Nara Kang patrí k severokórejským utečencom žijúcim v Južnej Kórei. Veľmi rada rozpráva o svojom živote pred útekom a po ňom. V nasledujúcom článku sa dozviete o jej úteku, o tom, ako sa cítila prvé momenty v Južnej Kórei, o sledovaní juhokórejskej kultúry v Severnej Kórei či o ideáli krásy v Severnej Kórei.
Nara Kang by sa v budúcnosti chcela stať úspešnou herečkou alebo riaditeľkou siete obchodných domov. Má 23 rokov, pochádza zo Severnej Kórey, študuje a pracuje ako YouTuberka. Nara Kang nie je jej pravé meno, hneď po príchode do Južnej Kórey si ho zmenila. V Južnej Kórei žije šesť rokov, keď sa jej v roku 2015 podarilo ujsť. „Pôvodne som nikdy nepremýšľala nad útekom. Žila som jednoduchým životom, keď som mala na tanieri mäso, takže som nikdy nemala podobné myšlienky. Nikoho som nepoznala, kto by ušiel. Zmenilo sa to, keď som mala 11 rokov a moja mama utiekla do Číny. Mala som vystupovať v školskom predstavení, keď mi profesor povedal, že nemôžem, pretože moja mama ušla. Môj otec sa druhýkrát oženil a ja som si s jeho manželkou nerozumela. Moja mama mi chýbala, a taktiež som vtedy pozerala kórejské drámy ako Boys Over Flowers. Všetci vyzerali pekne, mala som pocit, že juhokórejskí muži musia vyzerať ako Lee Min Ho (smiech). Zažila som, keď prišiel niekto z Južnej Kórey. Znel ako z kórejských drám. Doma som sa ho snažila napodobniť. Prišiel do Severnej Kórey žiť a ja som tomu nerozumela, pretože som si myslela, že Južná Kórea je dobré miesto na život. Žil tam desať rokov, ale stále mal juhokórejský prízvuk. Uvedomila som si, že sa to nesnažil zmeniť (smiech).“
„Niekto môže povedať, že som pochádzala z bohatej rodiny, takže som netrpela hladom a nemala dôvod utiecť, ale chýbala mi sloboda. Pre niektorých je sloboda a normálny život tak samozrejmý, že niečo, ako nemať slobodu, ani nevníma. Veľmi som po nej túžila. Zavolala som mame, že chcem utiecť a ona mi do dvoch dní zabezpečila prevádzača za 10 miliónov wonov. Dnes je cena vyššia, odhadujem na takých 30 miliónov wonov, pretože je to nebezpečnejšie. Domácnosti nie sú odpočúvané, musíte si dávať pozor len vo verejných budovách a hoteloch. Štyri hodiny sme išli po horách bez vody. Našťastie deň predtým pršalo, takže som sa mohla napiť z mláky. Nevedela som plávať, preto ma prevádzač držal za ruku a spolu sme plávali širokou riekou Yalu, ktorá ma občas dokázala strhnúť. Chcela som kričať o pomoc, ale topila som sa. Za nami boli ostreľovači, ktorí na nás strieľali. Keď som nevládala, zrazu som len pocítila, ako ma prevádzač chytil za oblečenie a vliekol ma na breh. Spýtala som sa ho, či už sme v Južnej Kórei, keď mi odpovedal, že sme v Číne. Chcelo sa mi plakať a vrátiť späť.“
„Ale pokračovala som ďalej. Veľmi som dúfala, aby ma nechytili. Išla som taxíkmi a autobusmi. Do jedného nastúpila čínska polícia. Schovala som sa do deky a oni okolo mňa prešli. Keby ma chytili, nezabili by ma, ale musela by som desať mesiacov pracovať pre Severnú Kóreu. Ak by ma počas cesty zo Severnej Kórey chytili, išla by som do politického väzenia a to je, ako keby ma zabili. Odtiaľ by som sa nikdy živá nedostala. Existuje politické a normálne väzenie. Do normálneho väzenia sa dostanete za nadávanie voči režimu alebo spoločnosti. Z tohto väzenia majú ľudia šancu odísť. Zločinci ako zlodeji sú