V emotívnom rozhovore pre portál The New York Times porozprávala Rosé zo skupiny BLACKPINK o sólo albume Rosie, ako aj o temnom zákulisí umelej dokonalosti K-Popu.
Rosé vydá prvý full sólo album Rosie na Mikuláša, 6. decembra. Ako sa cíti? „Akoby som celý život čakala na uverejnenie tohto albumu. Vyrastala som na počúvaní mnohých umelkýň. Kedysi som sa s nimi stýkala a ony ma skutočne dostali cez veľa náročných období, a tak som vždy snívala o tom, že raz budem mať svoj album aj ja, ale nikdy som si nemyslela, že to bude reálne. Pamätám si, že minulý rok, keď som prvýkrát začala s procesom tvorby, som o sebe veľa pochybovala.“ Je veľmi prekvapujúce, že členka celosvetovo úspešnej skupiny BLACKPINK s tak obrovskou fanúšikovskou základňou o sebe takto veľmi pochybuje. „Nemyslím, že som sa niekedy naučila alebo vytrénovala byť zraniteľná, otvorená a čestná. Toto bola časť, ktorej som sa bála, pretože to bol opak toho, na čo som bola trénovaná.“
Nápad stať sa kórejským idolom skrsol v hlave jej otca. Čo spôsobilo, že otec chcel, aby sa zúčastnila konkurzu? „Pozerala som často YouTube. Ak by ste hľadali K-Pop, v Južnej Kórei to bol celý svet, kde sú trainees, ktorí trénujú, aby sa stali hviezdami K-Popu. Niekedy som v noci snívala a predstavovala si, že to skutočne robím. Povedala by som si, že je to smiešna predstava a nikdy sa to nestane. V hlave som nemala veľkú šancu, ale otec videl, že YG prišli do Austrálie. Povedal: ‚Rosie, spievaš každú noc až do polnoci. Očividne to robíš rada. Mala by si ísť na konkurz.‘ A ja som mu odpovedala: ‚Ja?‘ Myslela som si, že len žartuje, keď som hovorila, že ani neviem, ako správne spievať. A on odpovedal: ‚Nechceš mať 26 rokov a ľutovať, že si to nikdy neskúsila.‘ Tak sme leteli do Sydney a ja som sa zúčastnila konkurzu. Pamätám si, ako som povedala, že to bola zábava a rozlúčila sa. Na moje prekvapenie ma zavolali naspäť. Požiadali nás, aby sme si zbalili kufre a do dvoch mesiacov prišli do Južnej Kórey.“ Stať sa trainee znamená ostať v Soule na plný úväzok. Aké boli rozhovory s rodinou, keď sa Rosé rozhodovala, či zostať alebo odísť? „Moja mama bola spočiatku veľmi proti. Očividne sa obávala veľa vecí, o ktoré sa bála oprávnene. Naozaj mi nebolo nič sľúbené. Môj otec však vyhral a myslím, že som bola ešte príliš mladá, aby som skutočne o všetkom premýšľala. Akoby som ani nerozumela skutočnosti, že budem odlúčená od rodiny. Len som si pomyslela, že budem v dorme. Vtedy prišli za mnou rodičia, že sa musia vrátiť späť do Austrálie. Až vtedy mi došlo, že je to veľmi skutočné a zľakla som sa,“ povedala Rosé.
