnohom pomohla. Po skončení armádnej služby cítim, že chcem prijímať mnoho výziev. Znova a znova. Začal som byť zvedavý, ako ďaleko dokážem zájsť.“

V armáde si každý deň zapisoval mnoho vecí do denníka, čo sa stalo zvykom a robí to až dodnes. „Zapisujem si veci, ktoré sa hanbím hocikomu povedať, prípadne vyjadrujem ľútosť nad svojou hlúposťou. Celý denník je plný mojich ľútostí. Keď ste unavení a vyčerpaní, zažívate aj sebecké chvíle, pri ktorých premýšľate len nad sebou. Zakaždým, keď sa to stane, je načase zamyslieť sa nad sebou a začať sa zaujímať viac aj o ľudí okolo seba.“

Vo všeobecnosti sa Woo Do Hwan rád drží ideálnych vecí, podľa ktorých sa tiež usiluje žiť. „Chcem žiť ako niekto, kto sa vždy rozhoduje správne. Dá sa povedať, že chcem byť niekto s uvoľnenou mysľou. Na to je ale potrebné rozšírenie perspektívy. Aby ste to dosiahli, musíte sa veľmi snažiť a mať v seba väčšiu dôveru.“

Pri vyberaní hereckej roly mu vždy dopomáha odvaha a odhodlanie. Upresnil to slovami: „Predtým som sa bál reakcií okolia. A to vždy, keď som povedal, že chcem byť hercom. Bez ohľadu na to, čo ostatní hovorili, potreboval som odvahu na to, aby ma to nezranilo. Je to podobný pocit ako láska. Zamilovaní sú vo svojom vlastnom vesmíre a ak sa navzájom pevne milujú, potom nezáleží na tom, čo o nich hovoria ostatní. Myslím, že trvalo nejaký čas, kým som si herectvo zamiloval. Samozrejme, sú chvíle, kedy je táto práca veľmi náročná, a mávam aj chvíle, kedy to nenávidím, no v konečnom dôsledku som človek, ktorý bez tejto práce nemôže žiť. Rozlúčil som sa s herectvom na rok a pol a ako som aj očakával, chýbalo mi to.“

Herec miluje spontánnu stránku herectva. „Najvzrušujúcejší moment herectva prichádza vždy nečakane a spontánne. Keď sa rozprávam s kolegami a štábom o niečom či nájdem niečo lepšie, cítim radosť, keď sa im to páči. Personál je prvým členom publika. Zmenilo sa aj moje zmýšľanie, keď prichádzam na natáčania. V minulosti som všetko plánoval, napríklad moje gestá či pohľady, no teraz to už nerobím. Každý režisér má iný názor a na scéne sa aj tak všetko mení. V momente, keď mám pocit, že mám niečo urobiť tak alebo onak, vkladám do toho veľa energie.“

Zdroj: soompi.com

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.