Recenzia: Boku Dake ga 17-sai no Sekai de odhaľuje príbeh mŕtveho chlapca, ktorý sa vráti do sveta živých, aby vyznal lásku a spojil svoju partiu priateľov

Japonská dráma Boku Dake ga 17-sai no Sekai de rozpráva príbeh o Kotovi, ktorého rozkvitnutá sakura prinesie späť do sveta živých, aby vyznal lásku svojej kamarátke Mei a opäť spojil dávnu partiu kamarátov.

Kamaráti z detstva Kota (Sano Hayato) a Mei (Iitoyo Marie) boli tretiaci na strednej škole, ktorí snívali o spoločnej láske, keď Kota odrazu tragicky zomrel. O sedem rokov neskôr sa Mei ocitá vo vzťahu so ženatým mužom, žije a pracuje v Tokiu. Keď sa o ich afére dozvie jeho manželka, Mei dostáva výpoveď. V tom istom čase sa zo správ dozvie, že sakura nad jej rodným nestom, ktorá má pre ňu veľký význam, má byť sťatá z dôvodu výstavby nemocnice. Odchádza do rodného mesta Nagana, kde stretáva troch kamarátov zo strednej školy, s ktorými kedysi tvorila aj s Kotom partiu, ktorá sa po Kotovej smrti rozpadla. Spomienky zavedú Mei pod rozkvitnutú zimnú sakuru. Na jej veľké prekvapenie sa pred ňou objaví Kota. Jeho myseľ a telo sú 17-ročné, kým Mei má už 24 rokov. Kota s ňou môže byť, len kým sakura kvitne. Bude schopný povedať Mei, že ju ľúbi?

Dráma Boku Dake ga 17-sai no Sekai de/Under The Miracle Cherry Tree vznikla v roku 2020, má 8 častí, ktoré trvajú trošku viac ako 30 minút. Príbeh bol natočený podľa originálneho scenára. Dráma patrí medzi melodrámy, preto v nej veľa humoru nenájdete, zato chytí za srdce. Dej je trošku klišé, ale ide o láskavú drámu. Od začiatku je dej prudký a upúta nielen príbehom, ale aj krásnou scenériou. Príbeh nesie prvky fantázie, keď sa po siedmich rokoch objaví mŕtvy chlapec. Dráma sa zameriava na päticu priateľov. Mei a Kota si boli najbližší. Spočiatku láska Mei vyznieva platonicky, ale netuší, že Kota naberá odvahu vyznať jej pod sakurou lásku. Dlho sa odhodláva, aby to nakoniec pre tragédiu nestihol. Po siedmich rokoch sa sakura nad mestom ocitá pod hrozbou vyťatia. Mei sa po afére so ženatým mužom vracia naspäť z Tokia do rodného Nagana, aby spomínala na svoju dávnu lásku, ktorú zrazu objaví pod sakurou. Prirodzene je Mei v šoku a splašene uteká, keď sa pred ňou prvýkrát Kota objaví. Iná reakcia by nebola prirodzená. Po prvotnom šoku sa Mei a ostatní kamaráti Noda Haruka (Otomo Karen) a Yoshimura Ryohei (Watanabe Yutaro) rýchlo spamätajú a bez zbytočných otázok, prečo a ako sa Kota vrátil späť, ho privítajú s otvorenou náručou. Ishikawa Iori (Yuki Kousei) si drží odstup, čo naňho vrhá podozrenie, keďže s Kotom bol ako posledný.

Kotov príchod má dve roviny: vyznať Mei lásku a dať dohromady partiu priateľov, ktorá sa po jeho smrti rozpadla. Priestor sa venuje najmä druhej rovine. Aj keď má táto dráma označenie romantická, rozvíja sa tu vo väčšej miere filozofia priateľstva a snaha o znovuobjavenie dávneho priateľstva a jednej neopätovanej lásky, ktorá dostane príležitosť. Keď sa Kota vráti medzi živých, nachádza tú, ktorú ľúbil, so ženatým mužom a priateľov, ktorí žijú bez vzájomného kontaktu. Rozuzlenie príčiny smrti a dávne utajené pocity hlavných protagonistov spôsobujú, že si k sebe priatelia opäť hľadajú a nájdu cestu. Obsadenie hercov je dobré a všetci hrali tak, že ste si občas potrebovali utrieť oči od sĺz. Špeciálne sa v dráme objavil na jeden moment aj populárny herec Kento Yamazaki. Všetci vytvorili uveriteľnú chémiu a pätica tvorila sympatickú partiu kamarátov. Najmä Sano Hayato zobrazil úlohu Kotu výborne. Hral chlapca, ktorý má navždy 17 rokov uprostred partie ľudí, ktorí majú 24 rokov. Počas siedmich rokov vnútorne prirodzene rástli, takže rozdiel v zmýšľaní je citeľný. Môžete cítiť Kotove postoje, spôsob, akým sa hýbe, rozpráva, štýl, akým spí, že má stále 17 rokov. Nie je dospelým ako jeho kamaráti a to trhá srdce. Nie iba jeho kamaráti, ale aj divák sa pýta, akým dospelým by Kota bol, keby žil.

Dej, strih a citlivosť deja v spojitosti s použitými piesňami do seba pekne zapadajú. Mrzí ma, že dráma nedala viac priestoru Haruke a Ryoheimu, ich láska mohla byť súvislejšia, taktiež som si priala, aby Kota mohol svojej mame povedať zbohom. Koniec je predvídateľný, viažuci sa k legende o sakure, inak by to bolo sci-fi, napriek tomu je záver uspokojujúci. Drámu sprevádzajú dve príjemné piesne, ktoré sa striedajú na záver: 70-oku ni tada 1-tsu no kiseki kapely Ace Collection, ktorá prináša nádej, a Sakura no ki no shita de speváčky MACO, ktorá je sladká. Obe skladby dotvárajú veľmi jemnú atmosféru deja. Drámu odporúčam pre jej jemnosť a zobrazenie sily priateľstva a lásky, aj keď má občas ťažkopádne a frustrujúce okamihy. Možno vo vás nezanechá hlbokú stopu, ale tak, ako kvitne sakura, bolo to príťažlivé a nádherné, kým to trvalo. Drámu si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU. Pozrite si nasledujúci pekný edit ako ukážku.