J-Hope zo skupiny BTS: Moji členovia sú mojou najväčšou inšpiráciou

Skupina BTS je pripravená otvoriť dvere do novej kapitoly. J-Hope v rámci nej odhaľuje svoje neobmedzené ambície a sebadôveru prostredníctvom sólového albumu Jack In The Box. Stojí nohami pevne vo svojom svete, nie vo svete, ktorí ostatní očakávajú. Ponorte sa do rozhovoru, ktorý poskytol magazínu W Korea.

Na úvod sa redaktori magazínu W Korea smiali, že sa ešte nestihol prepnúť do módu učiteľa tanca. „(smiech) To áno. Teším sa na rozhovor,“ povedal J-Hope, ktorý uverejnil ako prvý z členov BTS sólo album Jack In The Box. Aký má z toho pocit? „Ešte v tomto okamihu neviem (smiech). Na začiatok je to ešte hektické. Potrebujem sa sústrediť, kým kontrolujem každý detail. Myslím tak, že páni… neviem nájsť slová, aby som vysvetlil teraz svoje pocity.“ Prvý júlový deň odhalil prvý zo svojich nových trackov, a to More. Je pôsobivé vidieť J-Hopea hrať s takou intenzitou a sebavedomím, čo bola pastva pre oči. „Pred uverejnením More som si vypočul všetky piesne. Bol som si istý, že pôjde von táto. Pomyslel som si, že s takouto kvalitou ju môžem ukázať svetu. Viete, ARMYs, iným umelcom a ľuďom z priemyslu. Dal som do toho celé srdce, aby som vedel, čo robím.“ Sledoval J-Hope reakcie na svoju pieseň a klip? „Pozrel som si reakcie fanúšikov a reakčné videá a väčšina z nich bola veľmi blízko mojim očakávaniam. Tie ich prekvapené tváre: ‘J-Hope? To vážne?’“ zasmial sa. Pieseň More sa dá opísať ako skladba v štýle old school hip hopu. „Hovoriť o špecifickom žánri mojej hudby s mojím hudobným spektrom, ehm… mám len rád, čo mám rád, takže si nemyslím, že je nutné menovať žánre mojej hudby a definovať ich. Snažím sa veci prijímať intuitívne a vyjadrovať ich štýlom ‘táto nálada potrebuje túto atmosféru’.”

Pieseň More má rockovejší zvuk, a preto si do klipu pozval kapelu. Stretol sa J-Hope s prekvapenými reakciami, že vie pripraviť pieseň v rockovom štýle? „Pieseň More bola dokončená po dlhom premýšľaní v štýle ‘potrebujeme tento zvuk, tento bod alebo by to malo byť grandiózne tu’. Milujem rock, ale do piesne som ho pridal len preto, aby umocnil atmosféru, ktorú pieseň má. Môžete zachytiť reakcie, ktoré hovoria: ‘Čo robí z tejto piesne old school hip hop? Má v sebe rockový refrén.’ Či: ’Ako toto môže byť rock? Je tam príliš veľa tohto a toho.’ Ak si vypočujete celý album, uvidíte, čo som chcel urobiť.“ Keď J-Hope pracuje na novom albume, snaží sa uchovať žánrovú jednotu, aby každá skladba mala šmrnc. Množstvo hudobníkov sa nechce obmedzovať na jeden žáner alebo jednu farbu. Väčšina poslucháčov vníma hudbu intuitívne alebo prostredníctvom celkového pocitu z piesne, ako aj vizuálne prejavy. V tomto zmysle sú piesne More a Arson do istej miery v súlade. „Máte pravdu. Mal som jasný odkaz, ktorý som chcel cez album odovzdať. Aby som povedal posolstvo, potrebujem silnejší zvuk a výrazné vizuálne efekty. Arson je poslednou skladbou na albume. Nie je bežné, že titulná skladba je posledná, ale chcel som to takto urobiť. Sú tam otázky, ktorými som sa zaoberal. Idem do toho alebo si dávam prestávku?Trajektória mojich myšlienok na túto otázku je zachytená na tomto albume. Musím urobiť ešte viac.“

