RM zo skupiny BTS: Nechcem byť ten, kto určuje trendy. Hviezdy blikajú a miznú, dúfam, že také niečo neuvidím ani ja, ani môj tím

Simona Šramová
Hudba
Foto: Big Hit Music

V rozhovore líder skupiny BTS RM rozprával nielen o sólo albume Indigo, ale obzrel sa na začiatky so skupinou BTS, keď si uvedomoval, ako ho undergroundová scéna spomedzi seba vylučuje, a hlbšie sa pozrel na spolužitie identít, ktoré v sebe má: RMa, člena BTS a Kim Namjoona.

„Myslím, že som konečne dokončil domácu úlohu, ktorú som dlho odkladal,“ uvoľnene začal rozhovor líder skupiny BTS RM. Sólo album Indigo predstavuje nielen RMa, člena skupiny BTS, ale odhaľuje dušu bežného Kórejčana menom Kim Namjoon. „Tento album je niečo, čo muselo vyjsť,“ povedal RM. Ako sa po vydaní albumu cíti? „V prvom rade cítim veľkú úľavu (smiech). Myslím, že je odlišné mať full album ako umelec a len propagovať singel či spoluprácu. Myslím, že som konečne zaregistroval osobu menom RM. Som veľmi hrdý, že zanechávam za sebou nahrávku, s ktorou som urputne zápasil na konci mojej dvadsiatky.“ Pre RMa nenastal čas oddychu. „V skutočnosti som popri uverejnení albumu dostal smäd po hudbe, takže týždeň alebo dva pred jeho uverejnením som začal pracovať na novom albume. Premýšľal som, že by som si dal pauzu, pretože na albume Indigo som usilovne pracoval, ale keď bol album uverejnený, prišla nová zmena a inšpirácia a chcel som na tom pracovať. To, ako sa hovorí, že ‚kto už hral, vie hrať‘, je pravda.“ Môže RM naznačiť, o čom jeho nová hudba bude? „Pokúšam sa o niečo optimistickejšie a zábavnejšie. Album Indigo som vytváral štyri roky. Je to album so zmyslom pre rovnováhu, ktorý ma ukazuje po prvýkrát ako umelca. Pre moju ďalšiu prácu uverejním jasné a komfortné piesne na single alebo mini albume.“

Prvý sólo album prichádza až takmer desať rokov od fungovania skupiny BTS. Prečo? „Nebolo jednoduché pripraviť s vážnosťou sólo album, pretože som investoval veľa energie do aktivít BTS. Vždy som však mal predstavu urobiť niečo sólo. Myslím, že nie je úplne zdravé ponoriť celé ego do tímu. Samozrejme, môj tím je pre mňa veľmi dôležitou súčasťou, ale tím nesymbolizuje celú osobu Kim Namjoona. Aby som ako človek dokázal stáť vzpriamene, musel som tento album vydať,“ povedal RM. Album Indigo vznikol prepojením umenia a hudby. „Bolo to asi koncom roka 2018, keď som sa prvýkrát zaujímal o umenie a začal chodiť do galérií, a v roku 2019 som začal s prácou na tomto albume, takže načasovanie bolo perfektné. Prirodzene som pracoval na prepojení umenia a hudby. Vtedy som videl diela mnohých umelcov, ale z hľadiska smerovania života to bol maliar Yun Hyong Keun (1928 2007), o ktorom som myslel, že je tým, koho chcem najviac sledovať.“ Ktorá časť jeho života RMa najviac inšpirovala? „Yun Hyong Keun predtým, ako zostarol, prežil japonské koloniálne obdobie, Kórejskú vojnu a diktatúru. K hlave mal namierenú zbraň, bol väznený a niekoľkokrát bol blízko smrti. Je to život, ktorý si nedokážem ani predstaviť. Aj v takých chvíľach bol niekým, kto niesol životný postoj, že ‚až do smrti musíš ostať človekom‘ pri zachovaní si úprimnosti a čistoty. Podobne, ako to vyjadruje Erykah Badu v Yun. V jeho príbehu veľmi rezonuje, že ľudia by mali byť najskôr ľuďmi predtým, ako budú tvoriť.“

