Oficiálnou menou v Južnej Kórei je kórejský won. V článku si predstavíme históriu wonu, osobnosti a obrazy, ktoré zdobia tamojšie bankovky a mince.
Kórejský won, s medzinárodnou skratkou KRW, je národnou menou Kórejského polostrova. Symbolom sa označuje ako ₩. Won používa ako Kórejská republika, tak Kórejská ľudovodemokratická republika. Juhokórejský won je na rozdiel od severokórejského konvertibilný a bežne sa s ním obchoduje za iné svetové meny. Napr. 1 € sa rovná 1387 ₩ a 1 CZK sa rovná 57,24 ₩. Won sa delí na 100 jeonov. Názov meny vychádza zo znaku hanja, ktorý používa ako čínsky yuan, tak japonský yen. História wonu siaha do obdobia vlády dynastie Joseon (1392 – 1910). Mince sa vyrábali z bronzu a železa a volali sa tongbo a jeongbo, neskôr pribudli bankovky z papieru: jeohwa. Medzi rokmi 1892 až 1902 sa mena volala yang. O osem rokov neskôr Japonsko okupovalo Kóreu a až do roku 1945 na kórejskom území platila japonská koloniálna mena kórejský yen. V roku 1945 došlo k rozdeleniu Kórejského polostrova na dve republiky: Kórejskú republiku a Kórejskú ľudovodemokratickú republiku. Používali samostatné meny a každá sa volala won. Won bol pôvodne naviazaný na kurz 15 ₩ za 1 dolár ($), neskôr však prichádzalo k niekoľkým devalváciám najmä v dôsledku vplyvov Kórejskej vojny na národnú ekonomiku.
V roku 1946 vznikla Centrálna banka Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorá má výhradnú právomoc na vydávanie a reguláciu bankoviek a mincí v Severnej Kórei. Tamojší won sa od roku 1959 nazýva ľudovým wonom. Od roku 1950 pôsobí v Južnej Kórei centrálna banka Bank Of Korea, ktorá prevzala povinnosti predchádzajúcej banky Bank Of Joseon. Má výhradnú právomoc vydávať bankovky a mince v krajine. Dnes Bank Of Korea vydáva bankovky v nominálnej hodnote 1-tisíc ₩, 5-tisíc ₩, 10-tisíc ₩ a 50-tisíc ₩. Na bankovkách sa nachádzajú známe osobnosti z kráľovskej rodiny Yi a dynastie Joseon a obrazy. Mince sa vydávajú v nominálnej hodnote 10 ₩, 50 ₩, 100 ₩ a 500 ₩. Prejdime k rozprávaniu o kórejských bankovkách a minciach a o tom, ako vyzerajú a kto sa na nich nachádza.
Na fialovo-modrej bankovke s nominálnou hodnotou 1-tisíc ₩ je zobrazený neokonfuciánsky učenec Yi Hwang (1502 – 1571), známy pod pseudonymom Toegye. Do hĺbky študoval, ako sa stať úplným človekom a aký vzťah majú ľudské bytosti k vesmíru. Bol idealista. Kórejčania ho rešpektujú nielen pre jeho učenie, ale aj preto, že žil, čo učil: zanechal závet, v ktorom uviedol, že na náhrobnom kameni má byť vytesané len jeho meno bez akéhokoľvek jeho spoločenského postavenia. Kariéru začínal v politike, kde zastával rôzne funkcie, ale odmietal vysoké postavenie. Vybudoval súkromnú konfuciánsku akadémiu Dosan Seowon, aby pokračoval vo vedeckých aktivitách. Učil, že vzdelávanie nie je na získanie bohatstva, ale na učenie, ako žiť morálny život. Jeho učenci sa stávali lídrami a osveta, ktorú učil, sa učí dodnes. Jeho učenie a filozofia sa rozšírili mimo hraníc Južnej Kórey, keď ju študujú vedci z Číny, Japonska atď. Jeho akadémia je zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Vedľa Yi Hwanga sa na bankovke nachádza auditórium v areáli univerzity Sungkyunkwan v Soule: Myeongryundang. Ide o jednu z najprestížnejších a najstarších vzdelávacích inštitúcií v Južnej Kórei. Využívalo sa na prednášky, skúšky a vstupné obrady konfuciánskych učencov počas obdobia vlády dynastie Joseon. Pred auditóriom je umiestnená rozkvitnutá slivka Ume, ktorú si Yi Hwang veľmi vážil. Na zadnej strane bankovky sa nachádza obraz Gyesang Jeonggeodo (Maľba pokojného sídla pri potoku). Namaľoval ho krajinkár Jeong Seon (1676 – 1759), ktorý tvoril pod pseudonymom Kyomjae. Jeho diela sú tradičnými umeleckými dielami zobrazujúcimi prírodné scenérie z celého Kórejského polostrova. Obraz zachytáva akadémiu Dosan Seowon, ktorú učenec založil v rodnom meste Andong.