Vypočutím všetkých desiatich piesní na albume vyvstáva otázka, či sú to piesne, v ktorých je J-Hope dobrý, alebo sú to piesne, ktoré by chcel rád robiť? „Hmm… viac ako čokoľvek iné som sa zameral na zachytenie emócií z posledných rokov. Takže nálada albumu mala limit. Potrebujem tmavé farby, aby som povedal moje príbehy a pocity. Tu je začiatok tvorby tohto albumu.“ Mixtape z roku 2018 Hope World sa inšpiroval románom Dvadsaťtisíc míľ pod morom. Teraz mal J-Hope možnosť nahliadnuť do hĺbky svojej duše. „S BTS je to už desať rokov. Ako viete, po mixtape sme mali neuveriteľnú dynamiku. Tie chvíle… niekedy sme prešli niečím väčším a cestovali sme po celom svete. Potom som objavil moje tiene, ktoré som si predtým nevšimol. Potreboval som príležitosť ukázať ich. Najdôležitejšia vec, keď píšete pieseň, je, že máte príbeh. Príbeh dodáva hudbe úprimnosť a motiváciu k práci. Tak mi napadlo, že mám príbeh, ktorý chcem povedať a potrebujem o ňom hovoriť.“ Odkiaľ pochádza názov albumu Jack In The Box? „Napadlo mi, že hudba, ktorú J-Hope robí, môže byť zaseknutá v krabici. Potom BTS vystúpili na veľkom štadióne, na Valnom zhromaždení OSN, postavili sa na veľké pódium pre cenu Grammy, potom išli do Bieleho domu… vďaka týmto zážitkom sa nahromadilo veľa pocitov, ktoré sa vytiahli zo šuplíka. Koncept Jack In The Box som konzultoval s PD Bang-om ešte dlho pred mojím debutom. V mojom mene mám nádej. Hovorili sme o tom, ako by som bol trvalou nádejou BTS a my sme vykročili, aby sme prekvapili svet.“

Prečo si J-Hope myslí, že minulosť bola skrytá vnútri v krabičke? Je to metafora, ale prečo si to myslí? „V minulosti bola, prirodzene, nejaká nezrelá časť mojej hudby. Nezrelosť má svoj vlastný nádych a ja tie časy nechcem popierať. Chcel som však vyzdvihnúť temnejšie, trochu vážnejšie a trápne ja okrem mojej svetlej stránky, na ktorú sú všetci zvyknutí. Ľudia ma vidia ako vždy dobre naladeného a plného energie, ale v momente, keď som prišiel domov, rozklepal som sa. To ma núti premýšľať, kto z týchto osôb som skutočne ja. Usúdil som, že obe moje stránky som ja a rozhodol som sa otvoriť krabicu a ukázať zo mňa trochu viac.“ Mapovaním všetkého, čo skupina BTS dosiahla za uplynulé roky, sa zdá, ako keby oslovila každého na planéte. Niekedy boli členovia vďační, niekedy plní emócií. V hlave J-Hopea sa stále ozýval hlad po ešte niečom väčšom. „To je pravda. Chcem urobiť ešte viac a chcem vyzerať ešte viac cool. Mám v sebe myšlienku, ktorá hovorí: ‘Keď svetlo zhasne, budem to ja, kto rozžiari znova oheň.’ Práca na tomto albume ma uistila, že som niekto, kto potrebuje prácu. Práca mi rozbúši srdce. Aj keď nie som vyspatý, som unavený, žijem v hektickom prostredí, oddych by mi nepomohol. Piesne na tomto albume som napísal počas pandémie. Čas plynie a život pokračuje, nemohol som stáť na mieste. Hovoril som si, že aj keď je to nezrelá ambícia, potrebujem niečo robiť.“ Pandémia zmenila kontakt umelca s fanúšikom a naopak. „Umelec a jeho fanúšik spolu komunikujú prostredníctvom vystúpení. Potrebujeme dávať, brať si a zdieľať energiu od každého. Keď to nebolo vystúpenie tvárou v tvár, nestačilo to ani mne, ani nám.“