Ako si RM vysvetľuje príbeh, ktorý rozpráva Yun, a to, že by sme mali byť ľuďmi skôr, ako začneme tvoriť? „Myslím, že ochrana ľudskej bytosti po narodení sa ako človek je intenzívnejšia, než si myslíme. Je to celoživotný boj so svedomím a musíte v sebe prekonať predsudky, túžbu a úzkosť. Vtedy bola Južná Kórea ešte chudobnejšia ako teraz a mnohé časti boli skreslené. Možno to bola doba, ktorá prinútila ľudí robiť kompromisy s nespravodlivosťou a zradiť iných. Bola to doba, ktorá ich prinútila vzdať sa ľudskej bytosti. Maliar si namiesto obviňovania doby či osudu neochvejne udržiaval status umelca. Možno sa neodvážim žiť ako on, ale myslím, že sa môžem stať lepším človekom, ak si učenie ponechám v srdci,“ povedal RM. Maliar Yun Hyong Keun môže pôsobiť ako komentár k albumu. „Veľmi správne. Celý album je od začiatku zložený z nápovied. Pieseň Yun spolu s obalom albumu slúži ako základ pre pochopenie celého albumu. Je to pieseň, ktorá vysvetľuje, čo každá skladba znamená, ako boli príbehy poskladané, prečo som vytvoril tento album a ako chcem žiť v budúcnosti. Myslím, že cez túto skladbu pochopíte všetky ostatné skladby a celý album,“ povedal RM. Ktorá veta z piesne Yun prechádza celým albumom? „’F*ck the trendsetter‘ (preklad: je*ať udavača trendov) znamená mnoho vecí. Aj v piesni Still Life sa nachádza veta: ‚Trendsetter? I’m a friend, better‘ (preklad: Udavač trendov? Som priateľ, lepšie povedané). Nijako neobviňujem tých, ktorí udávajú trendy. Hviezdy, ktoré vedú trendy, sú skvelí ľudia, ale mne ide o to, že túto pozíciu nechcem. Príliš veľa ľudí ich sledovalo, ako blikajú a miznú, a ja dúfam, že to neuvidím ani ja, ani môj tím.“

Zdá sa, že na myšlienku nadväzuje titulná pieseň Wild Flower, ktorej odkaz znie: ‚Chcem ostať navždy ako divoká kvetina, nie ako explodujúci ohňostroj‘. „Kedysi som aj ja chcel byť iskrou v ohňostroji. Hviezdou, ktorá elegantne zdobí éru a odchádza vo veľkom štýle. Keď som sa ale stretol s prácou Yun Hyong Keuna a pripravoval som album, uvažoval som o tom, prečo som začal robiť hudbu. Ako dieťa som chcel písať poéziu. Keď som začal s rapom, pristupoval som k nemu konceptom Rhythm & Poetry (Rytmus a Poézia, čiže RAP). Rozhodol som sa vrátiť k svojim koreňom a stať sa umelcom ako divoká kvetina, ktorá chráni svoj obraz,“ povedal RM. Výsledkom umeleckej snahy stať sa divokým kvetom je dokončený album plný rôznych žánrov. „Počul som množstvo ľudí hovoriť, že album je z toho dôvodu nekonzistentný. Samozrejme, je náročné poprieť, že tu neexistuje žánrová konzistentnosť, ale to samo o sebe zapadá do témy albumu. Ak sa pozrieme na obal albumu, nájdeme obraz Blue maliara Yun Hyong Keuna, ktorý neskôr pracoval na dielach s použitím viacerých farieb. Tento obraz vznikol pred jeho špecifickým „rukopisom“. Myslím, že som umelec, ktorý ešte nemá charakteristický štýl. Stále blúdim bez toho, aby som našiel svoj „rukopis“. Preto možno povedať, že album je nahrávkou 29-ročného Kim Namjoona, ktorý si obľúbil rôzne druhy hudby a hľadá v nich svoj vlastný rukopis.“

