Z archívnych dokumentov: Československo pomáhalo budovať nemocnicu vo Vietname

Diplomatické vzťahy medzi Československou republikou a Vietnamom sa začali rozvíjať v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy si dnes už tri krajiny navzájom pomáhajú v rôznych oblastiach. Medzi nimi je aj zdravotníctvo.

V priebehu dvadsiateho storočia zasiahli svet viaceré vojnové konflikty, ktorých výsledky sa odrazili nielen na politickej mape, ale aj v ďalších oblastiach života. Po skončení druhej svetovej vojny sa jednotlivé krajiny snažili zmierniť dopady bojov a riešiť vnútorné problémy. Vo Vietname sa museli zamerať najmä na boj s hladom, analfabetizmom a s ich dôsledkami. Pozdvihnutie vietnamského ľudu si dal za cieľ prezident Ho Či Min, ktorý 2. decembra 1945 na námestí Ba Đình nastolil dočasnú vládu, nezávislosť zeme a vyhlásil: „Všetci ľudia sú si rovní, majú od stvoriteľa jasné neodcudziteľné práva, medzi nimi je život, sloboda a právo na šťastie. My, členovia dočasnej Vietnamskej demokratickej republiky, slávnostne vyhlasujeme celému svetu: ,Vietnam má právo byť slobodný a nezávislý a skutočne slobodný a nezávislý je. Ľud Vietnamu je ochotný stabilizovať všetku morálnu a materiálnu silu, obetovať majetok i životy, aby svoje právo na slobodu a nezávislosť zabezpečil!‘“ Ho Či Min vraj sám išiel príkladom a každý deň odovzdával do spoločného fondu jednu misku ryže a jedol len dvakrát denne. Postupne sa pod jeho vedením začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo, pestovali sa najmä batáty, tekvica i ďalšie druhy zeleniny a spoluprácou vlády s ľudom sa podarilo vyriešiť nedostatok potravín a hlad.

Popri ďalších vojenských stretoch sa predstavitelia Vietnamskej demokratickej republiky usilovali pokračovať v hospodárskom raste, a to aj nadväzovaním kontaktov s ďalšími štátmi sveta, predovšetkým tými s komunistickým režimom. Jedným z nich bola Československá republika. Už v druhej polovici roku 1948 prišli do Prahy vietnamskí komunisti. Ho Či Minov zástupca Li Hi tu prostredníctvom Medzinárodného zväzu študentstva až do apríla 1949 vydával informačný bulletin. Od júla 1949 pôsobil v Prahe aj komunistický funkcionár Tran Ngoc Danh, ktorý sa však kvôli kritike Ho Či Mina musel vrátiť späť do Vietnamu. Diplomatické vzťahy medzi Prahou a Hanojom boli nadviazané 2. februára 1950. Keďže vo Vietname aj naďalej pokračoval vojnový stav, bolo náročné udržiavať pružné vzájomné kontakty a vymieňať diplomatických zástupcov medzi oboma krajinami. Pracovníci československého veľvyslanectva začali v Hanoji aktívnejšie pôsobiť až o štyri roky neskôr, keď sa skončila prvá indočínska vojna. Počas Ženevskej mierovej konferencie došlo k rozdeleniu územia Vietnamu 17. rovnobežkou na dva samostatné štáty: Vietnamskú demokratickú republiku (VDR, Severný Vietnam) a Vietnamskú republiku (VR, Južný Vietnam).

Prvým československým veľvyslancom vo Vietname sa stal Vladimír Knap, a to odovzdaním poverovacích listín do rúk prezidenta Ho Či Mina 30. decembra 1954. Vietnamské veľvyslanectvo v Prahe bolo zriadené o rok nato. Už vo februári 1955 bola do Hanoja vyslaná delegácia ministerstva zahraničného obchodu na čele s Janem Fierlingerom. V auguste sa v hlavnom meste konala výstava československých priemyselných výrobkov. Prvé dohody o hospodárskej a technickej pomoci boli medzi Vietnamom a Československom podpísané 10. septembra 1955. Výsledkom týchto kontaktov bolo poskytnutie prvej československej zásielky, ktorá obsahovala textil, obuv, stroje, autá, bicykle, štipendiá či hudobné nástroje v celkovej hodnote 45 miliónov korún. Z prvého úveru vo výške 27 miliónov korún však Vietnam vyčerpal len 8,5 milióna na stavbu píl a továrne na preglejky. V marci 1956 politbyro odsúhlasilo dar spotrebného tovaru za 150 miliónov korún, avšak pre nedostatok vecí v skladoch sa do Vietnamu dostali výrobky len vo výške 87 miliónov.