nepodstatní. Spomínam si, že keď som chodila na strednú školu, skupinka vojakov podpálila väzenie. Ani počas vypuknutia vojny sa z neho nedostanú. Ale vráťme sa k môjmu úteku. Z Číny som prešla rieku Mekong v Myanmarsku a dostala som sa do Thajska, kde som skončila pred súdom a na tri mesiace som išla do väzena. Bola som nelegálny utečenec a oni museli kontaktovať juhokórejskú ambasádu. Mnohí si vyberajú krajiny ako Thajsko alebo Mongolsko. Laos nie, tam sa nachádza severokórejská ambasáda. Našťastie ma juhokórejská strana prijala. Po siedmich mesiacoch som zažila slobodu, ktorú žijem doteraz.“ Po príchode do Soulu sa skontaktovala s mamou, s ktorou žije dodnes. „Poznám niekoho, kto sa snažil utiecť desaťkrát a desaťkrát ho chytili. Peniaze sú zázračná vec v Severnej Kórei.“ Zaujímavosťou je, že cestovanie aj v rámci krajiny je náročné. „Keď sa chce niekto vydať z jedného mesta do druhého, musí uviesť dôvod cesty. Následne dostane potvrdenie a do týždňa sa musí vrátiť späť. Deti vyššej vrstvy môžu chodiť do zahraničia a študovať tam. Sú však sprevádzané doprovodom, ktorý je s nimi nonstop, vozia sa v jednom autobuse, keď chodia na povinné mentálne sústredenia.“
Po odchode mamy sa život Nary v Severnej Kórei veľmi nezmenil „V našom prípade sme boli severokórejskou vládou sledovaní v prípade, že by nás mama kontaktovala. Boli nulové obmedzenia. Ak by moja mama nadávala na Severnú Kóreu na sociálnych sieťach alebo v TV, v tom prípade by sa nám žilo ťažšie, ale moja mama ostala po úteku ticho. Keď sa ma pýtali na moju mamu, odpovedala som im, že nič neviem, pretože som bola veľmi mladá. Aj keď mi mama cez niekoho volala, povedala som im, že nič neviem. Platí však, že pre budúcnosť to majú členovia rodiny ťažšie v oblasti uplatnenia, vojenského postupu alebo manželstva. Preto sa pred svadbou skontroluje rodina partnera. Ak sa zistí, že sa v rodine nachádza utečenec, svadba padne.“ Manželstvá v Severnej Kórei sú na 90 % dohodnuté. Rodičia Nary sa vzali v týždeň, ako sa prvýkrát videli. Z toho dôvodu je tam veľké percento nevier, najmä keď sa zoberie do úvahy, že muž vykonáva povinnú vojenskú službu desať rokov bez dovolenky. Nie raz sa stalo, že muž prišiel domov a našiel tam plačúce dieťa. Rodina sa medzi sebou neudáva. To však neplatí o susedoch. „Keď utečenec príde do Južnej Kórey a v TV nadáva na Severnú Kóreu, vtedy sa členovia rodiny tejto osoby nahlásia úradom. Nezažila som prípad, že by sa rodiny udávali. Keď sa rozhodnú utiecť celé rodiny, aby ich susedia neudali, nechajú bielizeň na balkóne a po dome pobehujú domáce zvieratá, aby vzbudili dojem, že sú stále doma. Vláda udavačom dáva odznak za zásluhu. Severokórejčania sú však vo všeobecnosti ľudia s čistým srdcom.“
Nare v Severnej Kórei ostal otec a brat. „Voláme si. Pred vypuknutím pandémie sme si volali často, teraz už nemôžeme. Nedávno sme sa kontaktovali po ôsmich mesiacoch. Odľahlo mi, keď som počula, že sa majú dobre. Moja rodina nijako netrpí. Možno trošku. Pre mňa by bolo zložité vydať sa tam. Môj manžel by nemal žiadne povýšenie v práci. Zistila som, že v Južnej Kórei žije viac ako 35 tisíc severokórejských utečencov. Predstavte si, že by v Severnej Kórei potrestali alebo zabili každého člena rodiny utečenca. Nastal by nedostatok pracovnej sily, pretože Severná Kórea je socialistickou krajinou. Títo ľudia musia pracovať a plniť plán. Ak by ľudia boli popravovaní a odvlečení do pracovných táborov, už by nikto neostal. Takže sa ľudia nezatýkajú, iba ak ide o dieťa politického väzňa.