Na ružovkasto-oranžovej bankovke s nominálnou hodnotou 5-tisíc ₩ sa nachádza neokonfuciánsky učenec Yi I (1536 – 1584), známy pod pseudonymom Yulgok. Kórejčania si ho vážia preto, že miloval národ a neustále pracoval na reformách. Bol filozofom, spisovateľom a politikom. Hovorí sa, že ako 7-ročný ukončil hodiny konfucianizmu a o šesť rokov neskôr zložil skúšky z literatúry pre štátnu službu. Bol predvídavý, keď tušil, že Japonsko napadne Kóreu. Ako minister vojny prišiel s návrhom, aby boli naverbovaní múdri a schopní muži a aby sa vycvičilo 100-tisíc vojakov a koní na možnú vojnu. Jeho návrh však nebol prijatý. V roku 1592 Japonsko skutočne napadlo Kóreu a Kórea bola počas siedmich rokov spustošená. V roku 2008 juhokórejské námorníctvo uviedlo do prevádzky torpédoborec Aegis Yulgok Yi na počesť Yi Iho, ktorý bol vlastencom. Hovoril, že národná obrana musí byť silná na udržanie mieru. V učení bol realista a progresívny muž na rozdiel od Yi Hwanga, ktorý staval na ideáloch. Zameral sa na sociálne reformy. Zdôraznil, že je lepšie čeliť realite a aktívne sa zúčastňovať občianskych záležitostí ako pasívne meditovať pri pive. Vyznal sa do práv, administratívy, školstva, etiky a vojenstva.
Na prednej strane bankovky sa nachádza ešte rodisko učenca Ojukheon v provincii Gangwon a čierny bambus, ktorý tu rastie v hojnom počte. Na zadnej strane bankovky sa nachádza obraz Chochungdo (Hmyz a rastliny), ktorý namaľovala Shin Saimdang, Yi Iho mama, o ktorej ešte v článku bude reč. Medzi staršími kórejskými obrazmi existuje veľa malieb s tematikou kvetov, vtákov a zvierat, ktoré symbolizujú prosperitu generácií, hojnosť, dlhovekosť a pokrok. Na celom obraze sa nachádza osem až desať scén, napr. je tu rastlina zapletená do viniča (prosperita) či klinček, ktorý symbolizuje čierne vlasy (mladosť/dlhovekosť), alebo motýľ (symbol radosti a šťastia) atď.
Od neokonfuciánskych učencov prejdeme k panovníkovi. Na zelenej bankovke s nominálnou hodnotou 10-tisíc ₩ sa nachádza Sejong Veľký (1397 – 1450). Je to najväčšia osobnosť kórejskej histórie. Počas jeho vlády sa Kórea rozvinula na najmocnejšiu a vedecky najpokročilejšiu krajinu vo východnej Ázii. Jeho obdobie vlády je označované ako zlatý vek Kórey. Miloval svoj národ, vedu a vynálezy. V roku 1441 vynašiel Cheugugi, nástroj na meranie zrážok zbieraním dažďových kvapiek, alebo v roku 1434 prišiel s Jagyeongnu, strojom na signalizáciu času s automatickým zvončekom, cinkaním a bubnom, ktoré sa ozývali vodou v presnom čase. Najviac sa zapísal do histórie vytvorením kórejskej abecedy: hangul v roku 1443, keď sa snažil odtrhnúť od zložitých čínskych znakov, ktoré sa bežní Kórejčania nedokázali naučiť. Na prvé miesto kládol radosť svojich poddaných. „Ak si mám vybrať medzi armádou, financiami a mysľou ľudí dve veci, armádu zahodím. Ak si mám vybrať ďalej len jednu vec, zahodím financie. Vec, ktorá by sa nemala zahadzovať až do konca, je dôvera ľudí a ich myseľ,“ znejú slová Sejonga Veľkého, ktorý sa rád obklopoval múdrosťou, a preto na kráľovskom dvore pôsobili vládni úradníci na základe schopností a osobností. Neposkytoval členom kráľovskej rodiny žiadne výhody. Talent hľadal aj medzi ľuďmi z nižších spoločenských vrstiev. Takto si všimol skromného muža menom Jang Yeonsil a poskytol mu podmienky, aby sa stal jedným z najvýznamnejších vedcov v kórejskej histórii. Bol panovníkom s absolútnou mocou, vážil si však rozhovory s inteligentnými ľuďmi, ktorí s ním mohli aj nesúhlasiť a dokonca ho skritizovať. O mnohých dôležitých otázkach rozhodoval formou diskusie. Ak dnes vyjdete do ulíc hocijakého mesta v Južnej Kórei a požiadate Kórejčanov, aby vybrali najlepšieho kráľa všetkých čias, bez váhania si vyberú Sejonga Veľkého.
