Recenzia: Blue, Painful and Fragile učí, že k životu patrí zrada a sklamanie

Aký je to život, keď sa bojíte, že sa popálite? To je téma japonského filmu Blue, Painful and Fragile, ktorý sleduje príbeh dvoch outsiderov s odlišným postojom k životu, ale rovnakou túžbou zmeniť svet. Súboj idealizmu a realizmu môže začať.

Tabata Kaede (Ryo Yoshizawa) je univerzitným študentom, ktorý nedokáže nadviazať kamarátske vzťahy, preto ostáva často sám. Jedného dňa spozná Akiyoshi Hisano (Sugisaki Hana), ktorá chodí na tú istú univerzitu. Sníva o svete, v ktorom nie sú žiadne vojny a šikanovanie, kde jednoducho vládne nekončiaci sa mier. Kaede a Hisano majú odlišné osobnosti, ale obaja sú niekým, s kým sa nikto nerozpráva. Pre spoločný cieľ zmeniť svet založia tajný klub Moai. Jedného dňa Hisano zmizne a chod klubu sa zmení. Moai sa zväčší a z klubu sa stane miesto pre ľudí hľadajúcich si prácu. Kaede, ktorý z klubu pôvodne odišiel, sa rozhodne znovu získať klub, aby plnil pôvodnú funkciu, ktorú si vysníval spoločne s Hisano. K tomuto cieľu mu má pomôcť jediný kamarát, ktorého má, Tosuke Maekawa (Amane Okayama).

Film Blue, Painful and Fragile (Brittle)/Aokute Itakute Moroi pochádza z roku 2020 a vznikol na motívy rovnomenného románu autora Yoru Suminoa. Film je taký ako život – ľudský a dojímavý. Skutočne sa mi páčil. Nečítala som knižku, takže som premiérovo sledovala dej. Od začiatku prekvapí svojou skutočnosťou, prinúti premýšľať nad scénami, ktoré neskôr vysvetlí, a vy túžite pustiť si film od toho okamihu, aby ste si zrazu všimli to, čo ste predtým nepostrehli. Film ponúka najmä postavy Kaedeho a Akiyoshi, dvoch ľudí, ktorí si všimli jeden druhého jedného dňa počas prednášky. Akiyoshi nájde v Kaedovi priateľa a kolegu. V chlapcovi, ktorý nechce byť stredobodom pozornosti. Jeho túžba po zmene chodu sveta pochádza spoza opony diania. Nebolo to od začiatku kamarátstvo a skôr Akiyoshi liezla Kaedovi na nervy, ale postupne sa medzi nimi vytvorilo veľmi krásne priateľstvo. Z jeho strany dokonca ešte niečo viac.

Lenže ľudské vlastnosti nie sú len nádherné, a to ukazuje aj film Blue, Painful and Fragile. Zobrazujú sa tu témy priateľstva, srdečnosti, ale aj zrady, sklamania a odplaty. Všetko sa to odohráva v úprimnom a reálnom svetle. Občas som musela film stopnúť a premýšľať, pretože som si sama spomenula na niektoré okamihy môjho života, ktoré som vytesnila kamsi do úzadia. Aj vy ich budete vnímať, keď si pozriete tento film. Téma súboja medzi idealizmom a realizmom je tu silná a zosobňujú ju tieto dve hlavné postavy, ktoré určujú chod filmu. Hana a Ryo odviedli skvelé herecké umenie. Film sa odohráva z pohľadu Kaedeho, ktorý sa obáva kontaktu s ľuďmi, pretože sa bojí, že sa zraní alebo že mu niekto slovami ublíži. Neskôr sám zisťuje, že vyhnúť sa tomu je nemožné. Učí sa otvoriť ľuďom a emóciám, ktoré v sebe má. Scéna, ktorá zasiahne, je rozuzlenie. Neprezradím viac, musíte to vidieť sami.

Tento film nie je pre každého. Niekomu sa môže zdať nudný, veľmi filozofický a naivný (najmä pre Akiyoshin idealizmus). Film však osloví určite toho, kto sa v istom momente svojho života ocitol v úlohe Kaedeho, Akiyoshi či oboch. Film nie je komédia, slúži na zamyslenie, keď sleduje myšlienkový prerod z dieťaťa na dospelého a je o tom, kým sa chceme stať. Krásne je to zobrazené na príklade Mizuki (Mori Nana), ktorá musí opustiť bezpečie školy, aby mohla vstúpiť do reálneho sveta. Film rozhodne odporúčam. Soundtrack? Pieseň Yumemigusa rockovej kapely Blue Encount. Film si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.