“ Nara o svojom živote s humorom a aj vážne rozpráva na sociálnych sieťach a v kórejských a amerických reláciách. Založila si YouTube kanál, aby predovšetkým Juhokórejčanov učila o Severokórejčanoch. Niektoré videá má aj s anglickými titulkami. „Nezaujímam sa o politiku (smiech). Mnohí ma pozývali do relácii z tohto dôvodu, ale vždy som odmietla. Mám stále rodinu v Severnej Kórei. Rozprávam o svojom a príbehoch iných, o kultúrnych rozdieloch, takže nemám strach byť na sociálnych sieťach.“
Keď Nara študovala na umeleckej škole v Južnej Kórei, spolužiaci boli prekvapení, ako vyzerá. Preto sa opýtala, akú majú Juhokórejčania predstavu o severných susedoch, keď jej odpovedali: „V škole nás učia, že vám z hlavy rastú rohy.“ Nara sa snažila svoj prízvuk skryť po skúsenostiach s Juhokórejčanmi, ktorým nebolo príjemné, že sa rozprávajú s niekým zo Severnej Kórey, pre prípad, že by to bol špión. Buď sa tvárila, že nevie po kórejsky, alebo sa učila juhokórejský prízvuk z počúvania kórejských drám, ale bolo to pre ňu náročné. „Išla som na rande naslepo. Stretla som sa s potencionálnym partnerom a prechádzali sme sa, keď sa ma odrazu opýtal, odkiaľ som. Uvažovala som, že keby som mu povedala región, musela by som o ňom niečo vedieť. Preto som mu povedala, že mám kórejsko-čínske korene. Zbledol. Opýtal sa ma, či by som mohla niečo povedať čínsky, čo som odmietla s dodatkom, že som chodila do kórejskej školy, a tak čínsky neviem. Zrazu sa začal hrať s mobilom. Povedal mi, že mu volá mama a odišiel.“ Naru to však neodradilo a tvrdí, že najkrajší muži pochádzajú z Busanu.
Po príchode do Južnej Kórey ju najviac šokovalo, ako Juhokórejčania jedia veľké množstvo zeleniny. Nechápala to, že krajina, ktorá je tak bohatá, neje viac mäsa. Obľúbila si vyprážané kuracie stehná, pizzu či hamburger, čo v Severnej Kórei nie je. Rovnako ako káva. Keď Nara prišla do Južnej Kórey, každý deň zjedla jedno vyprážané kura. Taktiež ju ohúril nočný život a párty, čo v Severnej Kórei nefunguje. Existuje v Severnej Kórei niečo ako oslovenie žien/mužov? „Áno, samozrejme, na dennej báze. Muž chodí za ženou do momentu, kým ju neosloví. Vtedy jej povie, že sa mu páči a spýta sa jej, čo si ona myslí o ňom.“ Hovorí sa, že severokórejskí muži sú nižší ako juhokórejskí. Je to pravda? „Sčasti. Priemerná výška severokórejských mužov je 170 cm. Keď som prišla sem, zbadala som toľko vysokých ľudí. Kvôli hladomoru sú vo všeobecnosti severokórejskí ľudia o päť centimetrov nižší.“ Aké sú štandardy krásy v Severnej Kórei? „Kým v Južnej Kórei sa nosí tvar tváre písmena V, v Severnej Kórei je to plná tvár ako slnko. Kým v Južnej Kórei sa dbá o svetlú pokožku, v Severnej Kórei musíte byť opálení. Ideálna výška dievčat je 150 cm, to je považované za roztomilé.“ Nara mala možnosť rozprávať sa v Južnej Kórei s množstvom Američanov, rozhovor spravila aj pre americkú stanicu CBC News a do videí si ju pozýva niekoľko amerických YouTuberov. „Keď s nimi natáčam videá, uvedomujem si, že všetko to boli klamstvá. Všetci sme ľudia. Sme rovnakí. Od siedmich rokov nás učili, že Američania sú bastardi s veľkým nosom a tekvicovou hlavou, ktorú treba rozbiť kladivom. Nemyslím si to.“