Československá republika pokračovala v pomoci aj naďalej, pričom sa začala orientovať na sféru zdravotníctva. Jedným z najvýznamnejších aktivít Čechoslovákov bolo dobudovanie nemocnice v Haiphongu, treťom najväčšom meste Vietnamu. Iniciatíva na zlepšenie zdravotnej starostlivosti vo Vietname sa rozbehla takmer v celom Československu. Na území Slovenska vedúci zdravotných odborov krajských národných výborov rozosielali jednotlivým vedúcim zdravotných odborov rád okresných národných výborov a mestských národných výborov list o nábore pracovníkov pre Vietnamskú demokratickú republiku. „Podľa medzištátnej dohody pomôže ČSR Vietnamskej demokratickej republike v oblasti zdravotníckej tým, že zrekonštruuje a materiálne vybaví nemocnicu v Haifongu o 550 posteliach, v prvých rokoch obsadí čs. zdravotníckymi kádrami, ktoré behom svojho pobytu okrem vlastnej práce medicínskej budú sa venovať školeniu vietnamských zdravotníkov,“ začínal svoj prípis MUDr. Just, vedúci zdravotného odboru rady Krajského národného výboru v Prešove. V ďalšej časti zdôraznil, že je potrebné, aby sa do projektu zapojili všetky zdravotné odbory.

V prvých fázach boli najdôležitejší skúsení pracovníci, u ktorých sa vyžadovala vysoká odborná kvalifikácia a dlhoročná prax, pretože mali pôsobiť vo funkciách ako primár, vrchná sestra či vedúca lekárne. Zároveň mali mať predpoklady na vedenie školenia pre ďalších pracovníkov. Dĺžka odbornej praxe pre primára bola desať rokov, pre odborného lekára šesť rokov. Zaujímavosťou je, že všetci odborní zamestnanci vrátane sestier mali ovládať francúzsky jazyk. História Vietnamu totiž dokladá, že územie tohto štátu bolo dlhé roky okupované Francúzmi a ich jazyk prenikal aj medzi domáce obyvateľstvo.

Na konci roka 1956 bolo podľa predbežných informácií pre československú nemocnicu vo Vietname potrebné obsadenie pre funkcie riaditeľa, správcu, hlavnej sestry a vedúcej lekárne. Hľadali sa aj primári pre viaceré oddelenia, ako napr. chirurgické, detské, otorinolaryngologické, nervové, kožné, TBC, infekčné, očné, interné, oddelenie gynekológie a pôrodníctva, RTG, patológie, mikrobiológie, biochémie a potrebný bol aj primár pre transfúznu stanicu. Pokiaľ ide o odborných lekárov, chýbali na oddelení všeobecnej chirurgie a plastiky, ďalej sa nábor orientoval na ortopéda so zameraním na rehabilitáciu, anestéziológa, gynekológa a pôrodníka, pediatra, internistu a stomatológa. Nedostatok bolo laborantov so zameraním na RTG a bakteriológiu. Obsadzovali sa aj miesta vrchnej sestry na oddelení chirurgickom, internom, očnom, gynekologickom, TBC, infekčnom, ORL, kožnom, nervovom a detskom. Okrem toho bola vrchná sestra potrebná pre chirurgickú operačnú sálu a gynekologickú sálu. V nemocnici museli pôsobiť aj hospodár, kuchár, dvaja tlmočníci francúzskeho jazyka (aj z radov lekárov), sekretárka so znalosťou tesnopisu a francúzštiny, vedúci autodopravy (vodič a údržbár, ktorý rozumel naftovým motorom z dielne Diesela), rádiologický technik, elektrikár a inštalatér. Záujemcovia o prácu mali zaslať prihlášky, ktoré by obsahovali dátum narodenia, vzdelanie s uvedením dátumu promócie, resp. odbornej skúšky, odbor, celkovú dĺžku praxe, dĺžku praxe v požadovanom odbore a takisto mali uviesť inú odbornú činnosť, ako napr. absolvované školenia či vydané publikácie. Okrem základného platu im bol ponúkaný aj zahraničný príplatok, pričom jeho výška by sa mala odvíjať od funkcie, v ktorej by pôsobili. Plánovaný odchod do Vietnamu mal byť v prvom štvrťroku 1957 a dĺžka pobytu bola stanovená na jeden rok.   