Iróniou je, že ak má byť Indigo RMovým záznamom, prvá skladba, ktorá na albume vznikla, je Forg_tful. „Preto si myslím, že by sa mala zapísať, pretože zabúdam. Spisovateľ Kim Yeong Ha o tom raz hovoril v Useless Facts (pozn. red.: Encyclopedia of Useless Facts, diskusná relácia, ktorej je RM moderátorom). Dôvod, prečo ľudia chodia na turistické miesta a vyrezávajú písmená do srdca a zapisujú svoje mená do skál, je, že emócia lásky je nestabilná a spôsob ukladania pamäte sa vie ľahko stratiť. Dôvod, prečo som vytvoril pieseň Forg_tful, je podobný.“ Ak je to pieseň, ktorú RM vytvoril predtým, ako na ňu dokázal zabudnúť, nemohol vedieť, že album bude dokončený v tejto podobe. „Keďže mám rád umenie, vyhľadávam rozhovory s umelcami. Hovorí sa, že nikdy neviete, čo sa stane, až kým nepriložíte na plátno štetec. Hovorí sa, že je poháňaný množstvom nevedomia, pamäti a inšpirácie a obraz nie je nikdy namaľovaný tak, ako ste si pôvodne mysleli. S tým príbehom som sa stotožnil aj pri tvorbe piesne,“ povedal RM. Jednoduchšie by bolo zrejme nájsť konzistenciu, kde by sa ľudia pozerali na album cez osobu RMa a nie cez hudobný žáner. „Indigo je RM. Ak sa na to pozriete takto, všetky piesne budú prepojené. Nedokázal som sa odtrhnúť od hudby, ktorú som počúval na strednej škole. Niekde som videl výrok: ‚Život je poctou detským snom po tom, ako sa staneme dospelými‘. Naozaj som sa stotožňoval s výrokom. Hip-hop tvorí najväčšiu časť hudby, ktorú som v detstve počúval, ale nemôžem vynechať rock či kórejskú indie hudbu. Pri pohľade na seba a pri príprave albumu som si uvedomil, že kapely ako Radiohead, Portishead a Bon Iver mali na mňa rovnaký vplyv ako Nas, Epik High a Dynamic Duo. Bolo teda prirodzené, že vyšiel album obsahujúci všetky tieto chute.“

Viedlo toto uvedomenie k zmene umeleckého mena na RM? (pozn. red.: RM do roku 2017, kým oznamom na Fancafe neoznámil zmenu, používal umelecké meno Rap Monster) „Možno. Keď som bol mladší, myslel som si, že mám rád iba rap a myslel som si, že rapovať dobre ako monštrum je to najdôležitejšie. Preto som použil také detinské meno. Postupne som si uvedomil, že to nie je len rap, ktorý mám rád. Ale ak si do mena dáte „rap“, existujú žánrové obmedzenia. Bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní, po zmene mena som sa cítil slobodnejší a vďaka tomu som si s týmto albumom mohol robiť, čo som chcel.“ Napriek tomu hip-hop stále hrá veľkú úlohu na albume Indigo. „Samozrejme. Nič to nemení na tom, že mám rád hip-hop a popri rapovaní som začal robiť hudbu. Nemôžem poprieť, že moje hudobné korene sú v hip-hope 90. rokov. Urobiť však hip-hopový album a RMov album s hip-hopom sú dve veci. Skôr ako trvať na hip-hope ako žánri by bolo správnejšie povedať, že hip-hop sa z veľkej časti podieľal na úplnom zachytení môjho hudobného života.“ Je to výsledok úplnej posadnutosti názorom, že práca je človek. „V skutočnosti si nemyslím, že žánrová čistota má veľký význam. Skôr ako na jednotu zvuku kladiem väčší dôraz na to, ako dobre odráža môj život. V tejto oblasti neboli žiadne ústupky, takže som na album veľmi hrdý. Časy sa rýchlo menia a s nimi sa budú meniť aj trendy, ale aj po dlhšom čase si myslím, že tento album zostane ako špeciálne dielo, ktoré som mohol urobiť, pretože som bol 29-ročným RMom.“ Posadnutosť rôznorodosťou je vidieť aj na hosťujúcich umelcoch. „Čo sa týka hosťujúcich umelcov, oslovil som tých, ktorí ovplyvnili môj príbeh a život. Samozrejme, zvažoval som osloviť aj umelcov s vyšším povedomím verejnosti, ale pri tomto albume som mal pocit, že ak by som to urobil, klamal by som. Chcel som zachovať vysoký stupeň čistoty, keďže album vznikol so zámerom zaznamenať môj život čistým spôsobom. Výsledkom bolo, že hrdinovia a hrdinky môjho detstva boli zaradení do predstavenej zostavy a som hrdý, že môžem doslova vzdať hold svojmu detskému snu.“