Okrem kráľa sa na prednej strane nachádza kórejské skladacie plátno Irwobongdo: v preklade Maľba Slnka, Mesiaca a hory Kunlun. Ide o krajinomaľbu Slnka, Mesiaca a piatich vrcholov, ktoré sa nachádzali za kráľovským trónom Eojwou počas vlády dynastie Joseon. Červené Slnko predstavuje kráľa ako jang: pozitívny mužský princíp, biely Mesiac zobrazuje kráľovnú ako jin: negatívny ženský princíp. Tieto dva princípy umožňujú fungovanie vesmíru, zatiaľ čo päť vrcholov označuje mýtické miesto. Obraz slúži na zobrazenie majestátnosti kráľovského dvora Joseon. V pozadí skladacieho plátna sa na bankovke objavuje časť textu druhej kapitoly knihy Yongbieocheonga (Pieseň drakov lietajúcich do neba), čo je prvé literárne dielo napísané v hangul. Pochádza z roku 1447. Kniha dá nahliadnuť na vývoj dynastie Joseon, kórejského ľudu a históriu etník v severovýchodnej Ázii. Kniha obsahuje 125 spevov a bola spísaná konfuciánskymi filozofmi a literátmi: Jeong Inji, An Ji a Kwon Jae. Predslov napísali Seong Sam-mun a Park Paengnyeon. V roku 2006 bol text označený ako kórejský poklad č. 1463. Na zadnej strane bankovky sa nachádza armilárna guľa Honcheonsigye aktivovaná hodinovým mechanizmom (ide o astronomické zariadenie používané na meranie súradníc a zobrazovanie pohybu nebeských telies). Zostrojil ju astronóm Song Iyeong (1619 – ?) v roku 1669. Sú to jediné zachované a dodnes funkčné hodiny z dynastie Joseon. Sú umiestnené v Súkromnej kórejskej univerzite v Soule. Vedľa gule je zobrazený zrkadlový ďalekohľad z observatória Bohyeonsan, ktoré je postavené na hore Mount Bohyeon neďaleko mesta Yeongcheon na východe krajiny. Na celom pozadí sa nachádza mapa súhvezdí Cheonsang Yeolcha Bunyajido, ktorá pochádza zo 14. storočia. Názov sa niekedy prekladá ako Mapa súhvezdí a oblastí, ktorým vládnu. Mapu bolo možné vidieť aj na otváracom ceremoniáli Zimných olympijských hier v roku 2018 v Pyeongchangu.