Keď Nara žila v Severnej Kórei, bola prekvapená, keď videla severokórejskú ženskú skupinu Moranbong Band. Ženy v Severnej Kórei nemajú povolené oblečenie, ktoré výrazne odhaľuje telo. Zrazu videla, že členky skupiny odhaľovali kolená, ramená a dekolt. „Pýtala som sa samej seba, prečo aj my nemôžeme niečo také nosiť. Na druhý deň som si obliekla rifle, ktoré som ihneď spálila.“ V Severnej Kórei neexistujú chlapčenské skupiny. „Domáci by sa zbláznili, keby BTS prišli do Severnej Kórey,“ povzdychla si Nara. Kým neprišla do Južnej Kórey, nevedela, čo znamená idol, skupiny a spevákov poznala podľa mena. Jej obľúbeným idolom je L zo skupiny INFINITE a skupina BTS. Prvú dievčenskú skupinu, ktorú Nara spoznala, bola Girls‘s Generation. „Boli také krásne. Ešte v živote som nevidela tak nádherné ženy. Boli úžasné. Nosili sukne a celé boli také… pomyslela som si, že zrejme takto sa asi ľudia v Južnej Kórei obliekajú.“ V Severnej Kórei sa nenosí výrazne farebný a drahý odev. Výnimkou sú elity a ľudia, ktorí študujú mimo hraníc Severnej Kórey. Zaujímavosťou je, že Nara bola poradkyňou pri tvorbe drámy Crash Landing On You, ktorá najvernejšie zobrazuje život v Severnej Kórei, i keď dej je romantizovaný a aj tam sa objavujú okamihy, nad ktorými severokórejskí utečenci krútia hlavou. Najmä počas scén, kde tvorcovia vykresľujú útek, ktorý nie je tak jednoduchý, výrazné osvetlenie v noci, keďže v Severnej Kórei vypadáva elektrina, alebo pohyb vonku po desiatej večer. „Nikto po desiatej hodine večer nevychádza z domu na ulicu. Hrozí vám, že vás okradnú a zabijú. Bežne mesačne v rieke plávalo desať mŕtvych tiel a nikto s tým nič nerobil. Poznám prípad, keď zabili muža pre ryžu.“
Okrem SNSD boli v Severnej Kórei veľmi populárni TVXQ. „Boli veľmi pekní. Všetci mali blond vlasy a nosili kostýmy zvieratiek. Pieseň Balloon bola veľmi populárna. Po tom, čo som uvidela klip, som nemohla zaspať. Pozerala som ho na mobile, takže som si to mohla pozrieť kedykoľvek doma. Na piesne sme nemohli používať Bluetooth, takže som si pieseň nahrala z kamarátkinho mobilu ako video na svoj mobil. Doma som skladbu počúvala cez slúchadlá. Na nejaký čas to bolo moje zvonenie na mobile.“ V Severnej Kórei majú obyvatelia predpísaných niekoľko účesov, ktoré môžu nosiť. Ženy si môžu vybrať spomedzi 18 typov účesu, muži 28 typov. „Keď som prišla do Južnej Kórey, čudovala som sa, čo to je. Bola som na koncerte BTS v roku 2015. Bol to môj prvý koncert. Stála som blízko pódia. Vtedy sa mi ich pohyby a vzhľad zdali čudné, teraz si myslím, že sú super. Kórejskí speváci sú skvelými tanečníkmi. Bol by veľký úspech, keby skupiny ako BTS, TWICE, BLACKPINK a ITZY prišli do Severnej Kórey. Nie iba preto, že sú veľmi populárni v celej Kórei, ale aj preto, že sme rovnakí. Severokórejčania by z nich mali radosť. Spočiatku by síce boli šokovaní, pretože niektorí speváci sú blond a veľa odhaľujú zo svojho tela. Členovia BTS sú nádherní ako sochy. Domáci by mali spočiatku pocit, že tancujú „bábiky“, ale po dvoch, troch piesňach by sa s nimi začali tešiť.“
