S akými niekedy až bizarnými pravidlami sa musia stretávať japonskí študenti na školách?

Japonsko je krajinou nikdy nekončiacich prekvapení, ktoré neprestanú udivovať cudzincov. Ani školský rok nezačína v krajine vychádzajúceho slnka v septembri, ale v apríli a končí v marci. To nie je jediný zaujímavý aspekt japonského vzdelávacieho systému.

Japonsko ako tretia najväčšia ekonomika sveta prispieva veľkou časťou svojho HDP na zlepšenie vzdelávania a podporu výskumných a vývojových aktivít. Jednou z mnohých vecí, ktorou sa odlišuje od ostatných krajín, je vzdelávací systém. Vzdelávanie sa zameriava viac na kvalitu ako kvantitu, preto podľa štúdií až 85 % študentov chodí rado do školy. Povinná školská dochádzka trvá deväť rokov. Okrem vzdelávania v škole sa chodí na krúžky, aby študenti rozvíjali iné zručnosti ako len akademické vzdelanie. Školský rok začína v apríli a končí v marci v období kvitnúcich sakúr. Väčšina japonských škôl má trojsemestrový akademický rok. Prvý semester: apríl až august (letné prázdniny trvajú od konca júla do konca augusta). Druhý semester: september až december, tretí semester: január až marec. Deti chodia do škôl od pondelka do piatku, na niektorých školách sa vyučuje aj v sobotu.

Keď dieťa dovŕši tri roky, začne chodiť do škôlky (predtým však existuje aj možnosť navštevovať jasle). Deti sú tu povzbudzované, aby sa zúčastňovali mimoškolských aktivít, ako je tanec, spev, kreslenie atď. Vo veku šesť rokov dieťa odchádza na základnú školu, kam chodí do šiesteho ročníka. Triedy sa každý rok premiešavajú a učitelia menia svoje miesta, aby žiaci mali možnosť spoznávať nových ľudí. Žiaci nosia rovnaké školské tašky z prešívanej pevnej kože randoseru. Dieťaťu sa dáva na začiatku štúdia na základnej škole a obyčajne ho nosí až do šiesteho ročníka. Najbežnejším vysvetlením výrazu je, že pochádza z holandského slova ransel alebo nemeckého slova Ranzen, čo znamená batoh. Vo väčšine japonských škôl dievčatá nosia červené školské tašky, chlapci čierne. Počas prvého ročníka deti nosia na hlavách žlté klobúčiky, aby ich už z diaľky bolo vidno. Žiaci sa učia písať a čítať, japonský jazyk a literatúru, vedné predmety, matematiku, spoločenské vedy, telesnú výchovu, umenie, hudbu, morálnu výchovu atď. Dieťa je na základnej škole do veku 12 rokov. Nasleduje stredná škola, ktorá je v Japonsku rozdelená na dve úrovne: nižšie stredoškolské vzdelanie a vyššie stredoškolské vzdelanie. Povinné je len to nižšie stredoškolské vzdelanie. Takmer 99 % študentov sa rozhodne pokračovať ďalej.

