Agust D sa albumom D-DAY viac-menej lúči, aby prenechal miesto Sugovi, ktorý prestáva cítiť hnev

Takmer desaťročie vystupoval Suga z BTS v sólo piesňach ako alter ego Agust D. Prostredníctvom neho mohol rapovať o veciach, o ktorých ako idol nemohol. Na sólo albume D-DAY otvára osobné témy, keď prezrádza, čo všetko prežíval v súkromí, a načrel aj do ťažkostí idola.

„Bol som si s určitosťou istý, že albumy pod menom Agust D ukončím v troch častiach. V prvej časti D-1 som vyjadril všetko, čo mi spôsobovalo úzkosť. Mal som pocit, že ak by som to nedokázal vyjadriť, bola by to hudba, ktorá by mi nedávala odôvodnenie žiť ako BTS. V prípade druhej časti D-2 som všetko zoradil a vypovedal som príbehy z minulosti až do prítomnosti. V prípade albumu D-DAY som bol horlivý zahrnúť odkaz, ktorý by spájal všetko predošlé dohromady,“ povedal Suga, ktorý na albumoch vystupuje ako Agust D. „Kto si myslíte, že pozná Agusta D? Okrem fanúšikov nikto. Keď vyšla pieseň Daechwita, ľudia sa pozerali na klip a hovorili: ‚Wow, vyzerá ako Suga.‘ Ako veľmi ľudia pochopia moje alter ego? Bol som veľmi zmätený a cítil som veľkú záťaž. Pod menom Agust D pôjde zrejme o posledný album, pri ktorom takto premýšľam.“ Album D-DAY prichádza ako míľnik, keď Suga dovŕšil 30 rokov. „Bolo to v čase, keď sme sa rozprávali o budúcnosti a premýšľali sme, či ako BTS pokračovať ďalej. Vedel som, že na svoju tridsiatku chcem uverejniť sólo album. Decká, ktoré neboli sólo, idú sólo a robia vlastné osobné aktivity. Keď o tom teraz premýšľate, nie je na tom nič zvláštne. Je to niečo, čo sme mali urobiť už dávno. Neurobili sme to, kým už nezačínalo byť neskoro. Keď som otváral oči, videl som články na hlavnej strane, ktoré o tom [o sólach] písali. Vychádzali nejednoznačne s negatívnym tieňom a ja som si to nechcel pripustiť. Nechcel som si priznať, ako o tom premýšľali ľudia.“

„Myslím, že som sa stal dospelým rýchlejšie ako ostatní. Nechcel som byť dospelým. Keď sa rozprávam s členmi, hovorím im: ‚Akonáhle prestanete snívať, stávate sa dospelými.‘ Pred uverejnením albumu som nemal sny. Pýtal som sa: ‚Aký druh sna by som mal snívať?‘ Robili sme to, čo sme chceli a potrebovali. Bolo to v roku 2018, keď mi povedali, že ma volajú do Times. Ako Aziati sme museli reprezentovať. Išli sme do USA a získali sme prvé miesto v Billboard. Nikdy som nad niečím takým nepremýšľal. Keď idem do zahraničia, miestni Kórejčania, najmä obchodníci, mi dosť hovoria o nabudení kórejskej národnej pýchy,“ povedal Suga. S blížiacou sa tridsiatkou mal pocit, že to, čo mal rád, sa postupne stráca. „Keď som oslávil 20 rokov, bol som zvedavý, ako bude moja dvadsiatka prebiehať. Veril som, že to bude vzrušujúce. Keď mám 30, aká bude moja tridsiatka? Netrúfam si hádať. Aby som napísal texty a piesne, musím ostať na určitej myšlienke. Musím o niečom sústavne premýšľať a napísať o tom. Čo sa robí, keď ste tridsiatnikom? Tiež sa len pracuje? Nemyslím si, že je to len o práci. Potrebujem premýšľať o zábavných spôsoboch života. Zároveň sa nebavím, ak nepracujem. Keď odpočívam mesiac či dva, vždy skončím pri tom, že niečo robím, lebo sa nudím. Životnosť hudobníka nie je dlhá. Som si istý, že to už viete. Hovorí sa, že životnosť idola je sedem rokov. Väčšina hudobníkov nezažíva vrchol viac ako sedem rokov. Keď pracujem s inými hudobníkmi, pýtam sa, na akom žánri chcú pracovať. Existuje metóda, počas ktorej sa snažím vyjsť s tým, čo vyhľadávajú. Existujú niektoré veci, ktoré chcem do určitého bodu dokázať sám sebe. Zaujíma ma, čo by som ešte mal urobiť, aby to bolo dobré. Niekedy mám pocit, že sa mi míňajú nápady. Viem však, že sa vždy snažím na maximum.“ Najnovší album sa nerodil jednoducho. Po tom, čo Suga pracoval na piesni That That so PSY-om, sa cítil vnútorne vyčerpaný a musel odpočívať. „Čím viac odkladám prácu na piesni, tým ťažšie je neskôr pokračovať. Trendy sa menia a ja musím meniť aj zdroje. Zároveň nechávam na neurčitú chvíľu, s kým a kedy budem pracovať,“ povedal Suga.