Poznala vtedy Rosé kórejskú idolovú kultúru? „Traineem som sa stala v čase, keď YouTube odrazu vybuchol a objavovalo sa tam bohaté množstvo videí o živote trainees a určite to bolo trochu očarujúce. Vyzeralo to naozaj tak, že si každý išiel za snami a usilovne pracoval, ale nerozumela som osamelej časti. Osamelosť, ktorou som si musela prejsť, to bolo trochu traumatizujúce a šokujúce. Ale viete, prežila som to.“ Aký bol jej typický deň ako trainee? „Musela som sa zobudiť o 9:30 a išli sme do practice room, o ktorú sme sa delili so siedmimi až ôsmimi dievčatami. Mali sme hodiny spevu, tanca a jazyka. Tréning skončil o druhej po polnoci, ale zvykla som chcieť sálu len pre seba, takže nasledovalo mnoho dní, keď som vyčkávala a používala miestnosť neskôr. Potom sa to takto opakovalo každý jeden deň.“ Očividne bola Rosé veľmi motivovaná, aby to fungovalo. „Myslím, že veľká časť toho bola preto, že som kvôli tomu cestovala tak ďaleko. Ak by som neuspela, musela by som letieť celú cestu späť do Austrálie a všetci by sa ma pýtali: ‚Kam ideš? Nerozumiem, čo robíš?‘ Nechcela som im vysvetľovať celý proces môjho zlyhania a odletu naspäť. A tak som to nemohla dopustiť.“ Je to tak, že trainees dostávajú jeden deň voľna každé dva týždne? „Áno.“
MOHLO BY VÁS ZAUJAŤ: Prvenství v K-popu, aneb kdo přišel s trendy, které dnes již bereme jako samozřejmost
Čo vtedy robila? „Lisa pochádza z Thajska, takže Lisa a ja sme tam nemali priateľov ani rodinu, takže sme sa zobudili a ja som jej navrhla, aby sme išli do kostola. Stretli sme sa po omši a išli sme nakupovať veci, ktoré sme si museli obliecť na tréning. Mali sme týždenné a mesačné testy. Preto musíme dobre vyzerať. Museli sme sa upravovať, ale o oblečení sme toho veľa nevedeli. S peniazmi, ktoré nám posielali rodičia, sme išli von a snažili sa vyzerať dobre. Bol to neustály boj o dokazovanie agentúre, že toto sme my, toto je umelkyňa, ktorou môžem byť a ktorou som. Móda je veľkou súčasťou toho, ako sa prezentujeme. Takže sme na tom naozaj tvrdo pracovali.“ Dostali dievčatá aj inštruktáž o aspektoch práce s verejnosťou? Snažili sa ich pripraviť na to, aká môže byť sláva? „Nie nevyhnutne. Osobne si myslím, že najmä my štyri sme dosť chytré, aby sme prešli svojou cestou a sme všetky veľmi zodpovedné. Hádam preto to u nás nebolo nevyhnutné. Nie je to tak, že by nám povedali: ‚Toto budeš mentálne prežívať takto.‘ To nie, bolo to organickejšie.“ Aký bol prechod zo študentky k popovej hviezde? „Myslím, že to bola najťažšia časť z toho celého. Pretože áno, ste trainees, usadíte sa v novom svete s ľuďmi, ktorých nepoznáte, a je to náročné, ale stále to bolo mimo kamier. Robila som chyby. Teraz mám pocit, že musím byť pred kamerou, byť umelkyňou a prezentovať svetu, kto som. To je niečo, čo sme sa museli naučiť za chodu. Prvé roky boli pre mňa veľmi náročné. Ale po niekoľkých rokoch som to začala zhromažďovať a učiť sa. Myslím si, že je to stále náročné. Vôbec to odvtedy neprestalo.“
Jedinečným aspektom v K-Pope je kultúra fanúšikov, ktorá je špecifická a obrovská. Môže Rosé povedať niečo o tomto vzťahu? Do akej miery môže a chce byť autentická? „Boli sme vyškolené, aby sme sa vždy prezentovali tým najdokonalejším spôsobom. Keď sme len komunikovali s fanúšikmi online, bolo to vtedy, keď som bola pripravená dať im perfektné odpovede na to, čo chceli. Uistiť sa, že som pre každého dokonalé dievča. Taká bola kultúra. A to je dôvod, prečo pri tvorbe tohto albumu išlo skôr o osobnú túžbu a potrebu vedieť napísať album ako album, na ktorom som vyrastala, hudbu, ku ktorej by som mala vzťah. Nemali sme školenie, ako hovoriť o svojich emóciách, pocitoch a skúsenostiach.“ Keď si Rosé sadla k albumu a mala byť sama so sebou, aké to bolo ponoriť sa úplne do seba? „Úprimne, bolo to ako dýchanie. Všetky príbehy sú príbehmi, ktoré niekto vo svojom okolí počul už minimálne dvadsaťkrát. Bolo načase, aby som to napísala do piesní. Mala som chvíle, keď som si hovorila: ‚Možno je toto priveľa. Mala by som? Môžem túto stránku ukázať, môžem o tomto hovoriť?‘ Úprimne, nie sú to ani nejak bláznivé veci. Sú to veľmi bežné veci,“ povedala.
