Recenzia: Strobe Edge učí takmer realistickým spôsobom, ako zvládnuť bolesť z neopätovanej lásky

Spoznajte príbeh študentov strednej školy, ktorí sa potýkajú s problémom, akým je neopätovaná láska. Japonský film Strobe Edge túto problematiku stvárnil bolestivo dobre.

Ninako Kinoshita (Kasumi Arimura) je stredoškoláčkou s čistou a úprimnou osobnosťou. Jedného dňa vo vlaku stretne Rena Ichinoseho (Sota Fukushi), ktorý je medzi dievčatami obľúbený a ktorý prestúpil na rovnakú školu, ktorú navštevuje ona. Začnú sa častejšie stretávať a ona sa doňho zaľúbi. Ren má však priateľku. Okrem Ninako sa ešte niekoľko spolužiakov musí vyrovnať s vlastnými pocitmi neopätovanej lásky. Napríklad Ando (Yuki Yamada), ktorý vyzná lásku Ninako.  

Film Strobe Edge/Sutorobo Ejji vznikol v roku 2015 na motívy rovnomennej mangy od Sakisaka. Je to jeden z príbehov, ktorý sa napriek žánru drží reality. Postavy si na sebe nič nevybíjajú a bezdôvodne si neubližujú. Postavy medzi sebou komunikujú, čo bolo veľmi príjemné. Často totiž dochádza k situácii, keď jedna strana zrazu prestane komunikovať s druhou, ktorá nevie, čo sa udialo. Tu sa tak neudeje. Diváci chápu, prečo sa Ninako zaľúbila do Rena. Je veľmi milý, lojálny, rešpektujúci a citlivý k jej citom. Je celkom jednoduché zaľúbiť sa do niekoho, ako je Ren, ale taktiež to bolo sladké trápenie Ninako, ktorá chápala svoju pozíciu a ľúbila ho nepodmienečne a nečakala nič späť. Hĺbka jej citov, keď v tichosti dohliada na toho, koho ľúbila, neostala bez povšimnutia, keď si získala spolužiaka Anda. Ach, Yuki Yamada a jeho vedľajšie úlohy v romantických snímkach, v ktorých sa zrejme vyžíva. Film Strobe Edge venoval čas dôvodom, prečo Ninako a Ren nemohli byť od začiatku spolu. A tým najzásadnejším dôvodom je jeho priateľka Mayuka Korenaga (Arisa Sato), ktorá nechá, aby si Ren ujasnil v hlave, čo vlastne chce a veci skomplikuje aj Andova bývalá priateľka Mao Sugimoto (Yuina Kuroshima), ktorá spôsobila, že sa priateľstvo medzi Renom a Andom narušilo.

Páčil sa mi dospelý prístup k láske a najmä k neopätovanej láske. Na rozdiel od dramatických scén sa divák pozeral na postavy, ktoré sa s tým zmierovali v tichej bolesti s ohľadom na mnoho ústupkov voči tým, ktorých ľúbili. Páčila sa mi charizma ústrednej herečky Kasumi Arimura a jej chémia so Sotom Fukushim. Od začiatku každý vedel, že toto je skvelá dvojica. Ich dialógy boli sladké a milé a zároveň frustrujúce, pretože nemohli nájsť zhodu povedať si, ako sa majú radi. Páčila sa mi ich milota a obavy o toho druhého, pochopenie pre vzájomné limity a to základné dobro, že sa mohli na seba spoľahnúť. S neopätovanou láskou prichádza mnoho bolesti a tej má tento film mnoho. Vo všeobecnosti je tento film nádherný a vrelo ho odporúčam. Ide o film, ktorý má pomalšie miesta, ktoré môžu nudiť, s kamerou, ktorá je v zemitejších farbách, niekedy s prímesou žltej, zároveň to nie je komédia, takže budete na to potrebovať náladu. Film nemá smutný koniec. Na záver filmu znela pieseň dievčenskej skupiny whiteeeen Aiuta since 2007. Film si môžete s anglickými titulkami pozrieť TU.