Noc medzi 3. a 4. decembrom 2024 patrila v Južnej Kórei k bezsenným, keď prezident Yoon Suk Yeol v stave ekonomickej stability a mieru vyhlásil v krajine stanné právo. Trvalo takmer tri hodiny, keď Národné zhromaždenie a ľud toto rozhodnutie zvrhli. Prečítajte si o celej udalosti v našom článku.
V utorok, 3. decembra o jedenástej hodine večer miestneho času, predniesol juhokórejský prezident Yoon Suk Yeol nečakaný prejav k národu. Povedal, že zavádza stanné právo na ochranu krajiny pred „protištátnymi“ silami, ktoré sympatizujú so Severnou Kóreou. Bol to krok prezidenta v patovej situácii kvôli návrhu zákona o rozpočte, prenasledovaný korupčnými škandálmi jeho rodiny a vyšetrovaniami členov jeho kabinetu. Prezident má v prieskumoch podporu 17 % opýtaných v krajine a kým sa hlási ku konzervatívnym politikom, v parlamente majú väčšinu liberálne strany. Pre Soul nasledovala bezsenná noc. Krátko po prezidentovom vyhlásení polícia olemovala bielymi kovovými zátarasami budovu Národného zhromaždenia v srdci Soulu, budovu, ktorú tamojšie turistické úrady označili za „symbol kórejskej demokracie“. Po cestách Soulu prechádzali tanky a nad hlavami obyvateľov lietali vojenské vrtuľníky. Armáda oznámila, že všetka parlamentná činnosť bola pozastavená na základe stanného práva. Počiatočný strach Kórejčanov vystriedal hnev a zúrivosť, keď ani silná prítomnosť vojakov a polície nezabránila Kórejčanom vyjsť do ulíc a brániť demokraciu svojimi telami.
Starší Kórejčania si veľmi dobre pamätajú, že Južná Kórea nebola odjakživa demokratickou krajinou a že zažila stret s autoritárskym režimom v nie príliš vzdialenej minulosti, keď sa z vojenskej nadvlády dostala až v roku 1987. Stanné právo bolo naposledy zavedené v roku 1979. „Toto je krok, ktorý som v Južnej Kórei nikdy nečakala v 21. storočí,“ povedala univerzitná študentka Juye Hong pre BBC. Čoskoro po prezidentovom nečakanom vyhlásení o stannom práve vodca opozičnej Demokratickej strany Lee Jae Myung zapol živé vysielanie na svojom Instagrame, kde vyzval ľudí, aby sa zhromaždili pred Národným zhromaždením a protestovali tam. On sám ukázal, ako prelieza 1,5 m vysoký múr, aby sa do budovy dostal skôr, ako by ho armáda zatkla. Požiadal tiež svojich kolegov, zákonodarcov, aby sa dostavili okamžite do budovy, aby odhlasovali odmietnutie stanného práva. Na jeho výzvu odpovedalo niekoľko tisíc Juhokórejčanov. Ďalší opozičný poslanec Hong Kee Won uviedol, že ho demonštranti pomohli zdvihnúť, aby preliezol múr. V čase oznamu o stannom práve spal, keď ho jeho manželka zobudila a okamžite utekal do parlamentu. „Demokracia je tu silná. Armáda musí počúvať nás a ústavu, nie prezidenta,“ povedal. Napätie rástlo, keď sa more zimných kabátov postavilo pred policajtov v neónových bundách a skandovalo „nie stannému právu.“ Keď prišli vozidlá s vojenskými jednotkami, aby dav zablokovali, jedna žena si ľahla pred kolesá vozidla.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Prvýkrát od konca vojenskej diktatúry v roku 1987 vyhlásil juhokórejský prezident Yoon Suk Yeol v krajine stanné právo
Mesto zahalil zmätok. „Ulice vyzerajú normálne, ľudia sú určite zmätení,“ hlásili zahraniční reportéri do správ. „Najskôr som bol nadšený z pomyslenia, že dnes nepôjdem do školy, ale potom sa v drvivej väčšine usadil pocit strachu, ktorý ma udržal hore celú noc,“ povedal 15-ročný školák Kwon Hoo pre BBC. „Žiadne slová nedokážu vyjadriť, ako sa bojím, že by to pre našich ľudí mohlo dopadnúť ako v Severnej Kórei,“ povedal pre BBC Juhokórejčan, ktorý si želal ostať nemenovaný. Medzitým sa šírili správy, že do budovy Národného zhromaždenia boli nasadené špeciálne jednotky. Reportéri sa tlačili v dave pred bránami a cvakali fotoaparátmi. Keďže rástli obavy, že by vláda mohla obmedziť médiá, reportéri v Soule ostali vo vzájomnom kontakte a vymieňali si rady, ako zostať v bezpečí. Internetom okamžite obehli zábery nebojácnej hovorkyne Demokratickej strany Ahn Gwi Ryeong, ktorá sa ocitla tvárou v tvár vojakom so zbraňou v ruke, ktorú sa snažila vojakovi vytrhnúť, kričiac slová: „Nehanbíte sa?