Zahryznite sa do šťavnatého ovocného sendviču pochádzajúceho z Japonska

Sendviče sa na celom svete pripravujú vložením zeleniny, mäsa a iných ingrediencií medzi dva krajce chleba. V Japonsku sa však vyvinuli jedinečným spôsobom. Už nejaké to storočie sa mimoriadne populárnymi stali sendviče s krémovou plnkou a ovocím od výmyslu sveta.

Pri výbere sendvičov ponúkaných v Japonsku existuje taký druh, ktorý nepochybne spôsobí, že sa za ním obzriete dvakrát. Dva kusy chleba plnené smotanou na šľahanie a ovocím sú ľahko dostupné a stali sa typickou sladkosťou Japonska. Ovocné sendviče majú neustále sa vyvíjajúcu históriu. Skutočnosť, že ovocie je v Japonsku drahé, nie je žiadnym tajomstvom. Bolo (a naďalej občas je) luxusom a hoci sa stalo verejnosti prístupnejším počas éry Taisho (1912 – 1926), väčšinou sa kupovalo ako darček alebo počas špeciálnych udalostí. Z toho dôvodu sa začiatkom 20. storočia otvorilo množstvo obchodov s ovocím v blízkosti hlavných železničných staníc a obchodných štvrtí. A keďže Japonci milujú darčeky, obchod s ovocím rástol. Mnohí zakladali kaviarne susediace s obchodom s ovocím, kde sa podávali rôzne ovocné jedlá. Takýto spôsob dovolil verejnosti dostať sa k luxusnému ovociu za primerane rozumnú cenu. Z trendu sa vyvinul ovocný sendvič, bežnejšie známy ako ovocné sando. Ako to už s históriou býva, existujú rôzne teórie, kde presne vzniklo prvé ovocné sando. Najbežnejším názorom je, že to bolo buď v Tokiu alebo Kjóte, keďže obe mestá mali centrálnu, obchodnú a administratívnu polohu.

V prípade Tokia ide o obchod s ovocím vyššej kategórie Sembikiya v rušnej obchodnej štvrti Nihonbashi v roku, ktorý bol založený v roku 1834 a prvý ovocný salón začal prevádzkovať v roku 1894. Podobne je na tom Kjóto, kde bol v roku 1869 založený jeden z najstarších obchodov s ovocím Yaoiso. Ovocný salón bol otvorený v roku 1972. Obidva obchody fungujú dodnes a na jedálnom lístku si ponechali sendviče s ovocím. Za vznikom ovocných sendvičov bola snaha obchodov s ovocím kontrolovať si svoje zásoby, takže mnohé z nich používali pri svojich výtvoroch viacero druhov ovocia, často nakrájaných na malé plátky. Pôvodne sa krájali v tvare štvorca podľa britského štýlu. V súčasnosti častejšie uvidíte sendviče nakrájané na trojuholníky. Zvýšenú popularitu si v Japonsku ovocné sendviče získali po druhej svetovej vojne. Stalo sa tak v roku 1961, keď sa majitelia pekárne Furenpan rozhodli svoje sendviče krájať diagonálne, aby lepšie ukázali plnku sendviča a uľahčili ľuďom jeho jedenie.

Tento spôsob rezania sendvičov, ako aj trojuholníkový obal, do ktorého sa sendviče balia, si nechali patentovať. O tri roky neskôr, a to v roku 1964, sa však v Japonsku konali Olympijské hry v Tokiu a muži patent prepustili v nádeji, že viac ľudí príde na štadióny s ovocnými sendvičmi v rukách. Uchytilo sa to a cez olympiádu popularita ovocných sendvičov celonárodne významne vzrástla. Vzhľad kedysi nakrájaného sendviča je skutočne kľúčovou zložkou dnešných japonských ovocných sendvičov, čo sa vizuálneho pôžitku a aj chuti týka. Ovocné sendviče nájdete v kaviarňach, pekárňach, reštauráciách a špecializovaných obchodoch. Vďaka popularite sa stali v roku 2021 trendom potravín a nápojov číslo jeden v Japonsku.

Ovocný sendvič je skôr dezertom ako niečím, čo by ste si zabalili na obed. Základom je chlieb shokupan, tiež známy ako japonský mliečny chlieb. Ide o sendvičový chlieb s nadýchanou textúrou, ktorá dobre funguje pre preplnené plnky, keďže jeho elasticita umožňuje natiahnuť sa bez toho, aby sa chlieb rozpadol. Ako plnka najlepšie pôsobí smotana na šľahanie (33%), pretože dokáže zachytiť šťavnatosť ovocia. Niektorí si do smotany na šľahanie dávajú namiesto cukru sladené kondenzované mlieko. To dodáva krému mliečnu chuť. Niekedy sa pridáva aj vanilkový extrakt. Smotana na šľahanie nie je jediná voľba, používa sa aj krém zo syra mascarpone alebo biely jogurt. Aké ovocie je vhodné? Jahody sú najčastejšou možnosťou, keďže spojenie smotany a jahôd skvelo funguje. Ďalšou voľbou je kiwi, ananás, hrozno, mango, broskyňa, melón, čučoriedky a banán. Možnosti sú naozaj neobmedzené. Základom je, aby to bolo dozreté ovocie, ktoré je sladké a chutné. To je dôvod, prečo sa v obchodoch sendviče menia v závislosti od ročného obdobia. Popularitu dezert získal najmä medzi mladými Japoncami vďaka svojej rôznofarebnosti, preto je dôležité, aby jedlo hralo farbami a kvôli tomu sa ovocie v sendvičoch s radosťou kombinuje. Niektorí si do sendviču dávajú aj plátky pomarančov či mandarínok, ale pre použitie v sendviči nie sú citrusové plody praktické, pretože sú tak vodnaté, že sendviče treba okamžite zjesť, inak sa krém začne rozpúšťať.

Zdroje: japanesefoodguide.com, norecipes.com, hungryhuy.com, web-japan.org