V tejto recenzii predstavíme japonský romanticko-fantazijný film My Tomorrow, Your Yesterday o dvoch ľuďoch z paralelných svetov, ktorí prežívajú dojemnú lásku.
Takatoshi Minamiyama (Sota Fukushi) je hanblivým a talentovaným študentom umenia na univerzite v Kyoto. Jedno ráno vo vlaku cestou na univerzitu zbadá Emi Fukuju (Nana Komatsu), nádherné a usmievavé dievča. Takatoshi sa do nej okamžite zaľúbi a nemotorne si od nej vypýta kontakt. Obaja majú dvadsať rokov. Vďaka kamarátovi Shoichi Ueyamovi (Masahiro Higashide) zorganizuje rande, ktoré je úspešné a dvojica začne spolu vzťah. Nasleduje normálny život dvoch zaľúbených ľudí, aj keď Emi sa občas zvláštne správa. Po tom, čo dvojica strávi noc spolu, Takatoshi objaví Emin denník a zo zvedavosti sa doňho začíta. Emi si zapísala ich vzťah, čo by nebolo nič nezvyčajné, keby dátumy neboli zoradené od budúcnosti smerom k prítomnosti s podrobným popisom, čo sa na ich rande stalo. Emi je prinútená povedať pravdu: pochádza z paralelného sveta, kde čas plynie obrátene – jeho budúcnosť je jej minulosť.
Film My Tomorrow, Your Yesterday/Boku wa Ashita, Kinou no Kimi to Date Suru pochádza z roku 2016 a vznikol na motívy rovnomenného románu spisovateľa Takafumi Nanatsukiho. Japonské filmy sa väčšinou natáčajú v Tokiu, tento príbeh sa odohráva v malebnom Kyoto. Ide o pomalý a emotívny film, kde je príbeh o láske skvelo vytvorený a zobrazený a kde sa objaví možno aj slza v oku. Oplýva záhadou a paralelnou realitou. Nie je náročné zachytiť dej príbehu, je však dôležité naplno sa sústrediť. Láska oboch postáv sa zrodila veľmi rýchlo, až to pôsobí neprirodzene, ale časom divák pochopí, že to bola otázka osudu. Prvá polovica filmu vyznieva ideálne, až divák tuší, že čoskoro sa odohrá niečo, čo túto idylku naruší. A to sú Emine slzy, príhoda z minulosti, keď bol Takatoshi zachránený ako päťročný, a Emina predpoveď receptu, o ktorom nemohla za normálnych okolností vedieť. Každá scéna je naplnená ľudskosťou, čo v následných retrospektívach vyvoláva bolestivé pocity. Chémia medzi Sotou Fukushim a Nanou Komatsu bola skvelá a pred kamerou bola uveriteľná. Dopriala by som im viac vzájomných dialógov. Film nie je bohatý na postavy, dej sa sústredí okolo ústrednej dvojice.
Celý film sa zaoberá otázkou osudu a láskou, z ktorej dýcha Japonsko. Film učil empatii (keď sa Takatoshi učil sledovať Emine pocity a naopak), nesebeckosti (Emi a Takatoshi chceli šťastie toho druhého viac ako svoje šťastie) a kvalite stráveného času (každý vzťah má svoj limit). Príbeh bol dojímavý, hĺbavý a trpkosladký. Veľmi odporúčam. Soundtrack filmu skvelo dopĺňal atmosféru filmu, na záver filmu znela pieseň Happy End kapely back number. Film My Tomorrow, Your Yesterday si môžete s anglickými titulkami pozrieť TU.