Červená niť osudu: neviditeľné spojenie dvoch spriaznených duší, ktorým je súdené sa stretnúť

Simona Šramová
Kultura
Foto: Canva AI

Podľa starodávnej čínskej mytológie nosíme všetci okolo malíčka neviditeľnú červenú nitku, ktorá nás predurčuje stretnúť v osudom stanovenej situácii našu lásku či spriaznenú dušu. Legenda je populárna okrem Číny aj v Japonsku či v Južnej Kórei.

Pôvod červenej nite možno nájsť vo viacerých kultúrach a náboženstvách ako hinduizmus, budhizmus, kresťanstvo, kabala a staroveká čínska tradícia. V hinduizme nosia červenú (niekedy aj žltú alebo bielu) niť vydaté ženy na ľavom zápästí a muži a nevydaté ženy na pravom zápästí. Nosí sa ako symbol šťastia a ochrany. V mystickej forme judaizmu, kabale, sa opiera o staroveké hebrejské texty o Ráchel. Tá sa roky snažila otehotnieť. Verilo sa, že bola neplodná, až kým neporodila Jozefa. Zomrela pri pôrode druhého syna Benjamína. Po jej smrti bolo jej prioritou udržať deti v bezpečí a chrániť ich pred zlom. Rituálom na jej počesť sa sedemkrát obmotáva jej hrob červenou šnúrkou, aby do nej Ráchel vložila energiu ochrany a lásky. Po odstránení z jej hrobu sa zo šnúrky spravia náramky. Nosí sa na ľavej ruke. Keďže nie každý má prístup k jej hrobu, predstavitelia kabaly majú šnúrku zauzlenú sedemkrát. V budhizme červenú nitku požehnáva láma (budhistický vodca). Na náramku spraví uzol a požehná ho mantrou. Náramok prináša šťastie a ochranu. Červená niť sa zmieňuje aj v kresťanstve, konkrétne v Starom Zákone v knihe Genesis. Niť tu symbolizuje vykúpenie. Odrezanie červeného náramku sa vo všetkých prípadoch spája so smolou a obyčajne sa nosí, až kým sám neodpadne. Verí sa, že akonáhle náramok odpadne, prianie alebo zámer, ktorý ste si pri nasadzovaní náramku stanovili, sa naplní alebo sa čoskoro uskutoční. Poďme sa bližšie pozrieť na počiatok legendy o červenej niti osudu v Číne.

Na začiatku príbehu sa nachádza čínsky boh lásky a manželstva Yue Lao (známy aj ako Yue Xia Lao Ren), ktorý sa ľuďom zjavuje pod svitom Mesiaca, keďže jeho meno znamená „starý muž pod Mesiacom“. V umení je zobrazený s dlhou, číro bielou bradou, žltým cisárskym rúchom, priateľským výrazom a knihou so zoznamom mien. Nosí so sebou červené hodvábne lano alebo nite, ktoré používa na spájanie párov. Legenda hovorí, že jedného dňa počas dynastie Tang sa mladý muž menom Wei Gu túlal ulicami a nariekal, že nemá manželku. Na okraji mesta si všimol starého muža s dlhou bielou bradou, ako sústredene číta knihu. Wei Gu sa ho opýtal, čo to číta, pretože kniha bola písaná v jazyku, ktorému nerozumel. Starý muž odpovedal, že to je jeho denník, do ktorého si zaznamenáva manželstvá a zásnuby. Ako to povedal, ukázal na malé dievčatko, ktoré kráčalo po ceste so svojou babičkou, a povedal mužovi, že o desať rokov sa stane jeho ženou. Wei Gu si myslel, že si z neho starec robí žarty, nahneval sa a do dievčatka hodil kameň. Dievčatku sa trafil medzi oči. Wei Gu pokračoval životom ďalej. Pracoval ako pomocník guvernéra. Ako odmenu za svoju dobrú prácu bol zasnúbený s dcérou guvernéra. Išlo o veľmi vzdelanú a krásnu ženu, ktorá ale nemala žiadnych nápadníkov. Počas svadobnej noci si Wei Gu všimol, že jeho žena trvá na tom, aby mala zakryté čelo. Keď Wei Gu čelo odhalil, uvidel medzi jej očami malú jazvu. Vysvetlila mu, že keď bola malá, niekto do nej hodil kameň, ktorý jej zanechal jazvu. Vtedy jej Wei Gu rozpovedal príbeh o starcovi, ktorého kedysi stretol, a prosil ju o odpustenie. Žena mu odpustila a povedala, že ten, ktorého stretol, musel byť nesmrteľný. Čoskoro sa legenda o Yue Lao-vi rozšírila po celej Číne a stala sa predmetom folklóru a mýtov.

