Po odvysielaní drámy What Comes After Love sa Sakaguchi Kentaro stal miláčikom kórejského publika. Pre magazín GQ Korea porozprával o jeho ponímaní lásky, času, herectve či o tom, prečo je tak často obsadzovaný do diel so smutným dejom.
Japonské filmy The Last 10 Years a The 100th Love With You či kórejská dráma What Comes After Love sú dielami, ktoré sa zaoberajú témou času. Myslí Sakaguchi Kentaro často na čas? „Čas je niekedy krutý, ale občas sa zdá, že prináša šťastie. Vo filme The Last 10 Years som stvárnil priateľa nevyliečiteľne chorej ženy. Film hovorí, že ak je zvyšok života obmedzený, mali by sme si vážiť každý deň. S tým, samozrejme, súhlasím, ale myslím si, že v skutočnosti to nie je tak úplne možné. Myslím, že je dôležité si povedať: ‚Ach, dnes som prežil deň, keď som nič nerobil.‘ Nie každý dokáže žiť na 100 %. Čas je konečný, ale myslím si, že zmysluplnosť konca závisí od toho, koľko dní venovaných oddychu dokážete stráviť. Čím viac dní žijete oddychom, tým lepšie. Môj vzťah k herectvu je podobný. Ak nehrám, relaxujem. Môžete sa len jedným klikom vypnúť, pretože ste dobrí, aj keď nerobíte nič,“ povedal Kentaro pre GQ Korea. Čo robí, keď nič nerobí? „Často dostávam otázky ‚Aký je Sakaguchiho sen?‘ či ‚Máte nejaký sen?‘. Stanovujem si len veľmi ďaleké ciele a nesnažím sa robiť niečo definitívne. Samozrejme, je dôležité predstaviť si samého seba o desať rokov, a ak tam je nastavený nejaký cieľ, je to skvelé, lebo sa chcete k tomu cieľu priblížiť, ale nikto nevie, čo sa stane o desať rokov. Ak váš cieľ nie je pevný, sem-tam sa zastavíte a nebudete si úplne istí, akým smerom sa uberať. Ak si dokážete určiť len kontúry svojho života, myslím, že je to to, čo v daný okamih potrebujete. Keď sa obzriem späť o desať rokov, moja cesta nie je rovná, ale ďaleká. Tento štýl mi vyhovuje viac. Je skvelé, ak ma počas životnej prechádzky ľudia majú radi. Mám silnú sebalásku. Mám sa veľmi rád (smiech). Myslím, že najdôležitejšie je mať sa rád, keďže žijeme v rušnej modernej spoločnosti.“
Kedy má Kentaro pocit, že má silnú sebalásku? „Často to počúvam od mojich kamarátov a seniorov, že sa mám naozaj rád. A myslím si to aj ja, pretože takto sa mi to páči. Takto si myslím, že môžem lásku zdieľať s ostatnými. Myslím, že sa musíte mať radi prví a prekypovať náklonnosťou k sebe, aby ste lásku mohli zdieľať s niekým iným. Ak sa nemáte radi, ťažko sa o lásku podelíte s niekým iným. Najprv musíte vyplniť svoje prázdne miesto. Ak je vaša kapacita na začiatku prázdna, dochádza k nenávisti k sebe. Predtým som si jednoducho povedal, že sa mám rád a keďže som plný lásky, mám pocit, že moja schopnosť dávať je dosť vysoká. To mi vyhovuje a je to pre mňa najlepší spôsob, ako sa cítiť pohodlne.“ Čo znamená pre Kentara láska? „(dlhá odmlka) Prekvapivo sa nezdá, že by sa rokmi moje myšlienky o láske príliš zmenili. Dokážem sa dodnes obetovať pre rodinu, partnerku, priateľov a ľudí. Myslím, že milovať znamená niečo chcieť, takže dostanem viac. Milovať znamená dávať.“ V japončine existuje dosť silný rozdiel medzi ‚mať rád‘ a ‚milovať‘. „Keď sa objaví slovné spojenie ‚ľúbim ťa‘, je to veľmi silné slovo. Herečke, ktorá hrá moju priateľku, môžem povedať, že ju mám rád s ľahkým srdcom. Avšak slová ľúbim ťa v sebe nesú zodpovednosť. Ak poviem príliš často ‚ľúbim ťa‘, význam slov sa mi zdá ľahší, a tak som požiadal režiséra, či by som to mohol zmeniť. V Japonsku má ‚ľúbim ťa‘ veľmi veľkú silu.“
Zdá sa, že Japonci a Kórejčania vnímajú rozdiel v prejavovaní lásky. Ako Kentaro prijal tento rozdiel? „Skôr ako rozdiel medzi Japonskom a Kóreou si myslím, že túto drámu treba vnímať ako rozdiel medzi Hong a Jungom. Na začiatku obaja neboli obetaví, ich egá boli veľké. ‚Láska je o mojej obeti, pretože ťa ľúbim, takže ťa žiadam, aby si mi to vrátil/a späť.‘ Bolo to skôr ego ako skutočná láska. Myslím, že práve pre toto sa rozišli. O päť rokov neskôr hlavy oboch vychladli a časť, ktorá bola chladná, sa postupne začala topiť. Jungo konečne dokázal povedať ‚ľúbim ťa, je mi to ľúto‘, čo predtým nebolo od neho možné. V tom čase nastala zmena aj v srdci Hong. Myslím, že forma a veľkosť náklonnosti medzi obomi sa mohli zmeniť, keďže sa predtým nevideli päť rokov.“ Čo si Kentaro myslí o čase, keď láska prechádza zo srdca do hlavy? Aká je jeho filozofia lásky a času? „Pocity lásky existujú len v minulosti a prítomnosti. Raz som v knihe čítal, že nás negatívne okamihy zraňujú vždy, keď si ich vybavíme, preto ľudský mozog tieto spomienky postupne vymazáva. Čas postupne skrášľuje pocity nenávisti a zmierňuje negatívne emócie. U nás v Japonsku sa hovorí, že opakom páčiť sa nie je nepáčiť sa, ale ľahostajnosť. Aj pocit nenávisti je v konečnom dôsledku prejav náklonnosti. Aj keď v dráme medzi obomi postavami ubehlo päť rokov, puto medzi nimi sa nepretrhlo. Verím, že keď sa s niekým stretnete a vytvoríte s ním puto, to spojenie už nebude možné oddeliť. Rád si to chcem myslieť, že to tak je.“ Prečo si to Kentaro „chce“ myslieť? „Mám 33 rokov. Bez ohľadu na to, akú úlohu v dráme či filme prijmem, história, ktorú som prežil počas 33 rokov, nezmizne. Keď som si prečítal scenár, postavil som svoju úlohu na pódium na základe svojich myšlienok a rozprával som sa s režisérom a hereckými kolegami v nádeji, že podstata mojej úlohy bude ešte intenzívnejšia. Nechcem vymazať históriu svojho života, preto chcem v postave zanechať svoj vlastný zmysel pre humor. Ľudia, s ktorými som mal akýkoľvek vzťah, sú v mojej DNA a budú mať na mňa navždy vplyv. Aj keď fyzicky medzi nami neexistuje už žiadne spojenie, aj keď to bol vzťah, ktorý trval týždeň či mesiac, verím, že tá osoba, aj keď na ňu nemyslím, niekde so mnou ostane spojená a to puto niekde ostane. Vďaka tomu som dnes tým, kým som. Keďže milujem svoj dar, ten pocit, že ho nechcem meniť ani poprieť, niekde ostane. V každom okamihu sa chcem k sebe správať s láskou. Dokážem byť tam, kde som, pretože spojenie sa nevytráca ani vo vzťahoch, ktoré neskončili pekným rozchodom alebo skončili bitkou.“
Čo v Kentarovi zanechá dráma What Comes After Love? „Keď som sa prvýkrát stretol s postavou Junga, cítil som k nemu rešpekt, pretože neprestal myslieť na svoju milovanú, aj keď sa s ňou päť rokov nevidel. Nebolo to pre neho jednoduché. Jungo tiež napísal knihu po vzore svojho vzťahu s Hong. Jedno japonské príslovie hovorí, že pokračovať je sila a pokračovať si vyžaduje energiu. Neviem, či dokážem ľúbiť ako Jungo. Jeho láska bola silná. Jeho láska neskončila, bola ako vŕba, triasla sa, ale nezlomila sa. Jeho sila vyzerala nádherne. Spôsob, akým chcel niečo povedať, ale nemohol to zo seba dostať a potom sa po jednom alebo dvoch krokoch zablokoval, mi pripadal so mnou podobný.