Recenzia: Peach Girl učí o tom, že srdce si nakoniec vždy samo dokáže vybrať toho pravého

Peach Girl je jedným z romantických filmov pre tých, ktorí sa zoznamujú s japonskou kinematografiou. Nechajte sa unášať letnou láskou dievčaťa, ktoré si vyberá medzi dvomi chlapcami.

Momo Adachi (Mizuki Yamamoto) je študentkou na strednej škole. Je považovaná za divokú, keďže má opálenú pokožku a farbí si vlasy. Vo svojom vnútri je však v skutočnosti naivným a sladkým dievčaťom. Momo ľúbi svojho spolužiaka Tojiho (Mackenyu). Záujem o Momo prejavuje na škole najpopulárnejší chlapec Kairi Okayasu (Kei Inoo). Jej kamarátka Sae (Mei Nagano) na ňu žiarli a snaží sa blokovať Tojiho od Momo, ktorá má dilemu. Kto si získa jej srdce? Toji alebo Kairi? Momo vie, že si musí vybrať.

Film Peach Girl/Pichi Garu vznikol v roku 2017 a bol natočený podľa rovnomennej mangy Miwy Ueda. Príbeh sa točí okolo dospievajúceho dievčaťa, ktoré sa stretlo s rôznymi ťažkosťami, pokiaľ ide o lásku a vzťahy. Cez bolesť sa dostáva ku skutočnej láske, keď jej pomáha rásť a uvedomiť si, kým je. Spôsob, akým herci hrali, môže byť prehnaný. Nikto pri bežnej konverzácii nepúli tak očami. V určitom okamihu je to však milé. Až do posledného okamihu filmu divák netuší, s kým hlavná hrdinka nadviaže romantický vzťah. To je na filme príťažlivé, keď netuší, čo sa bude diať a každú minútu sa nechá uchvátiť skvelým zvratom. V živote Momo sa odohráva zrada, dôvera a ľútosť. Čo urobíte, ak vás osoba, s ktorou ste boli ako sestry, označila za svojho nepriateľa a chcela vám zničiť život? Čo urobíte, ak vás muž, ktorého ľúbite, opustí bez konkrétneho dôvodu? A čo ak konečne niekomu otvoríte srdce, ale ten niekto nie je ochotný otvoriť sa vám? Film je zmesou romantiky, komédie, trápna a klišé.

Herecké obsadenie bolo plné vizuálov. Mizuki Yamamoto stvárnila svoju úlohu skvele. Problémom bolo len množstvo scén, v ktorých plakala a kamera ostala staticky stáť a niekoľko minút ju sledovala. Podľa mňa však svoje herectvo predviedla na milej úrovni. Jej postava bola členkou plaveckého tímu, z toho dôvodu sa jej pokožka dokázala rýchlo opáliť. Spolužiaci ju vnímali ako členku subkultúry Gal, ktoré sú spojené s prostitúciou, takže si prechádzala šikanovaním. Keď zmenila školu, jej jedinou kamarátkou bola Sae, ktorú hrala Mei Nagano. Mei Nagano zahrala svoju postavu tak uveriteľne, až mi poriadne liezla na nervy. Pôsobí ako psychopat, ale pochopíte, prečo sa tak správa. Myslím, že prvýkrát som ju videla v takejto hereckej polohe. Veľký magnet diváčok Mackenyu trošku nedokázal vytvoriť rozdiel medzi prekvapeným alebo smutným výrazom, ale v konečnom dôsledku sa snažil svoju postavu zobraziť presvedčivo. Kei Inoo, mám pocit, že toho som videla po prvýkrát hrať vo filme. Kairi sníval o tom, že sa stane cukrárom, ale jeho otec bol proti. Scéna, keď dochádzalo ku konfrontácii otca a Kairiho, bola dojemná. Je naozaj vedľajšou postavou? Dej bol klasickým japonským príbehom z prostredia strednej školy: dvaja chlapci sa zaľúbili do jedného dievčaťa.

Vo filme sa nachádza niekoľko poučení. Hovorí, že šťastie sa nedá budovať na bolesti druhého. Peniaze dávajú len dodatočné šťastie, skutočné šťastie možno nájsť iba v čistej a bezpodmienečnej láske. Srdce v pravý čas spozná, ktorý muž je určený pre vás. A ak niekoho ľúbite, snažíte sa ho urobiť šťastným, aj keď to znamená nechať ho ísť. Ide o oddychový film, ktorý si nepozriete okamžite ešte raz, ale odložíte si ho, keď sa budete nudiť. Napriek prvotriednym hercom budí film dojem nízkorozpočtového filmu, avšak s krásnymi scenériami a pozadiami. V niektorých okamihoch pôsobil film akosi nostalgicky. Prekvapením bol výber ústrednej piesne filmu, a to Call Me Maybe kanadskej speváčky Carly Rae Jepsen. Film plný klišé, komédie a romantiky si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU. Ak máte záujem pozrieť si aj inú verziu, v roku 2001 vznikol taiwanský film Peach Girl.