Yue Lao je veľmi obľúbeným bohom, ku ktorému sa romantici modlia dodnes. Je považovaný za čínskeho Amora. Po modlitbe je bežné, že veriaci nosia okolo zápästia červenú šnúrku na vyjadrenie svojho želania. V čínskej mytológii boh uväzuje červenú neviditeľnú šnúrku okolo členkov. V krajinách ako Japonsko a Južná Kórea sa červená niť viaže na palec muža a malíček ženy. V súčasnosti sa niť zobrazuje zviazaná na malíčku oboch ľudí. Niť sa môže zamotať, ale nikdy sa nedá prestrihnúť. A prečo je červená? Červená v čínskej kultúre symbolizuje šťastie, radosť, vitalitu a plodnosť. Verí sa, že odháňa zlo. Pôvod boha Yue Lao pochádza tiež z mytológie. Hovorí sa, že Kráľovná matka Zeme bola tak dojatá láskou medzi Chang e a Hou Yi (príbeh stojaci za Sviatkom stredu jesene), že si myslela, že žiaden pár by nemal byť oddelený ako oni, preto poslala medzi ľudí starého boha žijúceho v jaskyni na Mesiaci, aby ľudí medzi sebou dohadzoval. Každý rok počas festivalu Oixi (čínsky Valentín) Bohyňa siedmich hviezd tvorí zoznam mien slobodných mužov a žien. Po získaní tohto zoznamu Yue Lao začne vytvárať zhody na základe osobností a záujmov jednotlivcov. Keď takých nájde, spojí ich neviditeľnou červenou nitkou. V pôvodnej verzii mal Yue Lao mať na starosti len manželskú knihu bez schopnosti dohadzovať, medzi pármi však zvíťazila podoba starca, ktorý kontroluje proces dohadzovania. V čínskej mytológii existuje niekoľko úprav legendy. Kým v prvej, ktorú sme zmienili, hodí Wei Gu do dievčaťa kameň, v inej verzii ju medzi oči bodne nožom, pretože si myslí, že je príliš ohavná, aby sa stala jeho ženou. V ďalšej verzii to je jeho sluha, ktorý zabije babičku dievčatka a dievčatko zasiahne len medzi oči. Každopádne existuje aj pokračovanie príbehu, keď Wei Gu a jeho manželka majú dvoch synov a dcéru. Wei Gu sa snaží nájsť partnerov pre svoje deti a prosí starca o pomoc, ale Yue Lao odmietne mužovi pomôcť. Frustrovaný sa tak rozhodne hľadať sám, ale so žiadnym potencionálnym partnerom pre jeho deti to nevyšlo.

Odkloníme sa od Wei Gu-a a pripomeňme si ďalšiu čínsku legendu spojenú s červenou niťou. V tejto legende vystupuje dievča a chlapec. Dievča sa do chlapca zaľúbi a vyzná mu lásku. Chlapec ju odmietne a vysmeje, takže dievča ostáva ponížené. Zamieri k neďalekej fontáne a rozplače sa. Tu stretne Yue La, ktorý jej oznámi, že sú v skutočnosti spriaznené duše. Dievča si pomyslí, že si z nej starec robí žarty a nahnevane utečie preč. Po rokoch sa z dievčaťa stane krásna žena, ktorá stretne očarujúceho muža. Je jej povedomý. Opýta sa ho preto na meno, ale nezdá sa, že by ho spoznala. Až počas svadobnej noci sa jej muž zdôverí, že bolo veľmi hlúpe odmietnuť jedno dievča, ktoré sa mu páčilo, a zosmiešniť ho. Vtedy si obaja uvedomia, kto je ten druhý a muž sa žene následne ospravedlní. Iná verzia zas rozpráva príbeh o kráľovi, ktorý je zvedavý, kto bude jeho manželka. Zavolá si preto čarodejnicu, ktorá mu ukáže dievča na rukách znetvorenej ženy. Kráľ sa nahnevá, že ide o výsmech, do dievčatka hodí kameň, čarodejnicu označí za podvodníčku a nechá ju popraviť. O niekoľko rokov neskôr kráľ počas svadobnej noci uvidí najkrajšiu ženu, akú kedy videl, s malou jazvou na čele. Ukáže sa, že ide o niekdajšie dievčatko, do ktorého kedysi hodil kameň. Ide stále o tú istú podobu, len postavy v príbehu sa obmeňujú.