Ako člen skupiny BTS dokáže vyrozprávať mnoho príbehov a pandémia mala určite vplyv na tvorbu albumu. „Myslím, že som začal pracovať na albume v roku 2020. Musel som album stopnúť, pretože BTS mali aktivity. Na svojom albume som znova pokračoval na konci minulého roku. Bolo to po koncerte v LA, keď sa situácia okolo pandémie upokojila a mohol som sa k albumu znovu vrátiť. Neskutočne som na novom albume pracoval mesiac a pol. Je zvyčajne náročné plne sa sústrediť na niečo kvôli pracovnému programu. Vedel som, že keď som si pomyslel, že urobím niečo pre album, potreboval som to urobiť, pretože by som premrhal príležitosť, takže som nikdy neopustil štúdio.“ Ako už bolo spomenuté, J-Hope uverejnil Hope World v roku 2018 na SoundCloud. Je to prvá skladba s jeho menom v titule názvu. Naučil sa z toho niečo? „Páni, v skutočnosti som sa toho naučil veľmi veľa. Počúval som všetky piesne predtým, ako som pracoval na svojom sóle. 1Verse z roku 2015, piesne z roku 2018 a Chicken Noodle Soup z roku 2019, kde som chcel ukázať svoje pohyby a pohodovú atmosféru z LA. Mixtapes odrážajú náladu, ktorá je jedine možná v tom danom okamihu. Nemohol som však povedať, či majú piesne tému alebo jednotu. Chcel som robiť to a tamto, množstvo vecí. Čo som vtedy chcel robiť? Hovoril som si, že tento album potrebuje mať určitý druh jednoty. Keď počúvate RM-ove mixtapes, môžete povedať, že tam je jeho jednota. Taktiež je niečo v hudbe Agusta D, Sugu.“ Pri vytváraní piesní sa inšpiroval svojou vnútornou silou. „Počúval som mixtapes členov a tie moje a inšpiroval som sa. Mohol som si vyčistiť hlavu. Členovia sú mojou najväčšou inšpiráciou. Vlastne RM je prvý, ktorému som prehral celý album.“ Aká bola jeho reakcia? „Prekvapilo ho to. Povedal: ‘Hobi, nevedel som, že budeš robiť tento žáner hudby.’ Všimol som si, že som skúsil niečo iné a dodal som albumu určitú jednotu.“

J-Hope dbá na dodržiavanie uchovávania záznamov. K tomu patria aj mixtapes. „Je to naozaj tak. Viete, sám som pred pár dňami otvoril Pandorinu skrinku. Našiel som v nej svoj starý mobil. Prešiel som si všetky fotky, ktoré som nafotil na Havaji, a sú… (smiech). Ale trošku sa mi z toho roztopilo srdce. Záznam má svoj určitý význam a účel.“ Minulý rok J-Hope rozprával o pádoch a dilemách. „Hmm… v tom čase som sa zrútil. Pustil som niekoľko skladieb pre svoj sólo album producentom, ktorých poznám. A ich reakcia nebola taká, akú som očakával. Viete, čo je smiešne? Začal som byť kreatívnejší. Vyčistil som si myseľ tým, že som všetky piesne vymazal. Nevyhýbam sa pádom. Stretávam sa s tým zoči-voči a prekonávam to. Napríklad pieseň Let’s Just Do It v skutočnosti prechádzala touto cestou.“ Aká je podľa J-Hopea jeho najlepšia vlastnosť? „Všestrannosť. Viem, že môžem byť taký. Verím, že rodičia v tom zohrávajú veľkú úlohu. Viem, ako akceptovať. Radšej počúvam ako rozprávam. Ak mi niekto otvorí srdce, môžem sa posadiť a počúvať ho. Vnímam to ako príležitosť učiť sa a rásť. A som veľmi dobrý v čítaní myšlienok (smiech). Takže ma to dostáva do dobrej pozície ako prostredníka v skupine.“ Prvé stretnutie s hudbou prišlo cez tanec. Všestrannosť zohrala rozhodujúcu úlohu, keď sa naučil rapovať, skladať hudbu a písať texty. „Ach, verím tomu, že by som si ich užíval namiesto toho, aby som ich prekonával. Tanečník z Gwangju je môj základ. Od tohto základu som si vyberal ďalšie úlohy jednu po druhej. Hovoril som si, že je to niečo, čo skúšam prvýkrát, mal by som tomu dať šancu. Keď som dosiahol jedno, pobavil som sa a pokračoval. Na to, aby som niečo urobil, ma to musí najprv zaujať.“