“ Raz Kentaro povedal, že herectvo je osamelá práca. Cíti to tak dodnes? „Boli časy, keď som sa cítil osamelý. Myslím, že som vtedy dospel k záveru, že toto je niečo, čo nedokážem robiť sám. Napríklad vo filme sú scény, v ktorých musíme stáť v centre pozornosti a prevziať zodpovednosť, a aby ste sa pripravili na svoju rolu, trávite veľa času sami čítaním scenára a ste ponorení do samoty a premýšľania. Uvedomil som si, že čím častejšie o sebe premýšľam, že som osamelý, tým ťažšie je pre mňa vytvoriť dobré dielo. Myslím, že postava je nakoniec dokončená nie časom samoty, ale časom stráveným pred kamerou na pľaci, spájaním dialógov s hereckými kolegami a osvetlením postáv.“ Keď sa pozriete na jeho filmografiu, nájdete v nej množstvo drám a filmov so smutným koncom. Prečo Kentaro hrá často v snímkach so smutným dejom alebo koncom? Je to tým, že má radšej smutné konce? „Toto sa v Japonsku deje často. Existuje veľa úloh, keď sa láska postáv nenaplní alebo postava na konci umrie, alebo sa postavy rozídu. Hral som úlohy, v ktorých som nezískal tú, ktorú som chcel, keď by moja partnerka zmizla, ak by som sa jej dotkol, či v prvej epizóde mi zomreli rodičia a súrodenci, takže som bol osamelý (smiech). V japonských drámach sa netočia drámy s pevne stanoveným koncom. Máte pravdu, že som hral veľmi veľa postáv s nešťastným koncom. Bol som zvedavý prečo, keď mi jeden producent povedal, že ma chce vložiť do nešťastnej úlohy s nešťastným koncom. Že nevie prečo, ale chce ma vidieť objímať smútok a bolesť, a preto mi chce nakresliť smutný koniec.“ Ale prečo? „Vyložil som si to po svojom, že sa k tomu asi hodí moja nešťastná a smutná tvár (smiech). Vlastne som to rád počul. V živote musí nastať niečo smutné či bolestivé, aby z toho vznikla dráma. Možno povedať, že život je dramatický? Samozrejme, hrať takúto úlohu je náročné. Neznášam sa za to, že nosím toto nešťastie,“ smial sa Kentaro.
Čo si Kentaro predstavuje ako šťastný koniec? „(dlhá úvaha) Drámy sa líšia od života. Myslím, že by život mohol mať šťastný koniec, keby sa nám konečne podarilo vyriešiť to, čo sa stalo v epizóde 1, 2 či 3. Raz som hral úlohu policajta, ktorého zastrelili. Aj keď som zomrel, príbeh drámy bol úplný. Ak ide o príbeh lásky, nemôže skončiť šťastne, tak príbeh neplynie dobre a skončí rozpačito. V tomto ohľade si myslím, že What Comes After Love je drámou so šťastným koncom, pretože dej v dráme bol dokončený dobre.“ Myslí si Kentaro, že jeho osudom bolo stať sa hercom? „Stalo sa to náhodou. Načasovanie bolo dobré. Myslím, že teória načasovania je dôležitá. Keď som bol mladší, čítaval som niekoľko kníh týždenne, dnes už knihy nečítam v podstate vôbec. Na strednej a vysokej škole som sa stretol s knihami, ktoré ma dobre ovplyvnili. Teraz, keď mám 33 rokov, ak čítam knihu z toho obdobia, nemôžem cítiť emócie, ktoré som cítil vtedy. Načasovanie bolo dobré. Práca je podobná. Spočiatku som veľa skúšal a veľakrát som neuspel. Napriek tomu som sa necítil frustrovaný alebo porazený. Premýšľal som, že musel existovať herec s lepším načasovaním, aké som mal ja. Nemyslel som si, že je to koniec mojej kariéry herca len preto, že som tú úlohu nedostal. Hovorí sa, že život je hromadenie rozhodnutí, ktoré sa robia okamih za okamihom. Už som povedal, že som sa stal hercom náhodou, ale možno som náhodou stretol dobrý osud. Myslím, že môžem dodnes žiť s pokojom, pretože som prijal načasovanie, ktoré mi prišlo do cesty,“ povedal na záver so smiechom Sakaguchi Kentaro.
Zdroj: gqkorea.co.kr
