V spolupráci s nakladateľstvom Jota vám prinášame recenziu na pútavý román Tajemství hedvábného vějíře zachytávajúci život, zvyky a tradície v Číne v 19. storočí na pozadí príbehu dvoch žien spojených hlbokým priateľstvom, ktoré malo trvať celý život.
Píše sa rok 1823 a počas vlády dynastie Tchang v Roku Koňa sa do rodiny nie veľmi bohatého farmára v čínskej dedine Pchu-wej narodí dievčatko s menom Lilie. Narodí sa do obdobia, kedy ako žena mala menšiu hodnotu ako otrok, keď si musela na znak výhodného manželstva podviazať bolestne chodidlá a jej hodnota sa zvyšovala ďalším synom, ktorého porodila. Román v tvrdej väzbe americkej spisovateľky Lisy See, ktorej otec pochádzal z Číny, sa stal v čase jeho napísania (v roku 2006) bestsellerom. Je písaný retrospektívne cez spomienky 80-ročnej Lilie, ktorá na sklonku života spisuje svoj životný príbeh od dôb dieťaťa a oživuje osudy ľudí, ktorí už s ňou nemôžu byť. Ide o lyricky napísaný príbeh, keď sa čitateľ pútavým a ľahko pochopiteľným spôsobom ponára do pomerov vidieka v Číne v druhej polovici 19. storočia. Román je rozdelený na 4 časti, ktoré zobrazujú Lilii ako dcéru, manželku, matku a starenu.
V prvej časti s názvom Dny dcery sa čitateľ presúva do čias, keď mala Lilie 5 rokov. Bol to vek, keď sa bezpečnejšie dalo povedať, že sa dieťa dožije dospelosti. Čitateľ sa bližšie zoznamuje s rodinou Lilie a jej fungovaním či s postavením žien, ktoré boli izolované od vonkajšieho sveta, keďže podľa konfucianizmu svet vonku patril len mužom. Čitateľ sleduje pohnutý vzťah Lilie s jej matkou či priateľstvo so sesternicou Spanilou Lunou. Lilie, pochádzajúca z 5 súrodencov, zažíva veselé a smutné okamihy prislúchajúce deťom, dievčatám a obdobiu, v ktorom sa dej odohráva, na poschodí dvojpodlažného domu, kde boli sústredené ženy z rodiny, slobodné dievčatá a priateľky týchto žien. Muži smeli vyjsť na podlažie len zriedka. Významnú úlohu v živote Lilie zohráva dohadzovačka madam Wang, ktorú uchváti krása dievčatka a jej nôžky. Tie sa Lilii začnú podväzovať, keď má 7 rokov. Podväzovanie chodidiel sa vykonáva v niektorých kultúrach dodnes (v Číne tomu tak bolo až do minulého storočia). Autorka sa procesu, ako k podväzovaniu dochádzalo, venuje podrobnejšie. Dievčatám sa vo veku 5 až 15 rokov podväzovali chodidlá dlhými pruhmi pevnej látky. Tým sa im lámal nárt a prsty, aby nôžky dosiahli malého tvaru, tzv. zlatých ľalií. Dievčatá trpeli v ukrutných bolestiach. Čím menšie bolo chodidlo, tým väčšia bola šanca na výhodnejší vydaj.
V tom čase do Liliinho života cez dohadzovačku vstúpi dievčatko Sněžný Kvítek, ktoré sa narodilo v rovnaký rok, mesiac a hodinu ako Lilie. Ich priateľstvo začína odkazom Sněžného Kvítku pre Lilii na vejári v písme nu-šu. Toto tajné písmo mali dovolené poznať len ženy. Muži o ňom nesmeli vedieť a ani ho poznať. Dvojica žien sa takto stala jedna druhej lao-tchung, svojím druhým ja. Puto bolo spečatené zmluvou a vyznačovalo sa bohatou hĺbkou citov, vrúcnosťou a intimitou. Na rozdiel od vzťahu s mužom bolo slobodné, naplnené čírou láskou a určené výlučne iba im dvom. Ženy puto udržiavali do smrti. Sněžný Kvítek bola pravnučkou dvorného radcu s kultivovanejšími spôsobmi, ale deti si napriek inému spoločenskému postaveniu a spôsobom výchovy a vzdelania dokázali k sebe nájsť cestu. Cez písmo napísané na vejári a vyšité na vreckovkách si odovzdávali príbehy, prežívali spolu starosti a radosti a utekali z neutešenej samoty. Vďaka tomu sa čitateľ dozvedá množstvo čínskych legiend, ktoré si medzi sebou ženy rozprávali a ktorými je príbeh prepletený. Písmo skutočne existuje, ale keďže pôvodnú podstatu jeho existencie odvieva história, pomaly sa vytráca. Prvá časť románu končí, keď má Lilie ako 11-ročná zahojené podviazané nôžky, a tak je súca na vydaj.
