Paličky sú jedným z najjednoduchších, najstarších a najrozšírenejších nástrojov na jedenie, keď nimi je viac ako 20 % svetovej populácie. V článku si povieme o histórii paličiek, ukážeme si rozdiel medzi čínskymi, japonskými a kórejskými paličkami a nahliadneme do etikety používania paličiek.
Historické dôkazy o používaní paličiek pochádzajú z východnej Ázie. Presný pôvod paličiek nie je známy. Vedci sa domnievajú, že pochádzajú z centrálnej Číny. Najstaršie nájdené paličky sú staré viac ako 3500 rokov. Archeológovia ich našli v ruinách mesta Yen v blízkosti čínskej prefektúry Anyang. Sú z bronzu a používali sa na uchopenie jedla z vriaceho kotla. Predpokladá sa, že paličky sú ešte staršie a ľudstvo ich používa minimálne 5000 rokov. Paličky sa začali používať ako príbor počas vlády najstaršej čínskej dynastie Shang (1600 – 1050 p. n. l.) a len ako príbor slúžia od 5. storočia p. n. l. Z Číny sa paličky rozšírili na územie dnešnej Kórey, Japonska, Taiwanu, Mongolska, Laosu, Thajska a Vietnamu. Západná kultúra vytlačila používanie paličiek v Laose a Thajsku, jednorazové paličky sú však dostupné v miestnych čínskych reštauráciách.
Do Japonska sa paličky dostali z Kórey cez zátoku Wakasa v Japonskom mori. Zátoka slúžila ako trasový bod medzi Čínou a Kyoto. Je považovaná za východný koniec hodvábnej cesty a za vstupnú bránu do Japonska. V Japonsku si paličky veľmi vážili a používali ich spočiatku len pri pohrebných ceremóniách. Do 2. storočia Japonci používali paličky ako pinzetu, až po tomto období sa stalo normou paličky od seba oddeliť. Materiálom pre paličky bolo všeobecne drevo alebo bambus, ktorý sa využíva aj dnes. Dnes je to aj plast. V minulosti sa hojne používala kosť, slonovina, bronz, mosadz, striebro, zlato, agát, nefrit, koral a iné exotické materiály. Prečo sa paličky rozmohli v Ázii? V období asi 400 p. n. l. prefíkaní kuchári prišli na to, ako ušetriť palivo, keďže ho bolo málo, krájaním jedla na malé kúsky, aby sa rýchlejšie uvarilo. Nový spôsob odstránil z ázijskej kuchyne nože, čo sa spájalo aj s učením Konfucia (551 – 479 p. n. l.), ktorý bol vegetariánom a ktorý hovoril, že ostré predmety na stole pripomínajú prítomným bitúnok a krájanie mäsa naďalej evokuje násilie. Viete o tom, že existuje fóbia z paličiek? Ide o konsekotaleofóbiu. Ľudia trpiaci touto fóbiou sa obvykle boja, že sa ušpinia jedlom, pichnú si paličkou do oka alebo sa spoločensky znemožnia, keď ich nebudú vedieť správne používať.
Toto boli fakty, ale prezraďme si niekoľko legiend, ktoré sa viažu k objaveniu paličiek. Hlavnou postavou prvej legendy je čínsky generál a politik Jiang Ziya, ktorý pomáhal dynastii Zhou (1046 – 221 p. n. l.) proti dynastii Shang a ktorý údajne vynašiel paličky. Jedného dňa mu jeho žena varila mäso. Keď sa Jiang Ziya chystal, že mäso zje, cez otvorené okno priletel vtáčik a ďobol ho. Jiang Ziya zabudol na jedlo a rozbehol sa za vtáčikom, že ho chytí. Od začiatku vedel, že to je božský vták. Po krátkom behu sa dostali na pustý svah. Vtáčik sa posadil na bambusovú vetvičku a povedal: „Jiang Ziya, mal by si uchopiť jedlo paličkami z bambusu.“ Jiang Ziya vtáčika poslúchol, zobral si dve bambusové paličky a vrátil sa domov. Keď ho žena vyzvala, aby už začal jesť, vložil bambusové paličky do misky, aby nimi uchopil mäso. Z jedla okamžite syčal zelený dym. Nahneval sa: „Ako to, že sa z mäsa dymí? Je to otrávené?“ Pristúpil k svojej žene a paličkami jej priložil mäso k ústam. Tvár jeho ženy zbledla a žena vybehla z dverí. Jiang Ziya vedel, že božský vtáčik mu paličky daroval, pretože dokázali odhaliť jed. Odvtedy na každé jedlo používal paličky z bambusu. Manželka sa ho už neodvážila otráviť a chýr o paličkách sa rozniesol po celom kraji, keď aj ostatní začali používať bambusové paličky. No a tento zvyk jedenia paličkami sa dedí z generácie na generáciu až dodnes. Iná verzia legendy hovorí, že božský vtáčik sa generálovi objavil počas rybačky, keď ho básňou upozornil, že by jedlo nemal jesť rukami. Jiang Ziya preto zobral do rúk bambusové paličky, na ktorých vtáčik sedel. Iná legenda tiež rozpráva príbeh zo starovekej Číny o čínskom hrdinovi menom Da Yu, ktorého kráľ vyslal, aby sa vysporiadal so zničujúcou povodňou. Počas svojej cesty sa zastavil, aby si mohol uvariť večeru. Nemal veľa času nazvyš, preto nemohol čakať. Jedlo však bolo príliš horúce, aby ho mohol jesť rukami. Z toho dôvodu si pomohol vetvičkami z neďalekého stromu. Tretí príbeh opäť pochádza zo starovekej Číny. V tomto príbehu bol kráľ Zhou známy puntičkár a na jedlo si potrpel. Jeho obľúbená manželka Da Ji vzala pár svojich nefritových vidlíc z hrebeňa, ktorý mala vo vlasoch, a podala mu ich, čo sa kráľovi zdalo veľmi rafinované. Myšlienka sa mu zapáčila a od toho dňa jedol jedlo jej nefritovými vidlicami.