Nižšie stredoškolské vzdelanie trvá tri roky, tvorí 7. až 9. ročník, je určené pre žiakov od 12 do 15 rokov. V tejto fáze vzdelávania väčšina japonských škôl začína učiť žiakov nosiť školskú uniformu. Na niektorých školách nemôžu dievčatá nosiť počas zimy pančuchy, pretože sa vyžaduje, aby k sukni nosili len podkolienky. Jedna školáčka sa na to sťažovala. Škola si pripomienku vypočula a odpovedala jej, že s jej názorom zaobchádza s rešpektom, ale čoskoro bude maturovať a jediné, čo musí urobiť, je ešte chvíľu pravidlo strpieť. Na tomto stupni vzdelávania získajú žiaci pokročilé znalosti z predmetov, ako sú spoločenské vedy, výtvarné umenie, telesná výchova atď. Angličtina je povinným predmetom. Okrem angličtiny si žiaci môžu vybrať učiť sa čínsky, kórejsky, francúzsky či nemecky. Vyššie stredoškolské vzdelanie trvá od 10. do 12. ročníka, teda do 18. roku života. Aby mohli študenti postúpiť do desiateho ročníka, musia zložiť prijímacie skúšky. Typický rozvrh obsahuje povinné a voliteľné predmety. Požadovanou súčasťou vzdelania je ročný kurz domácej ekonomiky, ktorý pripravuje študentov na rodinný život. Študenti sa učia variť, držať si rozpočet a diskutovať o dôležitosti rodiny. Niekde medzi voliteľné predmety patrí rybolov alebo poľnohospodárstvo. Takmer každá škola organizuje každý mesiac ranné celoškolské stretnutie, kde je hlavným rečníkom riaditeľ/ka. V minulosti počas povzbudzujúcej reči študenti stáli, dnes sa prejav počúva sediac na podlahe. Takmer polovica všetkých stredoškolákov absolvuje okrem povinných predmetov aj prípravné kurzy na prijímacie skúšky na vysoké školy.

Japonsko disponuje viac ako 700 vysokými školami, ktoré ponúkajú programy v rôznych disciplínach, ako je inžinierstvo, podnikanie, právo, humanitné vedy atď. Študenti majú možnosť vybrať si študovať na univerzite, či už na národnej, verejnej alebo súkromnej. Programy bakalárskeho štúdia trvajú štyri roky, s výnimkou odborov ako medicína, zubné lekárstvo, farmácia a veterinárstvo, ktoré si vyžadujú šesť rokov štúdia. Ďalšou formou vyššieho vzdelania sú profesionálne/špecializované vysoké školy. Tu je cieľom zvýšiť kvalifikáciu študentov, ktorí chcú vykonávať určitú kariéru, preto poskytujú jedno- alebo dvojročné kurzy, ktorých cieľom je zlepšiť zručnosti študentov v konkrétnej oblasti. Ďalšou možnosťou sú juniorské vysoké školy, kde sa učia koncepty súvisiace s predmetmi ako humanitné vedy, domáca ekonomika, ošetrovateľstvo či sociológia. V závislosti od odboru sa dĺžka štúdia pohybuje medzi dvomi až tromi rokmi. Poslednou možnosťou sú vysoké školy technického zamerania. Programy tu trvajú päť rokov alebo v niektorých prípadoch päť a pol roka. Systém vysokých škôl je následne rovnaký ako u nás. Po dosiahnutí bakalárskeho stupňa je možné ísť študovať magisterský a doktorandský stupeň podľa vlastného výberu. Vo všeobecnosti magisterský stupeň trvá dva roky, doktorandský stupeň päť rokov. Aj v Japonsku môžu študenti počas štúdia na vysokej škole chodiť na výmenné programy. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou japonského vzdelávacieho systému. Japonskí študenti nemôžu študovať na univerzite v cudzej krajine dlhšie ako jeden rok.

A aké pravidlá musia japonskí študenti dodržiavať? Pred mnohými mesiacmi sa objavili správy o dievčati, ktoré zažalovalo školu, pretože si muselo zafarbiť svoje prirodzené hnedé vlasy na čierno podľa pokynov školy. Akokoľvek bizarné, týchto prípadov sa v Japonsku deje množstvo. Sú japonské školy nabité zvláštnymi pravidlami? Poďme odkryť pravidlá pre študentov v školách (japonskí tínedžeri sú rovnakí ako inde na svete, takže si vždy nájdu spôsob, ako pravidlá v tajnosti obísť).