Severokórejčania získajú K-Pop a K-Drámy cez médiá. V minulosti to boli CD-čká a DVD-čká, dnes sú to USB kľúče. Tie sa dajú jednoduchšie prepašovať cez hranice, ilegálne skopírovať a rozšíriť do častí krajiny. Následne sa na čiernom trhu predávajú. Tí, ktorí bývajú blízko hraníc, môžu sledovať drámy prostredníctvom antény v čase, keď sa vysielajú. Takto počúvajú aj novú hudbu. Tí, ktorí bývajú ďalej od hraníc, si musia na novinky počkať aj rok. „K-Pop a K-Drama sú zakázané žánre, ale ľudia sú náchylní robiť to, čo nemajú povolené.“ V prípade, že niekoho prichytia, ako počúva juhokórejský pop alebo pozerá juhokórejskú drámu, bude verejne popravený zastrelením alebo odvlečený do pracovného tábora na rok alebo dva. Tí bohatší sa môžu vykúpiť peniazmi. Verejné popravy sa uskutočňujú raz za mesiac. Prvú popravu videla ako 16-ročná. Obžaloba znela: Ilegálne kopírovanie juhokórejských drám a ich šírenie. „Išlo o pár, ktorý drámy kopíroval a následne distribuoval ďalej. Mali šesťročnú dcéru. Väčšinou za takýto čin zavraždia tri generácie, v tomto prípade prinútili dievčatko a jej starú mamu, aby počas popravy stáli v prvom rade. Veľmi plakalo. Pár bol priviazaný o veľký kôl a do úst im vložili kameň. Obaja mali oblečenú sivú uniformu. Boli zastrelení dlhou zbraňou. Bola som asi 15 metrov od nich. Strelili do nich trikrát: do hrude, do brucha a do chrbta. Bežne nevidíte, ako sa človek postupne zroluje, ale oni sa v momente, ako boli zastrelení, prelomili v páse. Následne boli zviazaní do vriec a auto ich niekam odviezlo preč. Vtedy som si pomyslela, že by som nemala pozerať juhokórejské veci. Vynechala som tri, štyri jedlá, pretože som bola traumatizovaná. Chvíľu som nemohla ani rozprávať. Vidieť takúto scénu plnú krvi…“
Nara sa však usmiala so slovami, že ľudia rýchlo zabúdajú a kórejské veci počúvala a pozerala naďalej. „Nezastavilo ma to od pozerania kórejských drám. Bez nich nebola v živote žiadna radosť. Mohla som umrieť, keby ma chytili.“ Na záver povedala ešte jednu príhodu. „Otec mojej kamarátky pracoval na policajnom oddelení, ktoré konfiškovalo juhokórejské veci. Ona ich vzala do školy a rozdala kamarátom. Dokonca rozprávala juhokórejským prízvukom. Vtedy som si pomyslela ‚Ako si môžu myslieť, že kontrolujú ľudí, keď nedokážu ustrážiť dcéru vysokopostaveného úradníka?’“ V roku 2018 vystupovala v Severnej Kórei skupina Red Velvet bez Joy, ktorá v tom čase natáčala drámu Tempted. Skupinu v Severnej Kórei volajú Red Rug, pretože pôvodný názov je anglický a pre domácich sa ťažko vyslovuje. Zo záberov na publikum, ktoré sedí nepohnuto ako sochy s naprogramovaným tlieskaním po skončení vystúpenia, mrazí. Ani dievčatám nebolo všetko jedno a na ich hlase a tvárach vidno nervozitu. Má to svoj dôvod. „Diváci boli pravdepodobne vo svojom vnútri veľmi nadšení, ale nemali inú možnosť, ako elegantne zatlieskať, pretože vedeli, že sú sledovaní. Odviedli by ich, keby prejavili nadšenie. Ľudia v publiku boli vybraní vládou. Moja mama mi povedala, že pred koncertom dostali ľudia inštruktáž, ako sa majú správať, a po koncerte ich poučili znova. Takže nemali inú možnosť, ako len ticho tlieskať a skrývať emócie.“ Severokórejská štátna televízia piesne skupiny ako Red Flavor a Bad Boy uverejnila bez názvov a len útržkovito. Mnoho zaujímavých vecí sa dozviete, keď si pozriete Narin YouTube kanál, ktorý sa volá 놀새나라 Nolsae Nara TV, tak skúste nahliadnuť.
Zdroj: youtube.com/DKDKTV, joonkik, Nolsae Nara TV, DIMPLE
