V spolupráci s nakladateľstvom Jota vám prinášame recenziu na novinku Jako tygr ve sněhu, knižný debut juhokórejskej autorky Kim Juhea. Dej cez príbeh kurtizány a chudobného chlapca sleduje dejiny Kórejského polostrova v 20. storočí od japonskej okupácie po rozdelenie polostrova na Sever a Juh.
Píše sa rok 1917 a v odľahlých zasnežených horách okupovanej Kórey zachráni dedinský lovec pred útokom tigra japonského dôstojníka, ktorý sa so svojou skupinou vojakov stratil. Keď ich lovec vyvedie z lesa, dôstojník ho nechá žiť a ako poďakovanie mu daruje strieborné puzdro na cigarety. Ide o prológ, ktorý takmer až s mýtickými príbehmi niekoľkých druhov zvierat stanovuje tému knihy. O rok neskôr je jedna matka nútená predať svoju dcéru do školy pre kurtizány v Pchjongjangu. Tak sa 10-ročné dievča menom Jade dostane na najnižší stupeň spoločnosti. Po tragickej udalosti sa dievčatko spoločne s dvomi daľšími dievčatami, Lunou a Lotosom, presúva do Soulu, kde spoznáva o dva roky staršieho chudobného chlapca, syna lovca, Nam Džung Hoa. Kým z dievčaťa sa stáva kurtizána a umelkyňa, z chlapca vyrastie mladý muž zapojujúci sa do revolučného hnutia za kórejskú nezávislosť. Keď japonský generál povedal „ako sa tak obrovským zvieratám darilo v tejto malej krajine, je nepochopiteľné“, hovoril o tigroch a zároveň o ľuďoch, ktorí neúnavne bojujú za slobodu. V románe sa pohybujeme medzi rokmi 1917 – keď bola Kórea už 7 rokov okupovaná Japonskom a Kórejčania sa snažili o hnutie za nezávislosť pokojnou aj vojenskou cestou bojmi v Mandžusku – po rok 1964, keď je Kórea 11 rokov po Kórejskej vojne, ktorá dodnes delí Kórejský polostrov na Sever a Juh. V príbehu sa najviac stretávame s Jade, jej milostnými pletkami a kariérou slávnej divadelnej a filmovej herečky a jej veľmi blízkym priateľom Nam Džung Hom, s ktorým dej naberá revolučný a politický charakter.
Zo začiatku autorka uvádza pomerne veľa postáv, preto môžete byť trošku zmätení, ale nie je to nič vyčerpávajúce. Autorka časom upriami pozornosť na hŕstku z nich, ktorým sa venuje viac. Cez ich osudy sleduje svet, v ktorom sa z priateľov stávajú rivali, z nepriateľov záchrancovia a hrdinovia sú prenasledovaní. Príbeh je o opozíciách: lovec vs. tiger, Kórea vs. Japonsko, bohatí vs. chudobní, rodičia vs. deti, muž vs. žena, kapitalizmus vs. komunizmus, vydatá žena vs. kurtizána atď. Tiger symbolizuje zjednotenú Kóreu: je nepolapiteľný, vytrvalý a nenásytný. „Nikdy nezabíjaj tigra, kým nemusíš. A to len vtedy, ak sa ťa pokúsi zabiť prvý,“ nesie sa knihou. Dôležitým symbolom v príbehu je prsteň garakji. Je to typ snubného prsteňa, ktorý sa často vyrábal v pároch. Oba nosila žena, ktorá po smrti prsteň nasadila na prst mužovi, aby boli večne spolu. Spája sa s kórejskou národnou hrdosťou, s koreňmi v dynastii Joseon. Elegantné puzdro na cigarety predznamenáva cudzie sily, ktoré roztrhajú krajinu aj postavy v románe: hlavnej kurtizáne madam Dani sa dvoria komunistický podporovateľ a jeho rival, kórejsky nacionalista. Pripomienku o chode svetovej politiky veľkých štátov autorka uvádza v reči japonského generála Ita: „Vidíte pohltenie slabšieho národa. Je to nielenže nevyhnutné, ale dokonca žiaduce. Ako by sa mohla Kórea modernizovať bez Japonska?“ Tieto pozorovania nepochádzajú len od mužov, ale postihuje aj ženy v snahe nasýtiť a obliecť svoje rodiny a blízkych.
Veľa z deja prezradiť nemôžeme, pretože príbeh je plný dejových zvratov, mnohých prekvapení, keď sa rýchle pasáže miešajú s pomalými. Pri niektorých pasážach netušíte, ako sa tam zrazu tá či oná časť objavila, ale o niekoľko strán neskôr jej zmienka už dáva zmysel. Román sa číta jednoducho a veľmi plynulo. Nenudí. Príbeh je napísaný lyricky, keď prechádza do filozofických úvah niekoľkých politických prúdov. Nie však nadlho a nie príliš hlboko. Aj keď je v deji zmienená politika a postavy sú jasne politicky ladené, autorka ostáva apolitická. Jednou z predností autorky je obsadenie občianskej a sociálnej histórie Kórey do 20. storočia ako životne dôležité, pričom nestráca zo zreteľa emócie svojich postáv. Keď sa cesty jej postáv preplietajú, aj keď s priveľkými náhodami, stále udržiava rovnováhu osobného a politického diania. Román Jako tygr ve sněhu je epický vo svojom rozsahu a intímny v emocionálnej hĺbke. Dokáže osloviť čitateľov historickej fikcie, ktorí oceňujú dobre spracované postavy. Dá sa povedať, že autorka touto knihou čitateľa uvádza do dejín Kórey najmä prvej polovice 20. storočia. Majte ale na pamäti, že ide o beletriu, nie učebnicu dejepisu. Dejiny sa ľahšie učia prostredníctvom historickej fikcie, preto román odporúčame aj tým, ktorí nepoznajú kórejskú históriu, vôbec to nebude prekážať. Príbeh sa dá prečítať za jedno poobedie (odpoledne). Román Jako tygr ve sněhu v tvrdej väzbe, ktorý vyšiel v 12 krajinách sveta, si v nakladateľstve Jota môžete zakúpiť TU.
