Recenzia: You Are The Apple Of My Eye je zaujímavou japonskou verziou taiwanského filmu o láske ústrednej dvojice a jej chybách s dávkou realizmu

Japonský remake úspešného taiwanského filmu nás zavedie do čias strednej školy a nádejného vzťahu chlapca, ktorý nechcel dospieť, a dievčaťa, ktoré bolo až príliš vážne.

Kosuke Mizushima (Yuki Yamada) je študent strednej školy v malom provinčnom mestečku a užíva si pohodlný život. Jedného dňa je kvôli jeho prehnanému žartu prerušená hodina. Učiteľ sa nahnevá a poverí nádhernú študentku Mai Hayase (Asuka Saito), aby naňho dohliadala. Mai sa mu páči, rovnako ako jeho štyrom kamarátom. Dvojica sa začne pomaličky zbližovať.

Film You Are The Apple Of My Eye/Ano Koro, Kimi wo Oikaketa vznikol v roku 2018. Je japonským remakeom taiwanského rovnomenného filmu, ktorý bol natočený v roku 2011 na motívy rovnomenného semi-autobiografického románu spisovateľa Giddens Ko. Ak očakávate stredoškolskú sladkú lásku so všetkými možnými klišé, budete zrejme sklamaní. Film má omnoho väčšiu hĺbku a dávku realizmu. Zobrazujú sa tu témy ako nátlak na jednotlivca nájsť si svoj spôsob života, nevedomosť, po čom v živote túži, kým ostatní to vedia, či ľutovanie okamihov, ktoré sa nestali. V niektorých okamihoch ide o detinské podanie, ale napriek tomu je film pekný. Objavuje sa tu bezstarostnosť a vulgárny humor chlapcov (medzi to patrí triedna súťaž v masturbovaní), ktorí sú pre diváka sympatickí a vyvažujú serióznosť a ambicióznosť hlavnej ženskej úlohy, ktorá vyžaruje nevinnosť a srdečnosť. Koniec bol nepredvídateľný. Nebol smutný. Niektorí hovoria, že je smutný, nezdieľam tento názor. Bol realistický.

Pre nostalgiu sa niektoré scény natáčali v Pingxi, v Taiwane. Kým taiwanský originál je zasadený do roku 1994, japonský remake sa odohráva na začiatku tohto storočia. Nevidela som originál, takže nemôžem porovnávať, avšak môžem povedať, že vo filme som necítila japonský element. Hrali tu japonskí herci, ale napriek pokusu o implementáciu japonskej kultúry, prostredie školy či školské uniformy neboli japonské. Keď som si po pozretí filmu prečítala reakcie iných, vnímali to podobne. Zvolenie Yukiho Yamadu bolo správne, postavu bláznivého a bezstarostného muža, ktorý odmietal dospieť, mu pristala. Jeho hranie som si užívala. Kosuke bol uveriteľná úloha. Upozorňujem na scény, v ktorých chodí či tancuje úplne nahý (aj mužské osadenstvo v jeho rodine chodí po dome nahé, prirodzenie je vždy prekryté nejakým predmetom, ktorý sa pred mužmi nachádza). Predstaviteľka Mai je Saito Asuka, členka dievčenskej skupiny Nogizaka46. Jej herectvo nebolo dobré. Jej výraz tváre bol často prázdny a bez emócií. Saito je veľmi krásna a stelesňuje nevinnosť a serióznosť, ale jej Mai nebola pamätná postava.

Ak ste sem prišli kvôli romantike, budete sklamaní. Prvá polovica filmu sa zaoberá priateľstvom a rozvíja ho. Partičku priateľov tvorí trošku väčší Kazuki (Ryosuke Yusa), atletický Kento (Naoki Kunishima), učenlivý Yohei (Takara Sakumoto) a introvert Junon (Keisuke Nakata), ktorý zažíva erekciu vždy, keď sa dievča pozrie jeho smerom. Mai má najlepšiu kamarátku Utako (Honoka Matsumoto). Romantická stránka filmu bola počas jeho prvej polovice odignorovaná, takže keď Kosuke a Hayase začali mať vzťah, vyzerali skôr ako najlepší priatelia než milenci. V okamihoch, keď sa mala ich láska stať dospelou, pre zlé načasovanie tam nie je cítiť lásku. Iróniou je, že kým v prvej polovici sa stretávame s priateľmi často, v druhej sa ledva objavujú. Film odporúčam, ak nemáte čo robiť a chcete sa trošku zasmiať a vnímať realistické zobrazenie prvej lásky. Na záver filmu znela pieseň Ienakatta Koto kapely Thinking Dogs. Okrem taiwanskej a japonskej verzie sa môžete tešiť aj na thajskú verziu My Precious, ktorá je v čase napísania recenzie v procese príprav. Film si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.