Paličky sa dnes najviac používajú v Číne a Japonsku. Japonsko využíva 24 miliárd párov ročne, v Číne je to viac ako 45 miliárd párov. Japonsko ako prvá krajina na svete používa od roku 1878 jednorazové paličky. Čínska vláda s cieľom lepšie regulovať výrobu paličiek a znížiť dopad na životné prostredie zaviedla vyššiu daň na paličky z nerecyklovateľného materiálu. Na výrobu paličiek totiž ročne padne 25 miliónov dospelých stromov. Pozrime sa bližšie na tri najčastejšie rozšírené druhy paličiek v Číne, Japonsku a Južnej Kórei.
Čínske paličky sú z paličiek najdlhšie. Merajú 23 centimetrov a 53 milimetrov. Prečo tak presne? V prepočte je to v starých mierach 7 palcov a 6 centov, čo v starovekej Číne predstavuje 7 emócií a 6 vnemov, ktoré zvyknú opísať celé spektrum emócií a pocitov. Vyrábajú sa prevažne z bambusu. Špička paličiek predstavuje nebo, kým štvorcový začiatok zem. Ak sa je paličkami naopak, otáča sa tým poriadok sveta a niektorí Číňania môžu byť pohoršení a povedať: „Prečo jete jedlo zadkom paličiek?“ Čínske paličky nie sú tak zúžené na svojom konci, ako je to v prípade japonských paličiek, a sú hrubšie, čím sa dokáže uchopiť viac jedla. Dôvod, prečo sú čínske paličky tak dlhé, je, že Číňania sa riadia myšlienkou zdieľaného stolovania a obvykle jedia všetci za stolom s otočným dreveným stojanom, na ktorom sa nachádzajú všetky podávané jedlá. Aby Číňania dokázali dosiahnuť na jedlo aj ďalej od seba, potrebujú dlhšie paličky, ktoré nazývajú aj „predĺženými prstami“. Pri konzumácii ryže sa miska smie vziať do rúk. V inom prípade miska s jedlom ostáva na stole. Do jedla sa nepichá a nad jedlami sa s paličkami nepremýšľa. Musíte presne vedieť, čo si vyberiete. Ak je náročné jesť jedlo s paličkami, používa sa lyžica. Miska sa neprisúva paličkami. Pri stole sa dáva dôraz na úctu k starším, preto prví, ktorí pri stole berú paličky do rúk, sú tí starší. Paličkami sa nešermuje, neprehrabáva sa v jedle a jedlo sa vzájomne nepodáva z jedných paličiek druhým. Zároveň sa paličky neoblizujú, keďže si nimi vyberáte jedlá zo spoločných tanierov. Paličkami sa neukazuje. Ukazovanie na niekoho paličkami znamená priať mu smrť. Nekrížte paličky, to je ďalšie prianie smrti. Záleží, v akej časti Číny sa nachádzate, ale ak vám spadnú paličky, verí sa, že tým vystrašíte zosnulých predkov, preto sa pri ich zdvíhaní treba kajať, aby vám predkovia odpustili. Nebúchajte paličkami o misku, privolávate tým smolu a chudobu. Zaujímavosťou na záver k čínskym paličkám je, že ak dostanete paličky, ktoré nie sú rovnako dlhé, určite zmeškáte autobus, vlak, loď či lietadlo alebo sa vám stane niečo zlé. Tieto pravidlá nie sú platné len pre Čínu, s menšími obmenami ich dodržiavajú aj v Japonsku a iných ázijských krajinách, kde sa je paličkami. A nemusíte sa báť, že urobíte niečo zle, nie všetci domáci poznajú všetky pravidlá, navyše generáciami sa menia a upravujú.