„Album dostal názov D-DAY. Ľudia možno po D-2 očakávajú názov D-3, ale tentokrát je názov takýto.“ Názov má veľa významov, jedným z nich je oslobodenie sa od internetu, od prílišného toku informácií. „Hovoríme si: ‚Musím byť lepší ako ten druhý. Ak niečo spravím, musím to spraviť dobre.‘ Je to unavujúce a nesmierne bolestivé. To bolo hnacou silou môjho albumu. D-DAY predstavuje deň, keď sa oslobodím od všetkých negatívnych myšlienok. Uplynulé tri roky bolo okolo nás množstvo hluku. Udialo sa aj veľa pekných vecí, ale napriek tomu bolo okolo nás mnoho hluku. Nechcel som na tom všetkom balansovať. Keby som nebol idolom, čo by som robil?“ S albumom prichádzajú tri klipy k piesňam People Pt.2, Haegeum a AMYGDALA. „AMYGDALA sa mi páči najviac. Veci, ktoré neboli dobré či pri ktorých ste sa cítili zle, sa sústreďujú v amygdale. V prípade podobnej situácie ju už človek pozná. Napríklad, ak ste v detstve boli uštipnutí hadom, kedykoľvek uvidíte hada, bojíte sa ho. Mozog vám povie, aby ste utekali. Je to teda časť, ktorá človeku pomáha prežiť. Kým som písal pieseň, moje myšlienky lietali všetkými smermi. Spomínal som si na všetko zlé. Predtým, ako som mal dvadsať, sa mi všetky udalosti udiali (pozn. red.: problémy s ramenom, matkina operácia srdca, otcova diagnostika rakoviny). Chcem ukázať, prečo mám cez oko jazvu. Rany a jazvy sú vytvorené nami. Nemôžeme sa im vyhnúť. Chcel som trošku viac rozprávať o týchto príbehoch. Tak vznikla pieseň AMYGDALA.“ Ktosi sa Sugu raz opýtal: ‚Keď sa staneš slávnym a budeš zarábať peniaze, čo by si chcel robiť? Ja by som si kúpil hodinky či krásne autá.‘ „Nič z toho nebola pre mňa zábava. Dostal som odpoveď, že človek, ktorý je úspešný a zarába veľa peňazí, nemôže takto hovoriť. Pre mňa je zábava, keď sa stretnem s crew a tvoríme hudbu. Keď vylúčite jedlo, do čoho iného môže byť človek ponorený 12-13 hodín? To je pre mňa šťastie. Mávam myšlienky, keď si hovorím, že nechcem robiť hudbu, vzdávam sa tvorenia hudby, ale keď sa stretnem s mojou crew na 12 či 13 hodín, pociťujem veľkú zábavu. Ak k tomu nepristupujem ako k práci.“

„Keď album vyjde, už ho nepočúvam. Kým nie sú piesne hotové, počúvam ich snáď tisíckrát, niekedy až desaťtisíckrát, aj keď to presne nepočítam. Zvykol som si na to. Avšak po nejakom čase už piesne nemôžem ani počuť. Ako ale ubehne nejaká chvíľa, zvyknem sa k nim vrátiť. O dva roky? Tri? Mám rád pieseň People z D-2. Občas som unavený a trápim sa. Kedykoľvek sa tak stane, počúvam túto pieseň. Počúvam ju ako poslucháč, nie ako tvorca, a zvyknem si pri nej poplakať. Ako som napísal tie slová? Z tej piesne som získal veľa komfortu. People je pre mňa presne ten typ piesne. Preto som na piesni People Pt.2 pracoval podobným spôsobom. V piesni som chcel vystupovať so speváčkou. Mal som niekoľko kandidátok. S IU som pracoval už predtým. Páčilo sa mi, ako som jej povedal, ako chcem, aby to bolo zaspievané a ona to tak zaspievala. Spolupráca s ňou bola príjemná, preto som si ju opäť vybral.“ Kvôli piesni Snooze Suga odcestoval do Tokia, kde si mesiace dopredu dohodol stretnutie s japonským klaviristom a producentom Ryuichim Sakamotom. Toto stretnutie bolo výnimočné, keďže umelec o pár mesiacov neskôr podľahol rakovine. „V malom divadle v Daegu premietali film The Last Emperor. Bolo to niečo výnimočné, keďže dovnútra sa dostalo len asi 40 alebo 50 ľudí. Počas filmu znela hudba pána Sakamota. Ako som to v divadle počúval, keďže som od detstva pracoval na hudbe, použil som sample pána Sakamota a zo zvyku som ich pridával do svojej tvorby. Tvorba pána Sakamota nemá slová, ide len o inštrumentálnu hudbu. Používam voľne dostupné sample, ktoré strihám, kopírujem a spájam. Vkladám ich reverzne či mením zvuk. Keď som začal robiť hudbu, bola to jeho hudba, ktorá ma inšpirovala a dodávala mi stimul.“ Ryuichi Sakamoto Sugovi poradil, že jeho dlhovekosť v hudbe spočívala v tom, že nikdy s prácou nebol úplne spokojný a vždy sa snažil priblížiť k ideálu, ale nikdy ho nedosiahol. Zaujímavosťou Snooze je, že text Suga napísal počas pobytu v nemocnici, keď podstupoval operáciu ramena.