Druhá časť s názvom Dny spínání vlasů začína, keď majú Lilie a Sněžný Kvítek 15 rokov. Obe sú sľúbené budúcim manželom, preto sa vzorne pripravujú na úlohu manželky a matky s patričným venom. Sú plné nádejí, že sa k nim budú mužove rodiny správať dobre, ale najmä že získajú priateľskú svokru a svokra (tchýni a tchána) a umierneného muža, pri ktorom nebudú trpieť. Snívajú, o čom každé dievča v ich veku: o láske, romantike a slobode. Medzi dievčatami sa vytvára ešte intenzívnejšie intímne puto, ktoré v prípade Lilie prevyšuje lásku a puto ku všetkým ľuďom v jej živote. Svadba sa koná, keď má Lilie 17 rokov. Toto je časť, ktorá poteší všetkých priaznivcov čínskej kultúry, pretože autorka podrobne opisuje prípravy, zvyky a rituály spojené so svadbou z pohľadu ženy a jej úlohy v manželstve, keď je láska pri vstupe do manželstva luxusom dnešnej doby. Veľkú časť venuje odchodu z rodičovského domu a čitateľ s Lilii prežíva napätie z prvého stretnutia s jej mužom. Svadobná noc a ďalšie sú popísané len v náznakoch. Autorka ešte viac zdôrazňuje nelichotivé postavenie žien v domácnosti, ktoré často túžili, aby sa narodili ako muži. Románom znie: „Ako dcéra buď poslušná otcovi, ako manželka buď poslušná mužovi a ako vdova buď poslušná synovi.“ Pred svadbou Lilie autorka pripravuje čitateľa na zlom vo vzťahu medzi Lilii a Sněžným Kvítkem, keď sa pomery v Liliinej rodine menia po prezradení tajomstiev, ktoré sa týkajú Sněžného Kvítku. Autorka sa oveľa viac venuje vzťahu dvoch žien než vzťahu Lilie s jej mužom. Ich vzťah je opísaný v náznakoch cez spoločné chvíle v spálni či jeho prácu, keď sa z nich stávajú priatelia. Spája ich úcta a rešpekt. Druhá časť príbehu končí snahou 20-ročnej Lilie a Sněžného Kvítku otehotnieť. Čitateľ cíti frustráciu oboch žien a dozvedá sa postupy, ktoré mali pomáhať, aby počali.
Keďže je Lilie tehotná, odchádza žiť do domu svojho manžela. O tom je tretia časť Dny rýže a soli. Tu sa čitateľ dozvedá o živote Lilie a Sněžného Kvítku v rodinách manželov a opisuje ich pohnuté osudy v úlohe matiek a neviest (snách). Obe sú si veľkou útechou a často jediným, koho na svete majú. Cez príbehy na vejári sa v nu-šu dozvedajú o živote tej druhej a stretávajú sa počas sviatkov u Liliinej rodiny v Pchu-wej. I keď okolie ich priateľstvu nepraje a prechádza skúškou, ostávajú veľmi blízkymi sestrami. Napriek tomu, aké boli blízke priateľky, Lilie istým spôsobom so Sněžným Kvítkem súťaží a nemá toľko empatie ako Sněžný Kvítek, takže je niekedy náročné s Lilii sympatizovať. Ako starena si to Lilie uvedomuje, a preto k nej čitateľ dokáže mať pozitívny vzťah, keďže číta, ako dochádza k vývoju a náprave jej charakteru. Pri návšteve Sněžného Kvítku dedinu a jej okolie ohrozujú povstalci, preto sa Lilie a rodina Sněžného Kvítku uchyľujú na tri mesiace v zime do hôr, kde sa v náročných podmienkach snažia prežiť. V týchto okamihoch je priateľstvo žien opäť vystavené skúškam. Po návrate domov Lilie dostane od Sněžného Kvítku odkaz na vejári, pri ktorom dôjde k nedorozumeniu, ktoré má fatálne následky. Počas celého príbehu autorka viac-menej šetrí Lilii a väčšie bremeno necháva niesť tým okolo nej. Tak takýmto spôsobom dramaticky dopĺňajú jej príbeh. O konečnom osude niektorých postáv sa čitateľ dozvedá na záver, už v čase, keď je Lilie starenou.
Román Tajemství hedvábného vějíře srdečne odporúčame nadšencom spoznávajúcim nové kultúry, milovníkom čínskej kultúry a priaznivcom príbehov, ktoré sú z bežného života. Nie sú príkro sladké či príkro trpké. Sú o živote. Životy dvoch žien, ktoré napriek postaveniu a nepriazni osudu dokázali ostať verné jedna druhej a ktoré sa ľúbili hlbokou sesterskou láskou až do posledného dychu. Kniha, ktorú knihomoľ dokáže prečítať za jedno poobedie (odpoledne), vyšla v 36 krajinách a v roku 2011 získala čínsko-americké filmové spracovanie Snow Flower And The Secret Fan. Nakladateľstvo Jota okrem recenzovanej knihy, ktorú si môžete zakúpiť TU, ponúka ďalšie dva veľmi úspešné romány autorky Lisy See, a to Ostrov žen moře, ktorý mapuje nezlomné priateľstvo žien na juhokórejskom ostrove Jeju od japonskej kolonizácie až po súčasnosť, a Čajová dívka z Kolibříkove ulice, ktorý sleduje zanikajúci svet tradičného života horského etnika Akhov v drsnej a odľahlej časti juhozápadnej Číny.
