RM: Neexistuje pre mňa nič lepšie, ako byť členom skupiny BTS

Kým bol RM na dovolenke v Španielsku, urobil niekoľko rozhovorov. Rozprával o úspechu a systéme v K-Pope, zreteľne načrtol, ako sa kórejská kultúra stala viditeľnou, dotkol sa zberateľskej vášne, porozprával o hudobných vzoroch, hudobnej identite, svojom módnom štýle či ako zvláda, že sa stáva tridsiatnikom.

Rozhovor sa uskutočnil počas dovolenky v Španielsku, kam sa RM vybral so svojou rodinou. Okrem Madridu a Barcelony navštívil aj Bilbao, kde ani tu neunikol pozornému oku fanúšikov. „Mysleli by ste si, že možno v mestečkách na druhom konci sveta ostanete nepovšimnutý…,“ začal líder BTS, ktorý ubezpečoval hneď na začiatku, že aj on túžobne očakáva rok 2025, keď skupina bude pokračovať v tímových aktivitách. Počas návštevy v Bilbao navštívil Guggenheimove múzeum, v Madride neobišiel Múzeum Thyssen-Bornemisza a Museo del Prado, v Barcelone zašiel do Picassovej nadácie. „Videl som veľa Goyov (pozn. red.: Francisco Goya, španielsky grafik a maliar, 1746 – 1828), moju pozornosť si získal El Greco (pozn. red.: grécky maliar a sochár Doménikos Theotokópulos, prezývaný El Greco, 1541 – 1614), ale najviac mnou zarezonoval Las Meninas (pozn. red.: obraz s názvom Dvorné dámy, namaľovaný španielskym barokovým maliarom Diegom Velázquezom v roku 1565),“ prejavil známe nadšenie pre umenie. Umeniu vzdal hold aj tým, že ako prvú pieseň na albume Indigo venoval kórejskému maliarovi Yun Hyong Keunovi. „Prezývajú ho ázijským Rothkom (pozn. red.: Mark Rothko, americký maliar lotyšského pôvodu, bol jedným z predstaviteľov abstraktného expresionizmu, 1903 – 1970), čo ma ale zaujalo, je jeho život: trpel počas japonskej invázie (pozn. red.: okupácia Južnej Kórey Japonskom 1910 – 1945), počas Kórejskej vojny (pozn. red.: 1950 – 1953), bol mučený vládou, ale nikdy sa nevzdal. V jeho práci vidím hnev, smútok, zložitosť, krásu…,“ povedal RM.

V prvej piesni Yun na albume Indigo sa nachádzajú vety ‚F*ck the trendsetter/I’m going back to when I was 9/when I was more human‘ (preklad: J*bať udávača trendov/vraciam sa späť, keď som mal 9/keď som bol viac človekom). Odľudšťuje umelca stratosférický úspech K-Popu? „Začínate kariéru veľmi skoro a ako člen skupiny. Neexistuje veľa času byť individuálnym, ale to je to, čo robí K-Pop žiarivým: veľmi mladí ľudia, ktorí sa zároveň veľmi snažia. Vytvárate energiu, ktorú máte len, keď ste dvadsiatnici. Bojujete dňom a nocou, aby vznikla dokonalá choreografia, videá, hudba. Je to explózia, Veľký tresk. Odkedy sme mali dvadsať až po našu tridsiatku sme investovali všetku našu energiu a čas do BTS. Dostávate úspech, lásku, vplyv, moc a potom? Korene toho celého ostávajú: hudba. Aká bola otázka?“ Odľudšťuje systém K-Popu umelcov? „Moja agentúra nemá rada, ako odpovedám na túto otázku, pretože sčasti to priznám a novinári ihneď uderia: ‚Je to hrozný systém, ktorý ničí mladých ľudí!!‘ Ale je to sčasti to, čo tento priemysel robí špeciálnym. A veci sa veľmi zlepšili v zmysle kontraktov, peňazí, vzdelania. Dnes už sú učitelia, psychológovia…,“ povedal RM. Kórejské agentúry pred debutom trénujú budúcich idolov niekoľko rokov. RM žil so svojimi členmi od 16-tich do 19-tich rokov pred tým, ako debutoval v BTS v roku 2013. Ako sa na to pozerali jeho rodičia? „Moja mama mi dva roky hovorila: ‚Vráť sa do školy, veď ti to tak išlo, choď svojou cestou, choď na vysokú školu, rob hudbu ako koníček!’… ale už nebolo cesty späť.“ Čo sa ako trainee najviac naučil? „Tanec. Bol som neschopný.“ Čo stratil ako trainee? „Život na vysokej škole.“