„Pieseň som napísal pre začínajúcich idolov. Chcem, aby si pieseň vypočuli a získali z nej silu. Je to náročné obdobie v živote idola, ale všetko bude lepšie. Od mladosti som veľmi rád písal piesne o snoch. V piesni je časť, ktorá hovorí: ‚Keď budeš padať, chytím ťa.‘ Úprimne, práca idola nie je jednoduchá. Najmä v mladom veku, keď je idol bez spánku a bez jedla. Existujú ľudia, ktorí na sebe tvrdo pracujú a niekedy povedia, že objavili sny po tom, čo zbadali mňa alebo náš tím. Niekedy povedia: ‚Začal/a som robiť po tom, čo som počul/a vašu hudbu.‘ Poznám takých juniorov. Napísal som preto slová, ktoré som im chcel povedať. Keď som bol v nemocnici, nemohol som poriadne jesť, bol som na infúziách (česky kapačkách). Pracoval som na tejto piesni a získal z nej energiu. Keď som pieseň dokončil, odtrhol som infúzie a vyšiel von. Mojím snom je pozvať inštrumentalistov z každej krajiny, nahrať ich a vrátiť sa do štúdia. Nikdy som oficiálne nedostal hudobné vzdelanie. Usilovne som pracoval a učil sa sám. Ako som starší, chcem naďalej robiť hudbu. Aj keď budem päťdesiatnik či šesťdesiatnik. Predvídam, ako budem robiť hudbu.“ Na piesni sa podieľal aj Sugov kamarát, spevák kapely The Rose Woosung. Zaujímavosťou je, že časť piesne pochádza zo skladby So Far Away, ktorú Suga naspieval so speváčkou Suran na D-1. Sugu životom sprevádza úzkosť. Keď dosiahne to, čo nechcel, pociťuje úzkosť. Keď bolo zrušené turné, pociťoval úzkosť. Keď vyšla pieseň Dynamite, ktorá spôsobila nárast ich popularity, aj vtedy pociťoval úzkosť. „Úzkosť je moja kamarátka. Neexistuje človek, ktorý nemá úzkosť. Obávam sa aj pri vydaní tohto albumu. Kým nepoznám budúcnosť, nemôžem si pomôcť, ale cítim úzkosť.“

„Som niekto, kto je veľmi pyšný na to, že je súčasťou BTS. Milujem túto prácu, milujem K-Pop. Pieseň Haegeum som vytváral ťažko. Vytváral som tempo piesne a jej nápad, prišiel som aj na časť textu. To bolo pred tromi rokmi počas natáčania In The Soop. Keď na niečom pracujete, neexistuje veľa ľudí, ktorí povedia: ‚To predtým bolo lepšie. Nemyslím si, že je to ono. Nezdá sa to byť také skvelé.‘ Po dialógu sa pieseň dokázala dokončiť. Haegeum odkazuje na tradičný hudobný nástroj, ale aj na zrušenie zákazu. Keď som bol mladší, hrával som hry, kde som odomykal levely v rytmických hrách. Keď som odomkol level, objavilo sa tam ‚haegeum‘. To isté je aj v živote, že keď porazíte pódium, odomknú sa vám nové piesne. Idol, napriek tomu, že nespáchal zločin alebo neurobil niečo, čo by bolo považované za kontroverzné, vníma, že aj malá vec sa stane veľkou. Ľudia hovoria: ‚Majú povolené byť takýto?‘ Keď som bol mladší, nerozumel som tomu. To, samozrejme, neznamená, že som chodil kade-tade a vytváral problémy. V klipe sú scény, v ktorých fajčím. Ak sa aj toto stane kontroverziou, keď mám 31 rokov, tak ma to naozaj prinúti zaujímať sa, ako by som to mal akceptovať. Poďme odomknúť tieto zakázané veci. Keďže ľudia majú veľa informácií ako na dlani, poďme sa od toho oslobodiť. S pokročilou technológiou dokážeme dostať všetky informácie a vidieť situácie, ktoré sa dejú na druhej strane planéty. Silno som cítil, že tieto veci mi tak trochu zakazujú život. Dokážem žiť bez toho, aby som chodil po škrupinkách. Musíme v živote robiť to, čo chceme.“ Klip k piesni Haegeum sa natáčal v Bangkoku, v Thajsku. Pracoval na ňom viac ako 80-členný produkčný tím. Zaujímavosťou je plagát v šiestej sekunde na ľavej strane, kde sa nachádza číslo 1302-709-039. Keď čísla otočíte, uvidíte rok debutu BTS, narodeniny ARMYs a dátum Sugovho narodenia. Okrem spomínaných piesní za zmienku stojí, že na albume D-DAY sa nachádzajú skladby ako HUH?!, ktorá vznikla v spolupráci s J-Hopeom, alebo Life Goes On, na ktorej sa podieľal RM.

Zdroj: disneyplus.com