Tému divokých kvetín cítiť nielen v obsahu albumu, ale v každom aspekte zúčastnených umelcov. „Nad tým som ani neuvažoval, ale myslím, že to nakoniec takto vyšlo. Maliar Yun Hyong Keun a ďalší umelci, ktorí sa podieľali na albume, sú ľudia, ktorí nepatria k tým, ktorí blikajú a miznú. Samozrejme, starší umelci na mojom albume zažili chvíle, keď boli ako ohňostroj. Kapela Cherry Filter mala pieseň Romantic Cat a Epik High zas Fly či Day Of Peace. Títo umelci sa tu však nezastavili a rozkvitajú ako divoké kvetiny tým, že našli vlastné územie.“ Sú umelci ako Kim Sawol, Paul Blanco a Colde blízki kolegovia, ktorí prechádzajú podobným procesom ako RM? „Všetci sú v rovnakom veku ako ja a sú to mladí umelci, ktorí experimentujú. Napríklad ak počúvate druhý a tretí Sawolin album, štýly sú veľmi odlišné. Preto som použil Sawolin hlas v piesni Forg_tful, ktorý bol pred tromi rokmi blízko k jej druhému albumu. Skôr by sa fanúšikovia, ktorí poznali Sawol prostredníctvom jej tretieho albumu, mohli cítiť zahanbene, keď počuli túto pieseň. Veľa som premýšľal, že Sawol, Colde a Paul Blanco, ktorí sa menili, putovali so mnou modrým (skúšajúcim) obdobím, takže bolo veľa vecí, s ktorými som sa dokázal stotožniť.“ O Erykah Badu, ktorá spieva v piesni Yun, možno povedať, že je reprezentatívna umelkyňa, ktorá už prešla procesom hľadania sa a rozkvitla vo vlastné divoké kvety. „Erykah Badu si myslí, že je kráľom kráľovstva. Bez ohľadu na to, ako sa mení trend a akékoľvek zmeny nastanú, je to človek, ktorý má vlastné kráľovstvo, ktoré je pevné. S D’Angelom boli priekopníkmi žánru neo soul a vybudovali večné kráľovstvo. Rovnako ako umelci, ktorí zanechali mená v dejinách umenia, myslím, že Erykah Badu je niekto, kto zanechá meno v histórii hudby.“

Na druhej strane sa zdá, že Park Ji Yoon, ktorá spieva v záverečnej piesni No.2, je niekým, kto ukazuje život po ohňostroji. „Mnohí si stále pamätajú Park Ji Yoon z určitého obdobia, ako Coming of Age Ceremony, ale odvtedy vydala iné albumy a nedávno uverejnila singel, čím ďalej pokračuje v hudbe s novým vzhľadom. Myslím, že hudba vydaná po albume The First Flower Again z roku 2009 je reálnym obrazom noony. Je umelkyňou, ktorá predo mnou v mladom veku zažila úspech a hľadala svoju farbu. Je to umelkyňa, ktorá ako prvá zažila okamihy života od svadby až po pôrod. Je veľmi presvedčivé a upokojujúce počuť niekoho, kto hovorí: ‚Neobzeraj sa späť‘. Niekto, kto mi ukázal, že aj po tom, čo vybuchne a zmizne ohňostroj, existuje život.“ Utešiť sa vetou, aby sa človek nepozeral späť, je ako povedať, že veľmi ľutujeme cestu, po ktorej sme už nešli. „Toto je najťažšia otázka, aby som bol úprimný (smiech). Nie je to tak dávno, čo som si pozrel film Everything Everywhere All At Once (pozn. red.: americký sci-fi film z roku 2022 o slobode nihilizmu), ktorý mi ukázal veci, ktoré som vo vizualizácii myslel veľmi dobre. Je to príbeh o každej malej voľbe, po ktorej môže existovať veľa verzií mňa. Veľakrát som premýšľal nad vecami, ako: ‚Čo keby som pokračoval v štúdiu? Čo keby som sa nestal spevákom?‘ Medzi nami, ak mám byť úprimný, veľakrát som sa obzrel späť na okamih, keď som si vybral stať sa idolom. Koncom roku 2007, keď som bol ešte amatér, ľudia ako Zico hyung, Changmo a Giriboy so mnou začali robiť hudbu. Avšak počas propagácie s BTS bolo veľmi bolestivé cítiť, že sa stále viac vzďaľujem od ich sveta a že ma nemajú radi ľudia, ktorých mám rád, a ľudia, ktorým sa páči rovnaká hudba. Vtedy som sa pýtal: ‚Čo keby som si nevybral stať sa idolom? Možno som si vybral zle?‘ Veľa som o tom premýšľal. V skutočnosti sa s BTS v kórejskej hip-hopovej komunite zachádzalo ako s outsidermi. Takže je pravda, že som bol pod veľkým stresom a myslím, že som na to aj najďalej myslel pri propagácii, aby som prekonal myšlienky: ‚Čo je hudba? Čo je hip-hop?’“