Ako posledná z bankoviek je tu bankovka s nominálnou hodnotou 50-tisíc ₩. Ide o najmladšiu juhokórejskú bankovku, do obehu sa dostala v roku 2009 po zvýšení hospodárskeho rastu v krajine. Na líci bankovky sa nachádza maliarka, spisovateľka, kaligrafistka a poetka Shin Saimdang (1504 – 1551). Bola mamou učenca Yi Iho. Je jednou z najznámejších žien v kórejskej histórii. Na bankovku sa dostala ako vôbec prvá žena v histórii vďaka Kórejčanom, ktorí tak rozhodli v roku 2007. Kórejčania ju vnímajú ako vzor konfuciánskych ideálov a definíciu dobrej manželky a múdrej matky. Vyznačovala sa talentom a inteligenciou. Jej pravé meno sa nezachovalo, dodnes sa pri jej oslovení používa jej umelecké meno. Shin Saimdang žila v ére, ktorej dominovali muži, preto o nej existuje málo historických záznamov. Pseudonym Saimdang si vybrala na počesť svojho vzoru Tairen (v kórejčine Taeim), ktorá bola matkou kráľa Wena z dynastie Zhou v Číne. Shin Saimdang sa okrem básní stála známa pre obrazy, ktoré maľovala atramentom na námornícky papier. Maľovala kvety, rastliny a chrobáky, ktoré žili v jej okolí. Obrazy sú detailné a pomer objektov je celkom realistický. Pri výbere rastlín a hmyzu nešlo o estetiku, ale boli prispôsobené sezóne so symbolickým významom: obraz Chochungdo obsahuje čerešne, klinčeky, trstinu a červenú vážku, ktoré sa objavujú na začiatku jesene. Shin Saimdang sa dostala do pop kultúry, keď sa stala námetom pre kórejskú drámu Saimdang, Memoir of Colors z roku 2017.
Na prednej strane bankovky sa nachádza obraz Chohungdo, ktorý môžete nájsť aj na prednej strane 5-tisíc ₩ bankovky. Na zadnej strane bankovky sa nachádza vertikálne obraz Wolmaedo, ktorý namaľoval Eo Mong-ryong (1566 – ?). Vyznačoval sa maľovaním slivkových kvetov čiernym atramentom. Jeho obrazy sú charakteristické energetickými ťahmi štetca, ktoré zanechávajú medzi ťahmi nenatreté biele miesta. Vedľa neho je obraz Pungjugdo, ktorého autorom je maliar Lee Yeong (1541 – 1626). Bol prapravnukom kráľa Sejonga Veľkého. Maľoval rovnakou technikou ako Eo Mong-ryong, v tomto prípade ide o bambus vejúci vo vetre. Obaja maliari sú významnými predstaviteľmi kórejského umenia polovice vlády dynastie Joseon.
Čo sa týka mincí, v obehu je najčastejšie 500 ₩, ktoré sa ako minca používajú od roku 1993. V dôsledku finančnej krízy v roku 1997 ich bolo vyrazených len 8-tisíc kusov, z toho dôvodu má minca z tohto roku vyššiu zberateľskú hodnotu, ako je jej nominálna hodnota. Hlavným dizajnom je žeriav červenokorunkový. Ide o jedného z najvzácnejších druhov vtákov a je kategorizovaný ako ohrozený, keď jeho populácia naďalej klesá. V rámci Kórejského polostrova sa najčastejšie vyskytuje v demilitarizovanej zóne. Minca s nominálnou hodnotou 100 ₩ sa používa od roku 1980. Je na nej zobrazený admirál a generál Yi Sun Sin (1545 – 1598), ktorý je dodnes považovaný za kórejského hrdinu, keď odvážne a hrdo bránil krajinu pred nájazdom Japonska. Zomrel na následky zatúlanej guľky, keď prenasledoval ustupujúce japonské sily počas posledného ťaženia vojny. Minca s nominálnou hodnotou 50 ₩ sa používa od roku 1973. Je na nej zobrazená stonka ryže, kórejského obľúbeného jedla. Jednou z najmenej používaných mincí je minca s nominálnou hodnotou 10 ₩. Nachádza sa na nej pagoda Dabotap, budhistická pamiatka v Gyeongju. Má nízku hodnotu, preto nie je často používaná a ostáva v skvelej forme. S ekonomickým rozvojom, infláciou a zavedením vyšších nominálnych hodnôt náklady na výrobu 1 ₩ a 5 ₩ prevýšili náklady na ich výrobu, preto sú v obehu takmer neviditeľné. Za 1 ₩ si v Južnej Kórei nič nekúpite. Čoraz častejšie sa do praxe dostáva v Južnej Kórei platenie kreditnou kartou, časom tak možno budú mať mince hodnotu len pre zberateľov. Je ale úžasné cez národné platidlo spoznať históriu a umenie Kórey.
Zdroj: 90daykorean.com, hallyutrail.com, artandculture.google.com, korea.prkorea.com, creatrip.com, britannica.com, seoulistic.com, koreatimes.co.kr, investopedia.com, foreigncurrencyandcoin.com, museum.go.kr, metmuseum.org, mokfa.omeka.net