Československá republika tak pomohla v Haiphongu v rokoch 1957 – 1958 zmodernizovať nemocnicu, ktorá nesie príznačný názov Nemocnica česko-slovensko-vietnamského priateľstva. V tom čase bola najmodernejšou v celom Severnom Vietname a ešte dodnes sa v nej nachádzajú mnohé funkčné zariadenia dokumentujúce spoluprácu medzi Vietnamom a Československom. Vo Vietname začali pôsobiť československí zdravotníci a ich pobyt bol na žiadosť vietnamskej strany niekoľkokrát predĺžený. Ich úlohou bolo okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti školiť tamojších zdravotníkov, z ktorých časť mala možnosť študovať aj v Československu. V rámci diplomatických kontaktov Vietnam v marci 1957 navštívil premiér Viliam Široký a 20. marca bolo podpísané československo-vietnamské spoločné vyhlásenie v zastúpení Ho Či Mina a Viliama Širokého. Prezident Ho Či Min zavítal v lete 1957 aj na naše územie. Medzi svoje aktivity zaradil okrem iného položenie venca na hrob neznámeho vojaka na Vítkově, návštevu Lidíc či priemyselného parku ČKD Sokolovo v Prahe, kde sa prihovoril tamojším pracovníkom. Na Slovensku sa pozrel na prácu Jednotného roľníckeho družstva v Horných Salibách. Počas pobytu v Československu sa stretol aj s vietnamskými deťmi v Chrastavě a československými pioniermi v letnom detskom tábore. V roku 1958 prišla do Československa parlamentná delegácia Vietnamskej demokratickej republiky, ktorá získala ešte lepší prehľad o hospodárstve i kultúre našej republiky. Samozrejme, diplomatické vzťahy sa posilňovali aj v nasledujúcom období. Do vynovenej nemocnice smeroval v januári 1963 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Antonín Novotný.

Naďalej prebiehala výmena študentov a pracovníkov medzi oboma štátmi, Československo pravidelne zasielalo svojmu ázijskému partnerovi nielen financie, ale najmä rôzne moderné zdravotnícke prístroje. V roku 1964 bola napríklad podpísaná dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Vietnamskej demokratickej republiky o spolupráci v oblasti zdravotníctva. Tieto aktivity však boli prerušované ozbrojenými konfliktami počas vietnamskej vojny, keď bola Nemocnica česko-slovensko-vietnamského priateľstva viackrát bombardovaná. V rokoch 1970 a 1971 sa Severný Vietnam rozhodol nemocnicu, poškodenú niekoľkými útokmi, zrenovovať. Avšak jej vynovená podoba nemala dlhé trvanie. Hoci nebola v blízkosti viditeľného vojenského cieľa, vo februári, apríli 1972 a dokonca aj v čase Vianoc ju zasiahlo ničivé ostreľovanie, o ktorom sa písalo aj na stránkach denníka The New York Times. Riaditeľ Dr. Nguyen Duc Lung svedčil, že bombový útok sa začal 16. apríla o 9.20 ráno a zničil najmä časť určenú pre personál. V budove sa nachádzalo niekoľko sestier, keďže ošetrovali zranených po nálete, ktorý nastal pár hodín predtým. Bomba vybuchla aj v blízkosti operačnej sály a zasiahla približne pätnásť izieb. Doktor Lung vyslovil, že útok neprežil trinásťročný chlapec, ktorý utrpel zranenia už predtým a v tom čase ho pripravovali na operáciu. Niektorí prívrženci vlády Severného Vietnamu tvrdili, že sa Američania zamerali na nemocnice, aby terorizovali obyvateľstvo. Už aj predtým sa orientovali na podobné zariadenia a zhadzovali výbušniny na nemocnice v mestách Haiphong, Hanoj a Thanhhoa. V tom období nemocnica disponovala 600 posteľami a aj napriek spomínaným udalostiam pokračovala v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Pomoc nemocnici prebiehala aj po prelomovom roku 1989 a vzniku dvoch nových štátov – Českej republiky a Slovenskej republiky. Práve 17. novembra 1989 bol do užívania odovzdaný Palác kultúry česko-slovensko-vietnamského priateľstva v Haiphongu, v ktorom sa dodnes konajú rôzne podujatia s multikultúrnou účasťou. Na vietnamskej pôde sa pravidelne stretávajú zástupcovia vlád a iných organizácií, ako napr. predstaviteľov spoločnosti vietnamsko-slovenského priateľstva, Nemocnice česko-slovensko-vietnamského priateľstva, aby rozvíjali svoju spoluprácu. Štátnici vo svojich príhovoroch pamätajú na úsilie Čechov a Slovákov pozdvihnúť vietnamský ľud. V roku 2015 prezident Truong Tan Sang počas stretnutia v Prahe vyhlásil: „Československo uznalo Vietnamskú demokratickú republiku a nadviazalo s nami diplomatické vzťahy počas vietnamskej vojny proti francúzskym kolonialistom pred 65 rokmi. Počas tohto náročného obdobia nám Československo pomohlo vybudovať viaceré významné budovy vrátane Nemocnice česko-slovensko-vietnamského priateľstva, kultúrnych centier a viacerých hospodárskych zariadení. Sme do smrti vďační za českú podporu počas niekoľkých desaťročí.“ Správy o zahraničnej politike oboch republík dokladajú, že Česko a Slovensko aj naďalej spolupracuje so zastupiteľskými úradmi vo Vietname a prostredníctvom rôznych projektov materiálne pomáha tamojším nemocniciam. V roku 2007 Česká republika pre Nemocnicu česko-slovensko-vietnamského priateľstva v Haiphongu nakúpila zubárske kreslá a nástroje. Medicínske vybavenie v hodnote 2 milióny českých korún putovalo do tohto zariadenia, ako aj do ortopedického rehabilitačného centra v Bac Thai aj neskôr, a to na základe projektu z roku 2011, keďže obe sú súčasťou českého ODA programu. V roku 2011 české ministerstvo zahraničných vecí podporilo aj oddelenie infekčných chorôb nemocnice v Haiphongu.