V konečnom dôsledku, nepozerať sa späť by bolo príbehom hľadania odpovedí na tieto otázky. „Budúci rok hip-hop oslávi 50. výročie svojho vzniku. Keď sa obzrieme na jeho päťdesiatročnú históriu, hip-hop nebol rovnaký, jeho typ a rozsah sa neustále menili. V čase, keď som bol uprostred svojich myšlienok, som bol svedkom toho, ako sa žánre menili, kombinovali a rozpadávali. Ľudia ako Drake, Lil Uzi Vert a Post Malone sa jeden po druhom vynárali z hlavného prúdu. A postupne som cítil, že byť úplne čistým žánrom už nič neznamená. Samozrejme, viem, že v žánroch ako jazz a hip-hop sú naďalej zúriví puristi. Keď som však o svojom hudobnom smerovaní premýšľal, uvedomil som si, že nie je nutné byť uväznený v jednom žánri. Najmä na americkom trhu som to cítil silnejšie, keď som stretol Nasa, Drakea a Pharrella Williamsa. Dospel som k názoru, že dokazovať, či som hip-hop alebo nie, či som verný žánrovej gramatike či nie, už nie je mojou úlohou. Dobrá hudba je dobrá hudba.“ Aj v Južnej Kórei sa rozsah a metóda hip-hopových umelcov veľmi zmenila. „Tiež to veľmi cítim. Pre rapperov sa stalo prirodzené spievať a pre spevákov rapovať. K-Pop umelci a hip-hop umelci často spolupracujú. Niektorí dokonca preberajú obe identity. Umelci hip-hopovej scény, ktorých som nikdy predtým nebral, sa teraz objavujú vo vysielaní oveľa viac ako ja a myslím, že fanúšikovia hip-hopu sú teraz takýmto aktivitám oveľa otvorenejší. Keď som sledoval proces miznutia hraníc, pomyslel som si: ‚Musel som toľko trpieť kvôli veciam, ktoré jedného dňa stratili význam.‘ A cítil som sa príjemne.“

Dá sa tak povedať, že tento album vyšiel ako výsledok RMa, ktorý sa prestal obzerať späť? „V románoch hlavná postava nakoniec prijme svoj osud a vyrieši konflikt nájdením niečoho, čo dokáže urobiť iba ona. Takže som sa rozhodol zahodiť myšlienku cesty, po ktorej som už nešiel. Nakoniec bolo nevyhnutné, aby som sa stal tým, kým som dnes, a rozhodol som sa prijať, že som teraz tou najlepšou verziou. Dokázal som tak vytvoriť album, ktorý plne obsahuje mňa.“ Na albume sa objavujú protichodné koncepty ako ohňostroj, divoké kvetiny, diaľnice a cesty. Zdá sa, že ide o výrazy, ktoré symbolizujú priepasť medzi BTS a Kim Namjoonom. „Veľa som o týchto dvoch veciach premýšľal. Istým spôsobom môžu byť takéto reči pre spoločnosť či členov skupiny nepríjemné, ale keď popisujem aktivity BTS ako ohňostroj, nepopieram jeho hodnotu. Som členom BTS. Ako to môže byť vnímané ako znevažovanie? Som veľmi vďačný za všetko, čo som vďaka tímovým aktivitám získal a zažil. Byť schopný pracovať na sólo albume v tak dobrom prostredí a byť schopný uviesť veci do praxe by bolo nemožné bez tímových aktivít. Len si dávam pozor, aby som ako člen BTS nebol pochovaný len v jednej identite.“ Dokázal RM nájsť spôsob, ako vyriešiť napätie medzi týmito dvomi identitami? „Netuším, ako to vyriešiť, ale v súčasnosti experimentujem so spolužitím oboch naraz. Keď som vydal album Indigo, najdôležitejším obsahom boli dve živé vystúpenia: Live in Seoul a Live in New York. Koncert v Soule sa odohral v Rolling Hall v Hongdae, symbolickom mieste pre undergroundových bohov. Koncert v New Yorku sa konal v umeleckej galérii Dia Beacon. Rolling Hall Live som si užil ako klubové vystúpenie s 200 ľuďmi v pohodlnom oblečení. V Dia Beacon som natáčal tak, že som na každom mieste menil oblečenie z najnovšej kolekcie Bottega Veneta. To môže byť v niektorých smeroch zvláštny experiment. Je tu RM Kim Namjoon a aj RM BTS.“ Mať však takúto túžbu a skutočne si ju uvedomiť, nie je niečo, čo môže urobiť každý. „Tiež som si to myslel. Sú veci, ktoré môžem na tomto svete robiť len ja. Myslím, že je to hnacia sila, ktorá umelcom umožňuje žiť ako umelci. Možno moje experimenty označiť ako veľmi hanebné alebo aktivitu ako nekonzistentnú. Myslím však, že experimenty, ktoré dokážem urobiť len ja, budú v budúcnosti prehodnotené.“