Hudba pri tanci zohrala obrovskú úlohu pri formovaní vesmíru J-Hopea. Akú hudbu počúval? „Keď som bol mladší, tak rozhodne boom-bap. Old school a New Jack Swing. Tancoval som na folk, Jamesa Browna, viete. A Wu-Tang Clan, samozrejme. Vlastne What If z toho albumu som použil na sampel, ktorý som zakomponoval do Shimmy Shimmy Ya. Myslím, že obdobie, keď som tancoval, mi prirodzene dalo základy. V tomto zmysle album odráža moju identitu.“ Naozaj sa dá odvrátiť zrak od trendov? Premýšľal niekedy nad tým, že by pridal trochu hudby do popového trhu? „Nie. Keby som sa čo i len trochu zamyslel nad trendom, zmenilo by to album od základov. V súčasnosti často počúvam house, ten, ktorý môžete počuť v kluboch. Dostať sa do rebríčka pre mňa od začiatku nikdy nebolo možné, bolo to len o tom byť sám sebou a robiť to, čo chcem.“ A čo Lollapalooza? Ide o hudobný festival v USA. Stáť na veľkom pódiu sám bude najväčšia výzva. „Môžem to tak pomenovať. Lollapalooza je výzva! Ako môžem ostať pokojný? Usilovne pracujem a mám obrovský rešpekt k všetkým sólo umelcom (potlesk). Nie je jednoduché hrať naživo niekoľko skladieb za sebou. Pociťujem absenciu členov. Chýbajú mi. Ide o ikonický hudobný festival v Chicagu. Moji obľúbení umelci boli na pódiu. Raz som videl Tylera, predstavenie Stvoriteľ bolo úžasné.“

Cíti J-Hope po uverejnení sólo albumu a pred vystúpením na festivale, že chce byť uznaný? „Viem, že mám ciele a ambície, ale je to skôr blízko k tomu, že chcem, aby ľudia vedeli, že existujem. To je dôvod, prečo som odklepol účasť na Lollapalooze. Sú to takéto obrovské udalosti, pri ktorých sa pýtam samého seba, či to dokážem. Viem, že inde môžem zavolať ľuďom, ktorých poznám, a vystupovať, ale hudobný festival je miesto, kde môžem získať triezve hodnotenie publika. Ak budem dobrý, budú skákať a tancovať. Ak nie, nebudú reagovať. Naozaj potrebujem byť na pódiu sám.“ Čo by J-Hope robil, keby nebol jeho sólo album dobre prijatý? „Oh, to je bremeno, ktoré si musím vziať. Spýtal by som sa sám seba, či som bol príliš arogantný. Robil som to len preto, že sa mi to páčilo? A poučil by som sa z toho.“ J-Hope počas celého rozhovoru pôsobil šťastne a nadšene. Aký je jeho sen? „Sústrediť sa na to, čo práve robím. To je môj sen. Zaujímalo by ma, či by v živote existoval iný čas, ktorý je tak dôležitý.“ Čo J-Hope potrebuje, aby si udržal v sebe plameň alebo ho ešte viac rozdúchal? „Potrebujem, aby ľudia počúvali moju hudbu a sledovali moje kroky. A mať rozumné myšlienkové pochody.“

Zdroj: wkorea.com