Na druhej strane je potrebné spomenúť aj solidaritu našich vietnamských partnerov, ktorí naše republiky roky podporujú v rôznych oblastiach. Možno vyzdvihnúť aj podarovanie osobných ochranných prostriedkov proti šíreniu covid-19. Vietnamská komunita v Prahe a členovia spolku Lam Cha Me začali ešte na začiatku pandémie, keď bol nedostatok ochranných pomôcok, šiť rúška a rozdávať ich zadarmo. Vietnamskí študenti v Česku takisto v tom čase vyrábali dezinfekčný gél. Aj Vietnamská komunita na Slovensku prispela svojou činnosťou v boji proti prepuknutiu nákazy. Keďže je medzi nimi veľa krajčírov, podujali sa šiť rúška. Spolu s rukavicami a dezinfekčným gélom ich podarovali viacerým mestám.

Vzájomná podpora sa rozvíja aj v týchto dňoch. Česká republika v rámci bilaterálneho daru poskytuje Vietnamu vakcíny proti ochoreniu covid-19. Na konci augusta smerovalo do Hanoja 250 800 dávok vakcín Astra Zeneca a Moderna. „Věříme, že vakcíny přispějí k zvládnutí pandemie ve Vietnamu a ochraně obyvatelstva, našich vietnamských přátel,“ vyjadrili sa zástupcovia Česka, pričom prisľúbili, že týmto sa pomoc Vietnamu nekončí a čoskoro poputujú do Ázie ďalšie ampulky. „Počítaj s nami, Vietnam!“ doplnili.

Zdroj: Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Stará Ľubovňa, f. Okresný národný výbor v Starej Ľubovni I., inv. č. 362, šk. 621, r. 1956;
Communists Report Mines at Haiphong Swept, Ships Sailing, In: The New York Times, 18. máj 1972;
Problems of War Victims in Indochina, Part I: Vietnam, Washington, 1972;
Problems of War Victims in Indochina, Part IV: North Vietnam, Washington, 1972;
facebook.com/CzechEmbassyHanoi; fromthepage.com (Speech at Press Conference in Washington, January 2 1973 with additional documents); mzv.cz (projekt Československo a země jižní a jihovýchodní Asie v letech 1945 – 1989; Czech Development Cooperation z roku 2011); mzv.sk; nytimes.com; talkvietnam.org; vietexplorer.com; viettiephospital.vn