Blíži sa RMova tridsiatka (vo svete bude RM budúci rok v septembri oslavovať 29 rokov, v Južnej Kórei bude mať od januára 30 rokov). Aké experimenty bude robiť RM vo svojej tridsiatke? „Ako dokáže 15-ročný chlapec Runch Randa (pozn. red.: preddebutové RMove umelecké meno), ktorý ako dieťa sníval o halách, keď vystupoval na koncertoch, spolunažívať s RMom, členom skupiny BTS, ktorá sa momentálne nachádza v rebríčku Billboard? Ako môže umenie a hudba spolunažívať v mojej kariére? Človek, ktorý sa narodil a vyrastal v Južnej Kórei, uspel aj v USA. Ako môžu tieto dva svety koexistovať? Problém všetkého spolužitia je momentálne mojou najväčšou témou a myslím, že aj problémom, s ktorým budem naďalej experimentovať a spochybňovať minimálne celú moju tridsiatku.“ Je to ľahké povedať, ale experimenty si vyžadujú veľa odvahy a úsilia. „Stretnutie s Pharrellom Williamsom mi dodalo veľa odvahy. Keď som ho uvidel, pomyslel som si: ‚Tento človek je dobrým človekom a dobrým umelcom. Tiež by mohol byť dobrým otcom a dokonca dobrým manželom.‘ Povedali mi, že Pharrell má teraz v kórejskom veku 50 rokov a hudbe sa venuje už 30 rokov. Ak sa pozriete na jeho kariéru, verejnosť ho spája s piesňou Happy, avšak naďalej vytvára hudbu ako Cash In Cash Out. Počas vývoja značky Human Race v Adidas je tiež aktívny ako módna ikona. Popritom viem, že je verný svojej rodine. Už keď som sa s ním stretol osobne, bol to veľmi skromný a slušný človek. Predo mnou bol človek, ktorý osobne ukazuje, že tieto aspekty môžu existovať vedľa seba. Preto som premýšľal, či už ostatní hovoria, že som hanebný, či je to ťažké alebo nie, chcem sa stať takýmto človekom. Čo budem robiť? Na svete sú hanební ľudia, ktorí počas tridsiatich rokov úspešne robia viac ako štyri alebo päť vecí naraz, tak čo je zlé na tom, že sa venujem dvom či trom veciam súčasne? Vyrastať ako dospelý človek, robiť skvelé sólo a skupinové aktivity a realizovať projekty pre kórejské umenie, to je môj plán v tridsiatke. Nebude to ľahké, ale myslím, že ani nemožné.“

Album Indigo sa zdá byť začiatkom experimentu. „Správne. Neprekáža mi, ak sa albumu venuje veľká pozornosť. Uvítam pozitívne aj negatívne reakcie. Rovnako si myslím, že časti, o ktorých ľudia hovoria, že sú úžasné alebo nekonzistentné, budú prehodnotené po niekoľkých rokoch, keď album dozreje. Neskôr, keď bude lokálnosť a medzinárodnosť čoraz menej zmysluplná, môj album bude považovaný za jeden z nových experimentov. Tiež si myslím, že ak v budúcnosti uspejem v mojich experimentoch, tento album bude zaznamenaný ako míľnik, v ktorom ľudia menom RM a Kim Namjoon pevne koexistujú s rôznymi identitami.“

Zdroj: twitter.com/NamjoonFanbase, hypebeast.kr

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.