Školské uniformy sú štandardom v japonských školách už desaťročia. Takmer každá škola má podobnú uniformu: dievčatá musia byť v blúzke a károvanej sukni, ktorá nemá presne stanovenú dĺžku. Niektoré študentky si prekladajú sukňu v páse, aby vyzerala kratšie. V minulosti dievčatá museli nosiť len bielu spodnú bielizeň, aby sa zachovala najvyššia forma hygieny, ktorú učiteľky kontrolovali. Toto nariadenie bolo po mnohých protestoch zrušené. Mnohé školy zakazujú dievčatám líčiť sa. Niekedy sa v triedach nachádza micelárna voda a ak učiteľ/ka zbadá make up na tvári študentky, musí si študentka tvár odlíčiť. Takmer polovica všetkých škôl vyžaduje, aby mali dievčatá rovné čierne vlasy. Na dĺžke nezáleží. S problémom ohľadom vlasov sa stretajú najmä japonskí študenti s africkými koreňmi, ktorí sú často obviňovaní z toho, že majú trvalú. Ak vlasy nespĺňajú normu, budú musieť dievčatá dokázať, že si vlasy nefarbia a nekučeravia. Do riaditeľne sa vtedy vyžaduje priniesť certifikát skutočných vlasov podpísaný rodičmi s priloženými fotkami z detstva. Na niektorých školách dievčatá nemohli nosiť vlasy v gumičke. Údajne pohľad na odhalený krk pôsobil eroticky a dráždil chlapcov. Aj toto nariadenie je vo väčšine zrušené. Chlapci musia nosiť čierny oblek a nesmú mať žiadnu špeciálnu úpravu vlasov, ako je trebárs vyholenie pri spánkoch. Ich vlasy musia byť rovné, čierne a krátke. Rovnako sa od všetkých vyžaduje, aby nenosili šperky a doplnky v podobe náramkov, náhrdelníkov, piercingov či prsteňov. Tetovanie sa na základných a stredných školách netoleruje. Náušnice sa považujú za príliš okázalé a rozhodne veľké nie znie aj pri lakovaní nechtov. Vedenia škôl argumentujú tým, že škola je inštitúcia, kam sa majú žiaci a študenti chodiť vzdelávať. Krášlenie ich oberá o čas, ktorý by mohli stráviť štúdiom. Prvé lásky na školách? V japonských drámach a anime áno, v reálnom živote nie sú romantické vzťahy na pôde školy medzi študentami povolené. Podľa vedení škôl to študentov odpútava od toho, pre čo do školy chodia, a to učiť sa. Niektorí, najmä z radov učiteľov, dodávajú, že študenti sú ešte príliš mladí na to, aby premýšľali o vzťahoch. Romantické vzťahy však medzi tínedžermi vznikajú. Študenti sa vtedy pohybujú v zmiešaných skupinách, kde učitelia nemajú možnosť spoznať, či ide o viac ako kamarátov.  

Dôležitá je úcta. Pozdravy sú v japonskej kultúre veľmi dôležité. Študenti sa zdravia navzájom, tak ako zdravia učiteľov. Každé ráno musia všetci študenti formálne pozdraviť svojho učiteľa pri jeho vstupe do triedy. Niektoré školy dokonca začínajú vyučovanie rannou meditáciou pre žiakov a učiteľov. Japonci sú hrdí na to, že chodia všade na čas. Nie je teda žiadnym prekvapením, že dochvíľnosť je na japonských školách dôležitá. Ak nenastala urgentná situácia, ktorá spôsobila meškanie študenta, jeho meškanie sa karhá trestom. V konečnom dôsledku sú japonskí študenti presní a dbajú na čas. Ak sa učiteľ nemôže dostaviť na vyučovanie, nezastupuje ho žiaden učiteľ. Namiesto toho sa študenti tú hodinu v tichosti venujú samoštúdiu. V našich končinách si to ťažko vieme predstaviť, však? U nás sme zvyknutí, že si študenti počas prestávok vytiahnu občerstvenie z domu, aby sa najedli. V Japonsku to v prípade základnej a nižšej strednej školy nie je možné. Študenti si nesmú doniesť jedlo z domu, škola študentom jedlo zabezpečí sama, od polievky cez rybu až po bohatú misku s jedlom. Študenti musia zjesť a vypiť všetko, čo si naložili. Ak nie, čaká ich trest. Škola dbá, aby malo každé dieťa prístup a nevynechalo ani jedno jedlo. Na sociálnom rebríčku nezáleží. Vo vyšších ročníkoch na strednej škole však toto pravidlo neplatí a študenti si prinášajú z domu bento, krabičku s esteticky upraveným jedlom z ryže a zeleniny, ktoré poznáme z japonských drám alebo anime. Zaujímavosťou je, že študenti musia každý deň vypiť jeden pohár mlieka, čo spôsobuje, že mnohí študenti mlieko nenávidia.