“ „Nepremýšľala som v tom okamihu o ničom intelektuálnom alebo racionálnom, len som si povedala: ‚Musíme to zastaviť, lebo ak to nezastavíme, neexistuje nič iné.‘ Aby som bola úprimná, bola som spočiatku vystrašená, keď som prvýkrát videla jednotky stanného práva pri Národnom zhromaždení. Pomyslela som si: ‚Je toto niečo, čo sa môže stať v 21. storočí v Južnej Kórei?‘ Po takejto nočnej búrke bolo náročné vrátiť sa do bežnej reality. Cítila som sa ako svedok regresu dejín,“ povedala neskôr pre BBC Ahn Gwi Ryeong. Vojakmi boli prevažne mladí 20-roční muži, ku ktorým sa vo väčšine dav správal milo. Internetom obehlo video, ako sa vojak klania a ospravedlňuje sa civilistom.
Zákonodarcovia a personál, ktorí sa dostali do budovy Národného zhromaždenia, narýchlo zabarikádovali vchody čímkoľvek, čo našli: čalúnenými lavicami, dlhými stolmi či pohovkami, niektorí sa snažili zatlačiť vojakov, ktorí sa dostali do budovy, bleskami z fotoaparátov a hasiacimi prístrojmi, ktoré im striekali do očí. Do jednej hodiny po polnoci miestneho času predložil predseda Národného zhromaždenia Woo Won Sik rezolúciu požadujúcu zrušenie stanného práva. Menej ako dve hodiny po prezidentovom vyhlásení 190 zákonodarcov, ktorí sa zhromaždili, vrátane niektorých z prezidentovej vlastnej konzervatívnej strany, jednomyseľne hlasovali za zablokovanie vyhlásenia o stannom práve. Toto hlasovanie o stannom práve Národným zhromaždením je garantované ústavou a pridané po skúsenosti z minulosti, keď prezident nemôže zneužiť svoju moc a samozvane vyhlásiť stanné právo a nastoliť vojenskú diktatúru. Po hlasovaní opozičný líder Lee novinárom povedal, že ide o „rozhodujúcu príležitosť prelomiť začarovaný kruh a vrátiť sa do normálnej spoločnosti.“ Poslanci ostali v budove Národného zhromaždenia a odmietali odísť, kým sa prezident k hlasovaniu nevyjadril. Medzinárodné spoločenstvo, konkrétne Washington, Londýn, Tokio a Moskva, vyzývalo na pokojné vyriešenie problému a situáciu pozorne monitorovalo. Zo strany prezidenta Yoona nastalo rádiové ticho. Neodpovedal na telefonáty reportérov a nezverejňoval žiadne vyhlásenia až do štvrtej hodiny nadránom.
V stredu, 4:30 ráno miestneho času, prezident Yoon prostredníctvom televízneho prenosu oznámil národu, že zruší stanné právo po zasadnutí zvyšku kabinetu, čo sa aj stalo. Vyhlásenie sa stretlo s jasotom z Národného zhromaždenia a ulíc. V hodinách pred úsvitom sa z budovy, spoza zátarasov vynorili ďalší ľudia, ktorí žiadali uväznenie prezidenta Yoona. S dierami vo dverách a rozbitými oknami majestátna budova nesie jazvy z noci, keď Juhokórejčania zachraňovali svoju demokraciu. Školy, miestne podniky, banky, štátna televízia a zábavné agentúry znova pokračovali ako zvyčajne a lety neprerušovane pristávali v rušnom hlavnom meste Južnej Kórey. Hnev a politické dôsledky činu prezidenta Yoona sú však stále živé. Keď v stredu vyšlo slnko, tisíce bežných Kórejčanov sa zišlo a vyzývalo na Yoonovu rezignáciu. Prezident čelí odvolávaniu. „Sme silná demokracia, ale Kórejčania chcú byť v bezpečí. Prezident Yoon musí odstúpiť alebo byť obvinený,“ povedal pre BBC Yang Bu Nam, politik z Demokratickej strany.
Zdroj: bbc.com, reuters.com