Uctievanie mladosti, dokonalosť, prílišná námaha K-Popu. Ide o charakteristickú črtu kórejskej kultúry? „Ľudia na Západe to jednoducho nechápu. Kórea je krajina, ktorá bola okupovaná, zdevastovaná a roztrhnutá na dve časti. Len pred sedemdesiatimi rokmi tam nebolo nič. Dostávali sme pomoc od Medzinárodného menového fondu a OSN. Ale teraz sa celý svet pozerá na Južnú Kóreu. Ako je to možné? Ako sa to stalo? Pretože ľudia pracujú sk*rvene ťažko, aby sa zlepšili. Vy sa nachádzate vo Francúzsku alebo Spojenom kráľovstve, krajinách, ktoré kolonizovali iné krajiny po stáročia, a vy ku mne prídete, že ‚oh bože, dostávate sa pod veľký tlak, život v Južnej Kórei je tak stresujúci!‘ No áno. Tak veci dostanete. A to je časť, ktorá robí K-Pop takým príťažlivým. Aj keď, samozrejme, nachádzajú sa tu aj tiene. Všetko, čo sa deje príliš rýchlo a príliš intenzívne, má vedľajšie efekty,“ povedal RM. Aký najväčší predsudok existuje o K-Pope? „Že je prefabrikovaný.“ Akú kariéru by si RM zvolil za iných okolností, možno v inej krajine? „Často premýšľam o multivesmíre. Ponaučenie z filmu Doctor Strange je ale stále rovnaké: tvoja verzia vesmíru je tá najlepšia možná, nepremýšľaj nad ostatnými. Nie je nič lepšie, ako byť členom BTS.“ Predstavoval si RM túto kariéru? „Vôbec. Byť idolom v K-Pope nebol môj sen. Chcel som byť raperom a ešte predtým básnikom.“  

Medzi RM-ove vzory patria raperi Nas a Eminem či skupiny Radiohead a Portishead. Nikdy však nespomenul chlapčenské skupiny. „Beatles boli tiež nazývaní chlapčenskou skupinou. Neporovnávam nás s nimi, oni boli tvorcami všetkého. Ale myslím, že asi máte na mysli NSYNC či New Kids On The Block, skupiny, ktorých pop hudbu som mal v skutočnosti rád, aj keď som nebol extra fanúšik… čo si ma získalo, bol rap. Rytmus a poézia.“ RM povedal, že žiarli na tých, ktorých obdivuje. Príklad? „Kendrick Lamar, ako vždy. A Pharrell Williams. Je žijúcou históriou. Chcel by som ňou raz byť. Možno v budúcnosti. Preto nemaľujem obrazy. Žiarliť na Picassa a Moneta by bolo už priveľa.“ Keď zbiera umelecké diela, ako si vyberá kúsky? „Zbierke umenia sa venujem len štyri roky a stále sa to mení. Zameriavam sa na kórejské umenie 20. storočia. Nie som Getty (pozn. red.: Jean Paul Getty, americký obchodník, zberateľ umenia a mecenáš, 1892 – 1976) alebo Rockefeller,“ povedal RM, ktorý do umenia neinvestuje, aby z toho neskôr profitoval. „To vám garantujem, že nie. Ak by som do toho chcel skutočne investovať, kúpil by som si diela černošských umelcov, žien či začínajúcich indonézskych umelcov atď. (pozn. red.: diela maliarov, ako je Picasso či Monet, majú na trhu stále vysokú cenovú hodnotu, a teda predajná cena na trhu je stále vysoká. Existujú ale skupiny umelcov, ktorých cenová hodnota diel na trhu nie je naďalej vysoká, niekoľko takých skupín umelcov RM vymenoval). Mojím cieľom je o takých desať rokov otvoriť malý priestor s výstavou, pretože si myslím, že Soul potrebuje miesto s mladým vkusom, avšak s rešpektom ku kórejskému dedičstvu, ku ktorému by som rád priniesol umelcov, ako je Roni Horn (pozn. red.: americká výtvarná umelkyňa a spisovateľka, jej diela RM vlastní aj doma, 1955 –), Antony Gormley (pozn. red.: britský sochár, celým menom Sir Antony Mark David Gormley, 1950 –) alebo Giorgo Morandi (pozn. red.: taliansky maliar a grafik, ktorý sa preslávil predovšetkým maľovaním zátišia, 1890 – 1964).“ Vždy sa chcel stať zberateľom? „Vždy som zbieral hračky, kočíky, figuríny Takashi Murakami-ho, vintage oblečenie, neskôr nábytok. Milujem Charlotte Perriand (pozn. red.: popredná francúzska architektka a dizajnérka nábytku, 1903 – 1999) a Pierrea Jeannereta (pozn. red.: švajčiarsky architekt, dizajnér nábytku, 1896 – 1967), ale mojím obľúbeným je George Nakashima (pozn. red.: americký drevár, architekt a výrobca nábytku, 1905 – 1990),“ povedal RM.

