Recenzia: Snow Flower zobrazuje úprimnú a silnú lásku, ktorej moc je silnejšia ako nevyliečiteľná choroba

Japonský film Snow Flower z prostredia Japonska a Fínska inšpirovaný piesňou rozpráva príbeh o láske, ktorá je silnejšia ako smrť.

Miyuki Hirai (Nakujou Ayami) od detstva trpí chronickou slabosťou, ktorá sa nedá vyliečiť. Práve sa vrátila z neúspešného výletu vo Fínsku, kde bola, aby uvidela polárnu žiaru. Po poslednej návšteve sa dozvie, že jej choroba nereaguje na lieky a ostáva jej rok života. Je zlomená. Veľmi túži uvidieť polárnu žiaru ako jej rodičia a zaľúbiť sa. Keď kráča domov, je ešte v šoku, čo využije zlodej a ona sa stane obeťou krádeže. Nedokáže zo seba dostať ani hlásku a padá na zem. Zbadá to svojský Watabiki Yusuke (Tosaka Hiromi), ktorý sa túži stať remeselným sklárom a ktorý oplýva úprimnosťou. Rozbehne sa za zlodejom a kabelku jej vráti. O niekoľko dní neskôr Miyuki zbadá Yusukeho znova a nasleduje ho. Tak sa dozvie, že je čašníkom v malej kaviarni, ktorej majiteľ má dlhy a hrozí, že kaviareň zanikne. Keďže Miyuki má pred sebou rok života, peniaze daruje Yusukemu, aby kaviareň naďalej fungovala. Ako protislužbu od neho chce, aby s ňou bol vo vzťahu. Spočiatku niečo, čo vzniklo z rozumu, sa mení na lásku…

Film Snow Flower/Yuki no Hana vznikol v roku 2019 na motívy piesne Yuki no Hana speváčky Miky Nakashima z roku 2003, ktorá je aj ústrednou piesňou filmu. Pieseň je v Japonsku veľmi populárna a veľmi často sa hráva v rádiách v zimnom období. Film sa natáčal v Tokiu a vo Fínsku. Film sa mi veľmi páčil. Po spracovaniach mangy to bolo príjemné osvieženie. Príbeh plynul pomaly, čo pomohlo, že sa aj vzťah medzi Miyuki a Yusukem rozvíjal pomaly. Nebola to expresne rýchla láska, na akú sme pri ázijských drámach a filmoch zvyknutí. Zo začiatku bol vzťah zvláštny, ale to len pre podmienky, ktoré si dopredu Miyuki kládla. Bol v tom určitý šarm, keďže lásku zažívala po prvýkrát a vôbec nemala skúsenosti. Do svojho denníka si zapisovala miesta a udalosti tak, ako si ich predstavovala. Ide o lásku dvoch protipólov, pretože Yusuke je jej opak. Ani on nemá skúsenosti pre okolnosti, ktoré sa udiali v jeho rodine. Ich vzťah je skutočne zo začiatku zvláštny a priamočiary a občas nie je jasné, čo Miyuki chce, ale divák chápe, prečo tak Miyuki koná. Obaja sú s podmienkami ich vzťahu v pohode, až kým to medzi nimi nezačne byť skutočne vážne. Bola som skutočne unesená hereckým prevedením Ayami a Hiromiho. Pár vytvoril veľmi uveriteľnú dvojicu v najlepšom slova zmysle. Boli okamihy, keď divák môže zabudnúť, že ide o hercov a má pocit, že sa pozerá na Miyuki a Yusukeho.

Produkcia filmu vznikla v spolupráci so spoločnosťou LDH Production, čo bolo vidno na kamere. Spôsob, akým svetlá padali na kaviareň, a hra s intenzitou farieb skutočne dotvárala atmosféru. Veľmi sa mi páčil výber lokalít. Aj keď sa film sčasti natáčal v Tokiu, neboli to bežné lokality, ktoré sa nachádzajú v takmer každej japonskej dráme/filme. A netreba zabudnúť na exteriéry vo Fínsku. Dej sa odohrával vo Fínsku počas leta a potom aj počas zimy, čo pôsobilo na pohľad ako rozprávka. Bolo to skutočne očarujúce. Herectvo bolo skvelé, užívala som si to a bolo uveriteľné. Dialógy neboli nudné, aj keď niektoré časti príbehu boli skutočne pomalé. Príbeh sa zameral predovšetkým na ústrednú dvojicu a iné postavy tam mali skôr krátku dopĺňajúcu funkciu. A aj keď divák vie, kam to všetko speje, tvorcovia predsa len filmu venovali odľahčený koniec. Herectvo, príbeh realistickej lásky a lokality vytvárajú krásny film. Ak máte príležitosť, určite si film pozrite. K dispozícii je s anglickými titulkami TU.