Japonská legenda je iná. Predstavte si priesvitné telo so zložitou spleťou krvných ciev. Ide o životodarné rieky, ktorým vďačíme za našu existenciu. Teraz si všimnite jeden významný prúd krvi, ktorý plynie z malíčka priamo do srdca. Z tohto dôvodu, keď sa uzatvára medzi ľuďmi prísaha, prepletú sa malíčky, keďže tie sú zástupcami srdca. Podľa japonskej legendy cieva v malíčku nekončí, ale pokračuje vo forme neviditeľnej nitky, ktorá „vyteká“ z malíčka a ďalej sa prepletá s nitkami iných ľudí. Spája osudom vaše a ich srdcia. Skôr či neskôr je vám súdené sa stretnúť bez ohľadu na to, ako ďaleko od seba žijete či ako veľmi sa vaše životné okolnosti líšia. Japonci hovoria pri stretnutí svojej osudovej lásky frázu „akai ito de musubareteru“, čo znamená „sme spojení červenou niťou“. Aj Japonci veria, že nitky sa môžu zamotať a natiahnuť, preto stretnutie s vašou osobou môže trvať dlhšie, ale nikdy sa nemôžu pretrhnúť. Ako by povedali Japonci: náš svet má veľa prekážok, ale nič sa nedeje náhodou. Juhokórejská verzia legendy je podobná čínskej. Rozpráva o mládencovi, ktorý pri prechádzke stretol starenu s belavými vlasmi, ktorá zapletala nitky, červenú a modrú. Obe farby predstavujú v kórejskej kultúre harmóniu jing jang. Bol zvedavý, čo robí, preto mu starena odpovedala, že dohadzuje pár ľudí, na čo sa mládenec opýtal, koho si vezme za ženu. Starena prezradila, že pôjde o dievča na druhej strane hory a stane sa tak o pätnásť rokov. Mládencovi sa to nepáčilo a rovnako ako v čínskej verzii, aj tu hodil do dievčaťa kameň. Roky ubiehali a z muža sa stal starosta mesta, ktorý sa pripravoval na svadbu. Keď sa počas svadobnej noci pozrel na svoju vyvolenú, zakrývala si červeňou (lícenkou) svoje líce a čelo. Keď sa jej opýtal, čo sa jej stalo, odpovedala, že keď bola malá, ktosi po nej hodil kameň. Muž, zaľúbený až po uši, prosil ženu o odpustenie. Tá mu odpustila. Kým v prípade čínskej verzie muž odmietne dievča pre spoločenské postavenie, v juhokórejskej verzii zohráva úlohu netrpezlivosť.

Kým sa čínska, japonská alebo juhokórejská mytológia zameriava prevažne na romantickú lásku medzi dvomi ľuďmi, verí sa, že nitka spája ľudí, ktorým je predurčené sa stretnúť aj mimo romantickej roviny, ako sú naši priatelia či kolegovia. Myšlienka osudu, ktorý nás zavedenie k našej osobe, je v Ázii taká populárna, že sa objavuje v každej forme pop kultúry cez piesne, drámy, filmy, mangy či anime. Takže nezabudnite, že ste naveky spojení neviditeľnou nitkou s niekým, koho pokojne môžete stretnúť aj dnes.

Zdroj: mythopedia.com, brightside.me, localiiz.com, karmaandluck.com

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.