Japonské paličky sú na rozdiel od čínskych paličiek kratšie. Dĺžka paličiek má opodstatnenie: v Japonsku sa je často tak, že miska je priložená blízko úst. Japonské paličky sú obyčajne vyrábané z dreva. Sú farebnejšie, dizajnovo zložitejšie a s množstvom ornamentov. Keďže základnou potravinou v Japonsku je ryba, paličky majú zúženú a drsnú špičku, aby sa dali odstrániť aj tie najmenšie rybie kostičky alebo aby sa nimi dali jesť aj jedlá ako sushi. Na rozdiel od čínskeho stolovania, Japonci dostávajú jedlo individuálne. Ak sa stane, že si Japonci vyberajú jedlo zo spoločných misiek, robia to opačným koncom paličiek. Na začiatku používania paličiek v Japonsku slúžili paličky len ako most medzi človekom a bohom. Nejedlo sa nimi. Namiesto toho, aby sa nimi kŕmili ľudia, Japonci ich zdieľali s božstvom. Verilo sa, že ak božstvu ponúkli prútiky ako požehnanie, začalo v prútikoch prebývať. Keď sa paličky začali v Japonsku používať na konzumáciu jedla, verilo sa, že v ten okamih živí jedli s mŕtvymi. Obradné paličky sa používajú dodnes, preto nezapichujte paličky do jedla. Pripomína to obrad počas pohrebnej ceremónie a človeku, s ktorým sedíte pri stole, prajete smrť alebo mu dávate najavo, že s ním ukončujete vzťah. Japonci radi používajú svoj pár paličiek, pretože veria, že ako sa ich perami dotýkajú, je k nim pripútaný aj ich duch. Japonci nemajú jedny paličky, ktoré používajú na všetko. Podľa dĺžky, materiálu a typu paličiek sa s nimi varí, jedia špecifické jedlá, ako napríklad sladkosti, a uchopujú niektoré potraviny. Etiketou v Japonsku je, že keď človek doje, položí paličky späť na držiak na paličky, ak sú to jednorazové paličky, vkladajú sa naspäť do obalu. Na záver k japonským paličkám ešte jedna zaujímavosť: keď manžel alebo otec odišiel na vojnu, zvyšní členovia rodiny vytiahli pri jedle na stôl ich paličky, aby sa ich chýbajúci člen rodiny mohol najesť s nimi.
Kórejské paličky sú najlepšie rozpoznateľné, pretože sa vyrábajú z nehrdzavejúcej ocele alebo striebra. Verí sa, že paličky sa začali v Kórei používať v podobe kovu od 7. storočia. Sú veľmi hygienické. Súčasťou paličiek je lyžica, keďže Kórejčania jedia ryžu lyžicou. Tým, že sú z kovu, sú ťažké, preto sa začiatočníkom neodporúča, aby si ich vyberali. Možno aj z tohto dôvodu sa kórejské deti učia jesť paličkami od skorého raného veku. Prečo kov? Malo to mať praktický dôvod. V čase kráľovstiev boli veľmi obľúbené jedy, ako arzén a cyankáli, a verilo sa, že paličky z kovu dokážu pri kontakte s jedom sčernieť. Výskumy ukázali, že kov mení farbu pri kontakte s cibuľou, cesnakom a zhnitým vajíčkom, keď sa uvoľňuje sírovodík. Na jed nereaguje. Kovové paličky sa stali aj symbolom spoločenského statusu, keďže nie každý si mohol dovoliť strieborné paličky. Kórejčania si zvyk kovových paličiek ponechali aj pre slasť z toho, že takýmto spôsobom môžu byť stále blízko ku šľachte. Keďže kov spôsobuje, že sa jedlo môže kĺzať, kórejské paličky sú ploché. Verí sa, že sa tým šetrí materiálom. Zároveň sa perfektne hodia pri konzumácii grilovaného jedla, ktoré Kórejčania milujú. Ku kórejským paličkám sa viaže povera, ktorá hovorí, že čím bližšie držíte paličky pri ich špici, tým dlhšie budete čakať na svadbu. Čo hovorí etiketa? Paličky a lyžica by pri tanieri mali byť položené na pravej strane, na ľavej strane sa príbor ukladá počas spomienkových bohoslužbách. Lyžica sa používa na konzumáciu ryže a polievok, ostatné prílohy sa jedia paličkami. V Kórei sa považuje za neslušné, ak si misku vezmete do rúk. Miska ostáva na stole. Ak jedlo z paličiek kvapká, môžete pod ním držať lyžicu, aby omáčka neostala na stole, ale na lyžici.
Paličky sa od svojho vzniku pred tisíckami rokov vyvíjali, aby maximalizovali svoju funkčnosť a efektivitu a deje sa tak dodnes. Zavádzajú sa paličky optimalizované pre rôzne druhy jedál a vymýšľa sa dizajn, ktorý vyvolá túžbu držať paličky v rukách. Pri držaní paličiek rôznych farieb ide často o umenie. Na ich výrobu sa používajú materiály, ktoré sa nachádzajú v prírode, alebo tie ekologické, ktoré šetria prírodu. Paličky sú niečo, čo sa vyvíja spolu s nami. Paličky jednoducho budú ľudí na svete tešiť ešte množstvo rokov.
Zdroj: everythingchopsticks.com, eatingutensils.net, chinahighlights.com, kinashi-san.com, kocis.go.kr, youtube.com/Quartz, youtube.com/Stricly Dumpling, youtube.com/The Chen Dynastry, youtube.com/I’m in China