Recenzia: Let Me Eat Your Pancreas učí prostredníctvom nevyliečiteľnej študentky o žití a ľúbení v prítomnom okamihu

Pri názve japonského filmu Let Me Eat Your Pancreas si môžete pomyslieť, že ide o zombie film alebo thriller. Nádherne smutný a romantický film je o dievčati s rakovinou pankreasu, ktorej denník po dvanástich rokoch našiel jej priateľ. 

Ja (Takumi Kitamura) som stredoškolským študentom. Stalo sa, že som našiel denník mojej spolužiačky Sakury Yamauchi (Miname Hamabe), kde sa píše, že má chorobu pankreasu. Strávil som s ňou chvíle, ale ona umrela. O dvanásť rokov neskôr som ja (Oguri Shun), vďaka slovám Sakury, stredoškolským učiteľom na rovnakej škole, do ktorej sme spolu so Sakurou chodili. Keď sa rozprávam so svojimi študentmi, pamätám si, ako som niekoľko mesiacov strávil so Sakurou. Medzitým sa kamarátka Sakury Kyoko (Keiko Kitagawa) čoskoro vydáva. Kyoko si spoločne so mnou spomína na dni strávené so Sakurou.

Film Let Me Eat Your Pancreas/I Want To Eat Your Pancreas/Kimi no Suizo wo Tabetai vznikol v roku 2017. Natočený bol podľa rovnomenného románu spisovateľa Yoru Sumina. Ako prvý určite zaujme názov. Znie zvláštne, však? Kto by však čakal krimi, thriller či katastrofický film, ostane sklamaný. Ide totiž o príbeh tragickej lásky, ktorú Japonci akosi zvláštne zbožňujú. Príbeh sa môže zdať ako typická romantika pre mladých ľudí, no je v ňom veľa dejových zvratov a film nie je tak jednoduchý, ako sa zdá. Nenachádza sa tu nudná časť, dej príbehu diváka robí zvedavým. Film som pozerala bez nutkania preskočiť časti, skôr som na niektorých miestach film zastavila, aby som sa zamyslela nad myšlienkou, ktorá bola vyrieknutá. Dialógy sú totiž plné citátov, ktoré majú svoju hĺbku. Tieto slová prevažne hovorí Sakura. Príbeh nie je sladko-romantickým. Sakura a jej spolužiak neboli bežní spolužiaci a najlepší kamaráti. Ich vzťah smeroval k niečomu väčšiemu, ale Sakura mala obavy. Vstúpili jeden druhému do životov, aby ich zmenili. Film rozpráva o zmysle života. Nie je len obyčajným príbehom o smrteľne chorom dievčati.  

Meno hlavnej mužskej postavy sa divák dozvedá až na konci príbehu. Dovtedy je hlavný mužský hrdina označovaný ako „ja“. Aj Sakura je nazývaná „ty“. Takumi a Miname vytvorili úžasnú chémiu. Dvojica sa stretla v roku 2020 vo filme Love Me, Love Me Not. Miname mám rada. Jej herectvo sa mi páči. Herecký prejav je prirodzený, jej hlas je príjemný a úsmev nákazlivý. Takumiho postava sa nerada socializuje, ale zrazu je vtiahnutý do sveta jedného dievčaťa. Ako jediný vie o Sakurinej chorobe. Neprejavoval ľútosť alebo súcit, snažil sa, aby Sakura nemyslela na svoju chorobu. Pôsobenie Oguri Shuna nie je veľké, stretávame sa s ním krátko na začiatku príbehu a neskôr na záver. Napriek tomu si dokáže získať srdce diváka. Jeho herectvo je skvelé. Rovnako je to aj v prípade Keiko Kitagawy, ktorej čas pred kamerou nie je veľmi dlhý, ale predsa len dokázala so svojou úlohou rozplakať.

Scenéria príbehu je veľmi krásna. Páči sa mi výber farieb. Film sa pravidelne zmieta medzi minulosťou a prítomnosťou, ale nebude vás to miasť, keďže pre obe scény sú použití iní herci. Film bol označovaný ako jeden z najpredávanejších v roku 2017 a Miname Hamabe a Kitamura Takumi za svoje úlohy v tomto filme dosiahli ocenenie nováčika roka. To svedčí o skutočne vysokej kvalite, ktorú film Let Me Eat Your Pancreas ponúka. Film nie je pre tých, ktorí sa chcú pozerať na niečo vzrušujúce, dej je zo začiatku pomalý. Na záver filmu znie pieseň himawari kapely Mr. Children. Film si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.