Recenzia: Predstavte si bojovať chladných zločincov proti iným zločincom, aby si za odmenu skrátili svoj pobyt vo väzení aj za cenu života

Bad Guys patrí medzi najlepšie kórejské kriminálne seriály vôbec, aj keď ide o počin ešte z roku 2014. Osobne som sa doteraz nestretla so žiadnou kórejskou akčnou kriminálkou, ktorá by ju prekonala. Poďme sa teda spolu pozrieť bližšie na príbeh a prečo by ste si ju mali pozrieť aj vy.

V krajine rastie kriminalita a počet nemilosrdných zločincov. V dôsledku toho policajný šéf prikáže detektívovi menom Oh Gu Tak, aby zložil tím ľudí, ktorý bude bojovať za spravodlivosť a týchto zločincov zastaví. Nie je to ale len taký obyčajný tím. Kriminálnici, ktorí boli odsúdení za vraždy a iné brutálne zločiny, dostanú možnosť sebareflexie a stanú sa záchrancami a obhajcami nevinných ľudí, ktorí sú hlavnými terčmi nemilosrdných vrahov. Tento netradičný tím je zložený z gangstera Park Ung Cheola, nájomného vraha Jung Tae Sooa a psycho sériového vraha Lee Jung Moona. K ich tímu sa pridá aj mladá policajná inšpektorka Yoo Mi Young, ktorá pomáha pri zjednotení a prinútení zločincov, aby spolu pracovali ako jeden celok. Celý tento nápad je ale veľmi riskantný. Bude cieľ skrátenia pobytu vo väzení dostatočným motivátorom, aby sa dokázali otočiť a zmeniť o 180 stupňov?

Bad Guys vám poskytne všetko, od temného krimi, čerstvej krvi, rôznych zločinov až po brutálne vraždy, nevinné obete či tajomstvá, ktoré nerozlúštite na počkanie. Od roku 2014 som videla mnoho kórejských kriminálok, pretože je to môj najobľúbenejší žáner, no až do tohto dňa sa Bad Guys žiadna iná nevyrovnala a stále ostáva na prvej priečke medzi tými najkvalitnejšími, ktoré kórejská produkcia kedy natočila. Dovolím si povedať, že je jediná svojho druhu. Je to typ, ktorý vás svojím dejom a celkovým vizuálom vtiahne do sledovania tak, že do pár minút stojíte spolu s hlavnými hrdinami v temných kórejských uličkách s minimom svetla a za zvuku dažďa sa pomaly ponárate do strachu o svoj život.

Detektív Oh Gu Tak si schválne vybral zločincov s najhoršou kriminálnou minulosťou, a preto sa môžete tešiť okrem iného na pomalé odhaľovanie príbehov hlavných záporných hrdinov, ktoré divákov v mnohých prípadoch prekvapia. Pomalé vzniknuté putá medzi ľuďmi, ktorí nemajú najpriateľskejšie charaktery, sú, samozrejme, sprevádzané aj zradou a je už len na tíme, ako preukáže svoju súdržnosť. Vzdávam poklonu režisérovi a scenáristovi, že vytvorili tak dokonalý a neskutočne pozerateľný kriminálny príbeh.

Každý jeden herec, ktorý bol zvolený do svojej roly, bol akoby predlohou pre tvorcu svojho charakteru. Je ťažké uveriť, že Hang Jung Hoon nemal v hlave práve Park Hae Jina, Jo Dong Hyuka, Ma Dong Seoka či bezkonkurenčného Kim Sang Joonga, keď vytváral tieto postavy a písal ich životy. Herecké výkony sú naozaj excelentné a spomínaní herci sa na svoje roly hodia rovnako aj vizuálne. Pravdepodobne si budete veľmi ťažko zvykať na hlavných hercov v romantických alebo veselších seriáloch, ktoré uvidíte po Bad Guys, pretože sa vám do pamäte zaryjú ako tieto charaktery. Ma Dong Seok dokonca v tejto minulej dobe ešte nezískaval takú popularitu vďaka Train to Busan, no už vtedy ukázal svoj neskutočný talent a získal si mnoho fanúšikov. Park Hae Jin ako psychopatický vrah s pekným výzorom vám nedovolí odísť od obrazoviek a budete mu chcieť odpustiť všetko, čo má na konte. Nájomný, no sympatický vrah v podaní Jo Dong Hyuka svojím prejavom a zovňajškom taktiež vyvoláva silné emócie. Nakoniec som si nechala Kim Sang Joona, ktorý bude pre mňa navždy Oh Gu Tak a najlepším detektívom, ktorého som kdekoľvek videla. Podal neuveriteľný výkon a prostredníctvom jeho postavy dokážete prežívať emócie, ktoré prežíva on sám.

Čo dodám na koniec? Určite odporúčam všetkým, ktorí majú radi tento žáner, a, samozrejme, ak ešte prvú sériu Bad Guys nevideli. Určite ľutovať nebudete, aj keď to pre vás možno nebude seriál na prvom mieste, to by ste museli byť zažratí do tohto žánru minimálne ako ja. Ľudia s citlivou povahou by sa tomuto snímku mohli vyhnúť, lebo seriál v sebe ukrýva plno krutých a nechutných scén. Sám Park Hae Jin v jednom rozhovore povedal, že mával nočné mory a nemohol spať po tom, čo sa natáčala nie veľmi príjemná scéna v márnici medzi telami. Verím, že si tento počin užijete rovnako alebo minimálne s takým dobrým pocitom ako ja.

Po skončení seriálu si určite pustite dve dokonalé OST piesne (Break Up, Reason), ktoré vám veľmi rýchlo prinavrátia pocity zo seriálu. Môžem potvrdiť, že aj po toľkých rokoch vo mne vyvolávajú stále tie isté, nezmenené a surové emócie.