Recenzia: Close-Knit je realistickým pohľadom spoločnosti s predsudkami voči LGBTQ+ komunite, tu konkrétne voči transrodovým ľuďom

Film Close-Knit otvára tému, ktorá je pre Japonsko kontroverzná a citlivá, ale je nádejou pre LGBTQ+ komunitu. V tomto príbehu dievčatko vyrastá so strýkom, ktorý je vo vzťahu s transrodovou ženou. 

Hlavnou hrdinkou príbehu je Tomo (Rinka Kakihara), 11-ročné dievča, ktoré vyrastá s matkou. Jej matka sa o ňu takmer vôbec nezaujíma a často ju necháva samú aj niekoľko dní. Keď znova zmizne, Tomo nemá inú možnosť, len žiť so strýkom Makiom (Kenta Kiritani). Makio je vo vzťahu s Rinko (Ikuta Toma), transrodovou ženou. Na Tomo zapôsobí, keď jej Rinko povie, že sa narodila ako chlapec. Po prvotnom úžase a zmätku sa Tomo a Rinko zblížia, keďže Rinko je veľmi jemná, starostlivá a skvelá kuchárka, ktorá rada štrikuje. Čoskoro obe vytvoria krásny vzťah mamy a dcéry, aj keď zvyšok sveta sa z ich puta neteší, najmä matky detí na základnej škole, kam Tomo chodí, a spolužiaci, ktorí začnú Tomo šikanovať. Idylku medzi dievčatami naruší aj matka, ktorá sa pre Tomo vráti.

Film Close-Knit/Karera ga Honki de Amu Toki wa vznikol v roku 2017 podľa pôvodného scenára. Režisérka Naoko Ogigami sa film rozhodla natočiť po tom, čo sa vrátila z USA do Japonska a bola šokovaná, ako bola LGBTQ+ komunita v podstate neviditeľná. Film sa intenzívne zaoberá sexualitou. Niekoľko scén ukazuje, ako Rinko dovolila Tomo dotknúť sa jej pŕs a rozprávať o genitáliách. Názov filmu odkazuje na 109 farebných vlnených penisov, ktoré Rinko pletie, aby všetky v rituálnom ohni spálila, čím sa rozlúčila so svojou mužskou identitou. Tomo a Makio jej s pletením s radosťou pomáhajú. Rinko preberá úlohu ženy v domácnosti, ale bez tabuizovania sexuality. Rinko vytvára domov, v ktorom Tomo môže rozprávať o pohlaví, sexualite a identite. Keď Rinko vysvetľuje Tomo, že vždy vedela, že sa cíti viac dievčaťom, Tomo nikdy nespochybňovala jej túžbu a motív. Rinko jej verila a počúvala ju. Rovnako tak vzťah Tomo a Makia je veľmi citlivý, jemný a milujúci. Toto idylické prostredie však narúša vplyv zvonku.

Prvú známku nepriateľstva možno badať od matky spolužiaka Kaia (Kaito Komie), ktorá po zistení, že Tomo vychováva transrodová žena, zakáže Kaiovi stretávať sa s Tomo. Kai musí pred mamou skrývať, že je gayom, ktorý túži byť ženou. Spolužiaci z Kaia urobia outsidera, s ktorým zo začiatku nechce mať nič spoločné ani Tomo. Tá sa však stane jeho jedinou kamarátkou po tom, čo ho viac vďaka Rinko chápe a dokáže sa doňho vcítiť. V tomto okamihu je veľmi dojemná scéna návratu Rinko do minulosti, keď svojej mame povedala, že sa cíti ako žena. Jej mama jej uplietla podprsenku z bavlny, čo je ostrým kontrastom toho, ako sa správa matka Kaia. Tento dojemný moment nie je vymyslený, režisérka sa inšpirovala skutočným príbehom v novinách. Film ukazuje, ako by mala skúsenosť s transrodovosťou vyzerať: pokojne, šťastne a oddychovo. Ale nezabúdajme, že film nie je zobrazený idealisticky. Negatívny postoj Kaiovej matky čoskoro zopakuje mama Tomo a vyžaduje, aby sa Tomo vrátila s ňou do prázdneho a špinavého bytu. V desivej scéne naznačuje, že sa ako biologická matka a žena, ktorá môže počať deti, dokáže už zo svojej podstaty lepšie postarať o dieťa ako Rinko, ktorá nemôže vynosiť dieťa. Sen Rinko stať sa matkou Tomo sa rozbije.

Film ťaží na dvoch protagonistoch. Ikuta Toma predstavil skvelú Rinko. Nebolo by prehnané, keby som povedala, že film funguje hlavne vďaka nemu. 13-ročná Rinka Kakihara je skvelá a ako Tomo dokáže vo filme zobraziť rôzne nálady s profesionalitou, s ktorou sa bežne stretávajú starší herci. Jej herecký výkon je ohromný. Napriek realite filmu sa na jeho záver objaví príjemná pieseň True Colors japonskej a capella skupiny The Gospellers (v origináli pieseň spieva britský spevák Phil Collins). Film aj pri idealistických okamihoch nevstupuje do melanchólie a mieša sa s prvkami realizmu. Film je vytvorený, aby otvoril otázku transrodovosti, zanecháva trvalý dojem nespravodlivosti, ktorej čelia transrodoví ľudia a LGBTQ+ komunita vo všeobecnosti, ale zároveň nesie zrnko nádeje, aká by mohla byť na svete radosť, keby bola spoločnosť tolerantnejšia. Ak máte otvorené srdce a myseľ, tento film srdečne odporúčam. Pocit trpkosti vám ostane ešte dlho. Film si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU.