Recenzia: Kimi ni Todoke patrí k zlatej klasike japonských filmov o nesmelej prvej láske

Pozrime sa na zlatý fond japonskej kinematografie Kimi ni Todoke, ktorá je vo výbave každého, kto začína s pozeraním japonských drám a filmov. Nahliadnime do príbehu stredoškolákov a ich nevinnej prvej lásky.

Nie veľmi spoločenskej Sawako Kuronuma (Mikako Tabe) dali spolužiaci prezývku Sadako, pretože nosí dlhé vlasy načesané do tváre rovnako ako známa postava v horore Kruh. Jej vnímanie okolitého sveta sa zmení po tom, čo do jej života vstúpi nový spolužiak Shota Kazehaya (Haruma Miura), ktorý sa stane najobľúbenejším študentom v triede. Je priateľský a spoločenský a milo sa správa k Sawako, čím si získa jej rešpekt a dokonca ho začne obdivovať. Kazehaya sa do tichej spolužiačky zaľúbi. Vďaka nemu sa Sawako začína meniť a nájde si kamarátky: Chizuru Yoshidu (Misako Renbutsu) a Ayane Yanu (Natsuna Watanabe), pri ktorých sa naučí, čo je priateľstvo. Keď sa Sawako naučí mať kamarátky a dokáže prejavovať svoje city, uvedomí si, že Kazehayu ľúbi. Avšak do deja vstúpi Kazehayova kamarátka Ume Kurumizawa (Mirei Kiritani), ktorá sa netají, že má oňho záujem a poprosí nešťastnú Sawako, aby jej pomohla.

Film Kimi ni Todoke/From Me To You vznikol v roku 2010 a bol natočený podľa rovnomennej mangy od Karuho Shiinu. Ide o sfilmovanie prvej série rovnomenného anime. Pamätáte si na časy, keď ste nemohli prísť na to, kto ste a kto sú ľudia okolo vás? Tie trápne momenty ako tínedžer, keď ste objavovali samého seba, kým chcete byť a snažili ste sa zistiť to isté o ľuďoch okolo vás? Niektorí možno týmto obdobím prechádzajú teraz. Ten trápny čas, keď je človek v puberte, prvé lásky, snaha zapadnúť a vyrásť v skvelú ľudskú bytosť. Film Kimi ni Todoke tieto témy zobrazuje perfektne. Je to môj obľúbený film a prvý, ktorý som kedysi v rámci japonskej kinematografie videla. Film je emotívny, ale nie preto, že by bol smutný, on vôbec nie je smutný, ale dokážete sa s ním stotožniť. Počas jeho pozerania sa vám vybaví, ako ste mali v tomto období kamarátov, ako ste sa snažili prísť na to, kto ste a ten zvláštny pocit prvej lásky.

Mnohí hovoria, že film je jeden z najpodarenejších, čo sa hraného spracovania mangy/anime týka. Príbeh má jednoduchý dej, ale má v sebe hĺbku, aj keď zo začiatku mu chýba dynamika a je skôr pomalší. Postavy sú veľmi dobre vykreslené, preto sa s nimi diváci dokážu stotožniť a cítiť k nim city. Herci a herečky taktiež dokázali skvelo zobraziť kreslené postavičky, ktorým vdýchli život. Najmä ústredná dvojica, ktorá dostala vo filme najviac priestoru. Mikako Tabe a Haruma Miura predstavili veľmi pekný pár s úžasnou chémiou. Nikto nemohol lepšie zobraziť Kazehayu ako Haruma s jeho očarujúcim úsmevom. Takto si ho chcem pamätať navždy. Haruma bol prvým hercom, ktorý ma vtiahol do sveta japonskej kinematografie. Na to nikdy nezabudnem a budem mu za to navždy vďačná. Ale späť k filmu. Konflikty vo filme výrazné neboli, išlo tam predovšetkým o nedorozumenia. Musím sa priznať, že som nerozumela, prečo Sawako pôsobila ako z hororu. Nemala ťažké detstvo. Vyrastala v úplnej a milujúcej rodine, kde ju rodičia milovali nadovšetko. Nebolo to tak, že by jej otec (Katsumura Masanobu) bol alkoholikom či tyranom. Sawako bola najkrajšia, keď sa usmievala. Scéna pred školou, keď zavanul vietor a ukázal jej usmievavú tvár, pohladila na srdci. S príchodom Kazehayu, pri ktorom sa menila k lepšiemu, a jej kamarátok sme tento úsmev mohli vidieť často. Čo sa týka kamery, páči sa mi použitie tlmených tónov farieb.

Odkaz filmu hovorí o tom, že nemáme súdiť knihu podľa obalu. Aj tiché a nesmelé dievča či chlapec môžu byť vo vnútri úžasnými ľuďmi. Trošku ma mrzí koniec. Aj keď sedí k Sawako, divák by chcel vidieť trošku viac. Trošinku viac. Taktiež by ma veľmi zaujímal príbeh Ryumu (Haru Aoyama) a Chizuru. Podľa mňa je tento film vhodný, keď sa niekto chce zoznámiť s japonskou kinematografiou. Film pomáha pochopiť zmýšľanie Japoncov a sleduje ázijské ponímanie lásky a priateľstva a je skvelým odrazovým mostíkom pre pochopenie ďalších ázijských filmov. Ale odporúčam film aj ostatným, ktorí chcú pri pozeraní filmu oddychovať, usmiať sa a trošku si poplakať, aj keď film smutný koniec nemá. Soundtrack bol príjemný, povedzme si pieseň na záver. Ide o skladbu s menom Kimi ni Todoke kapely flumpool. Film s anglickými titulkami si môžete pozrieť TU.