Sú to témy bolesti srdca, stratenej lásky, niekedy hnevu, všetko rozsah ľudských emócií. „Áno, romantika. Ale aj to je pre mňa veľmi desivé. Videla som tváre producentov a skladateľov, ktorí nechápali, prečo som taká nervózna. A ja na to: ‚Vy chlapci, vy neviete.’“ Kórejské agentúry majú často prísne pravidlá, pokiaľ ide o zoznamovanie a romantické vzťahy, čiastočne možno preto, že chcú, aby sa fanúšikovia cítili akoby vo vzťahu s idolom. Je to súčasť strachu, že nie je normálne, aby idoli zdieľali túto časť? „Áno, nie je to normálne. Nie je to normálne. A nie je to normálne ani pre mňa. Nikdy som o tom nehovorila, pretože mám pocit, že nie je potrebné, aby som si niečo potvrdzovala alebo o tom hovorila. Práve preto pre mňa tento album znamená veľa, pretože tieto veci sú len inšpiráciou pre moje umenie. Chcem sa uistiť, že je to veľmi dobre riešené. Nie je to o príbehu, s kým bola Rosie, ale je to naozaj viac o umení.“ Akoby o romantickom vzťahu rozpráva pieseň Number One Girl. „Pieseň bola napísaná po strašnej noci prechádzaním po internete asi do šiestej rána, keď som sotva spala. Do štúdia som prišla mrzutá, keď sa ma všetci pýtali, ako sa mám. Odpovedala som im, že veľmi zle a že som vyčerpaná snahou všetkým vyhovieť. Vždy sa snažím zo všetkých síl byť najlepšou verziou, ale cítila som sa trochu stratená a akoby som nebola dosť dobrá. Bola som mrzutá kvôli svetu. Chcela som napísať pieseň, ktorá by bola nechutne otvorená a úprimná. Veci, ktoré nenávidím za to, že si ich myslím, všetky tie myšlienky, o ktorých nechcem priznať, že si ich skutočne myslím, pretože sa rada prezentujem ako veľmi pozitívne dievča, ktoré nemyslí negatívne, ktoré je veľmi bystré. Ale vtedy to bol deň, keď som taká nebola.“
Čo sledovala online? „Komentáre. Hľadala som témy, ktoré ma nemuseli uspokojiť. Dostala som sa do hlbokej diery negatívnych komentárov. Nemyslím si, že som vedela, čo hľadám, ale hľadala som uznanie a páni, v tú noc to bol osamelý svet. Ako som písala pieseň, mala som pocit, že mnoho dievčat zažíva to isté. Chcela som dať ľuďom vedieť, že nie som iná.“ Čo je vampirehollie? Je to jedna z piesní na jej albume. „Bol to môj súkromný účet na Instagrame. Môj oficiálny účet má mnoho sledovateľov a vždy musím myslieť na to, čo si o mne ľudia pomyslia, ale chcela som účet, kde nemusím byť skvelá.“ Bolo to jej útočisko. „Áno. Dozvedelo sa o tom niekoľko fanúšikov, konkrétne tí, ktorí chcú byť negatívni, a snažili sa nájsť všetky spôsoby, ako sa ku mne dostať. Nakoniec sa dostali k tomuto účtu a použili ho na vytvorenie drám. Zdalo sa mi, že boli posadnutí myšlienkou ovládať ma a ja som bola posadnutá tiež. Napísala som pieseň, nechala som to všetko tak a už som sa k tomu nikdy nevrátila.“ V K-Pope sa umelci stretávajú s veľkým množstvom šikanovania na internete. Prežívala to aj Rosé? „Myslím, že áno (Rosé sa tu rozplače). Nechcem sa pre to cítiť emotívne, pretože by som povedala, že som dosť silná. Som veľmi pozitívna a rada múdro hovorím o tom, ako ma veci ovplyvňujú. Keď sa ale ku mne dostali také komentáre, bolo to pekne zlé. Povedala som si: ‚Och môj Bože, prechádzam tým.‘ Nikdy som si nemyslela, že sa mi to stane. Videla som veci online a vždy som si pomyslela: ‚Prečo?‘ Bola som šokovaná.“
Čo Rosé robí, aby chránila svoje duševné zdravie? „Odkedy som objavila písanie piesní, píšem to do piesne. Bolo to trochu prekvapujúce, pretože písanie piesní prišlo ako požehnanie v momente, keď som to naozaj potrebovala. Prišla som s veľkým problémom, uložila ho do piesne a nechala, aby to opustilo moju myseľ a srdce. Ale potom sú dni, keď sa mi pesnička nepáči a poviem si, že mi to vôbec nepomohlo (smiech). Tá pieseň nebude na albume,“ smiala sa Rosé. Zmenilo to nejako Rosé? Všetko, čím si prešla v YG, a celá táto šialená cesta? „Kto som? Ako vo vnútri? Ak sa rozprávam s rodičmi a sestrou, mám pocit, že toto som vždy bola ja, moja osobnosť. Otvorilo sa to, keď som prišla do Južnej Kórey. Vtedy som sa viac vnímala, kto som ako človek. Možno ma to zmenilo, možno nie. Neviem, či to môžem povedať, na to sa musíme spýtať ľudí okolo mňa. Akože neviem o sebe. Myslím, že preto som sa pýtala svojich blízkych: ‚Čo si o tom myslíš? Bola som príliš nervózna? Myslíš, že som to bola ja?‘ Viete, rada sa pýtam.“
Zdroj: nytimes.com