Na japonských školách nenájdete upratovačky, keďže sú to študenti, ktorí si po sebe upratujú na záver vyučovania. Študenti sú zodpovední za upratovanie svojich tried, toaliet a chodieb. Pri vstupe do školy si študenti prezúvajú topánky z vonku do bielych cvičiek uwabaki. Každý zo študentov má svoju skrinku. Uwabaki nosia všetci bez ohľadu na vek a pohlavie. Platí to aj pre rodičov, ktorí prídu na rodičovské združenie. Aj oni si musia pri vstupe do školy prezuť svoje topánky. Niektorí učitelia nehodnotia deti len na základe ich znalostí, ale tiež sledujú, ako dobre a správne si študenti robia poznámky. Japonské školy nepovoľujú používanie mobilov. Ak si žiaci so sebou prinesú mobil, musia ho pri vchode vypnúť a vložiť do tašky. Niektoré školy zachádzajú ešte ďalej a na svojej pôde nedovoľujú žiadne mobily. Na záver ešte jedno bizarné pravidlo. Možno ste v japonských drámach alebo anime videli scénu, v ktorej sa študenti nachádzajú na streche škôl. V bežnom živote sa študenti na strechu nedostanú. Dvere na strechu sú zamknuté, aby nedošlo k nehode. Aké sú dôsledky pravidiel, z ktorých sme určite neuviedli všetky? Na školách sú niektorí študenti pre nedodržanie pravidiel označovaní ako rebeli a sú šikanovaní zo strany učiteľov. Aj menšie obídenie pravidla sa trestá trestom. Keďže človek v škole strávi pomerne veľkú časť života, pravidlá majú vplyv na jeho dospelý každodenný život. To, ako sú Japonci disciplinovaní a poriadkumilovní, pramení zo školského prostredia.

S akými trestami sa študenti stretávajú? Fyzické tresty sú na japonských školách dávno zakázané. Ešte pred tridsiatimi rokmi neboli nezvyčajné bitky zo strany učiteľa, keď študenti museli nad hlavou držať nádobu s vodou alebo po nich učiteľ hodil kriedu. Pred desiatimi rokmi na niektorých školách musel študent zabehnúť niekoľko kôl na školskom dvore. Napríklad za neprinesenie domácej úlohy či rozprávanie sa v triede musel študent obehnúť päť kôl. Druhým zaužívaným trestom bolo kľačať a sedieť si na nohách bez žiadnej opory. Tento trest bol za rozprávanie v triede, za to, že si študent odjedol počas hodiny, či ak si vytiahol mobil. Učiteľ nedokázal sledovať študenta celú vyučovaciu hodinu, preto keď sa učiteľ otočil k tabuli, študent si zvykol na moment oddýchnuť. Dodnes je častým javom ostávať po škole. Kultúra na japonských školách sa mení a nové generácie častejšie vystupujú proti niektorým pravidlám na škole. Aj keď v oblasti vzdelávania je japonská mládež spokojná, mnohí sa ozývajú, že niektoré pravidlá by skutočne mohli ostať v učebniciach dejepisu.

Zdroj: lovefortraveling.com, japanandjapanese.com, brightside.me, leverageedu.com, youtube.com/Onomappu