Na RM-ovom albume Indigo sa nachádzajú piesne v rôznych žánroch. Niektorí kritici píšu, že album nie je konzistentný, iní píšu o všestrannosti. „Myslím, že slovo ‚žáner‘ o niekoľko desaťročí zmizne. R&B, Hyperpop, Jersey Club, UK Drill, Chicago Drill, K-Pop nič neznamenajú. Hudba je nahromadenie frekvencií, ktoré vkladajú ľudí do určitej nálady.“ Nie je RM už otrávený z označenia „kórejský“ pop? „Môžete sa cítiť otrávene z toho, že nás Spotify všetkých volá K-Pop, ale zaberá to. Je to prémiová značka. Ide o garanciu kvality, za ktorú naši starí rodičia bojovali.“ Na albume Indigo spieva unikátna Erykah Badu. Ako ju RM presvedčil, aby bola súčasťou albumu? „[Erykah Badu] vedela o BTS prostredníctvom svojej dcéry, ktorá je fanúšičkou, ale to nestačilo. Musel som ju presvedčiť. Poslal som jej mail s Yunovým príbehom. Vysvetlil som, prečo som potreboval jej ‚múdry hlas kráľovnej‘.“ V jeho piesňach sa často stáva, že mieša kórejčinu s angličtinou. Prečo? „Slová v rôznych jazykoch majú inú štruktúru. Ide o rovnaký odkaz s iným ťahom štetca. Prichádza to ku mne prirodzene. Nehrám na hudobné nástroje, skladám a vytváram melódie mojím hlasom, ktorý je mojím nástrojom. Väčšina mojich piesní začína najprv slovami.“  

Počas svojej histórie umelca a hudobníka prechádzal rôznymi identitami. Ako tínedžer vystupoval pod menom Runch Randa, v BTS spočiatku pôsobil ako Rap Monster, aby od roku 2017 používal meno RM [Real Me]. Premýšľal nad tým, že by ho verejnosť poznala pod občianskym menom Kim Namjoon? „(smiech) Všetci máme minulosť. Tmavú minulosť, ako zvykneme v Južnej Kórei povedať. Runch Randa bola prezývka v RPG hre, neskôr som sa chcel stať ‚rapujúcim monštrom‘, potom som dospel… preferujem, ako je to len možné, ak moje občianske meno pozná čo najmenej ľudí. Nie som John Lennon alebo Paul McCartney. Môžem si v tichosti zarezervovať hotel, a to sa mi páči.“ Počas desaťročia zmenil aj šatník. „Mal som obdobie XXL tričiek a bejzbalových čapíc, prešiel som na špičkové značky. Ako Rap Monster som nosil len čierne a biele oblečenie (tu RM prevráti oči nahor a pokrčí plecami). Teraz mám rád nadčasovosť. Som mimo trendov. Vyhľadávam vintage džínsy, bavlnené tričká… prirodzené veci, ktoré nekričia ‚hej tu som!’“ Povráva sa, že RM bude spolupracovať s talianskou značkou Bottega Veneta, ktorá ho pozvala vo februári na módnu prehliadku do Milána. Značka oficiálne neoznamuje svojich ambasádorov, používa vplyv umelca na propagovanie značky na jeho sociálnych sieťach. „Miloval by som to. Napriek tomu, že som stratil záujem o značky, módne prehliadky a sústavné zmeny Pandone (pozn. red.: ide o systém tvorby farieb, ktorý využívajú výrobcovia farieb, textilných vlákien a plastov), Bottega Veneta je iná. Nepoužíva logá, má históriu s tkaninami a kožou, nemá ani vlastný Instagram. Ide mimo zaužívaných módnych prúdov.“

Aké to je pre RM-a žiť s davom fanúšikov všade naokolo? „Nemôžete sa prechádzať uprostred ničoho, aby vás ľudia nespoznali. Normy, ktorým podliehate, sú zaťažujúce. Avšak musíte dospieť a zmieriť sa s tým, ale nie v zronenom štýle ‚oh, chcem byť normálny!‘. Pozrite, ak si chcete myslieť, že sláva je balvan, je to sk*rvený balvan. Pre mňa je to však niečo dané, čo som hľadal: získal som vplyv a finančnú slobodu tak rýchlo, ako je to len možné, aby som robil hudbu, ktorú chcem tvoriť, bez strachu o umiestnenie sa v rebríčkoch. Ešte tam nie som na 100 %, ale snažím sa zamerať na vnútorný ruch, nie na ruch zvonku.“ RM budúci rok oslávi tridsať rokov. Aké to je stáť na prahu tridsiatky? „Nikdy predtým som neprežíval taký zmätok. Po desaťročie som bol lídrom BTS. Bolo to niečo stabilné a zábavné, vždy to stúpalo nahor. V roku 2023 sa toho veľa zmenilo. Profesionálne aj osobne, aj keď vám nemôžem o tom porozprávať. Ako sa približujem k tridsiatke, mám sa radšej, ako keď som mal dvadsať. Teraz strávim rok a pol na povinnej vojenskej službe, čo je veľmi dôležité v živote každého kórejského muža. Po odchode z armády sa stanem iným človekom (pozn. red.: povinná vojenská služba sa v Južnej Kórei považuje za vstup muža do dospelosti), dúfajme, že lepším a múdrejším,“ ukončil rozprávanie RM.

Zdroj: twitter.com/btscharts_spain