Tohtoročná jeseň ponúka melodrámu What Comes After Love, v ktorej Sakaguchi Kentaro zobrazuje lásku s hereckou partnerkou Lee Se Young. Ako sa mu v Južnej Kórei natáčalo, čo hovorí na spoluprácu so svojou hereckou kolegyňou a plánuje hrať v kórejských drámach a filmoch viac?
Japonský herec Sakaguchi Kentaro sa stretol s portálom Sports Chosun v kaviarni v Soule, aby rozprával o práci s kórejskou produkciou, s ktorou sa stretol počas natáčania drámy What Comes After Love. Na začiatok prítomných redaktorov prekvapil skvelou kórejskou výslovnosťou. „Študoval som kórejčinu každý deň počas toho, ako som natáčal. Rozumiem, keď mi niekoľko ľudí ukazuje smer. Ale aj keď idem do obchodu a poviem, že rozumiem, v skutočnosti veľmi nerozumiem. Viem povedať niečo ako ‚Prosím, dajte mi toto‘ či ‚Prosím, dajte mi ešte aj toto.'“ Ako sa cítil pri ponuke hrať v kórejskej snímke? „Počul som veľa od svojho okolia, že Kórejčania veľmi dobre poznajú hercov. Už sa v minulosti stalo, že som prišiel do Južnej Kórey pozdraviť japonské publikum, ale nikdy som nebol v kórejskom projekte. Zaujalo ma, prečo ma Kórejčania majú radi, ale režisér Moon mi s vášňou ponúkol úlohu. Aj keď som spočiatku cítil úzkosť, jeho vášeň pre túto drámu ma presvedčila, aby som prijal jeho ponuku.“ S režisérom Moonom pracoval Sakaguchi Kentaro po prvýkrát. „Netuším, či to je kórejský alebo jeho štýl, ale myslím si, že ísť na natáčanie bez konkurzu možno prináša niečo svieže. Pri natáčaní ma kamera brala z rôznych uhlov. Keď som zmenil pohľad očí a pozíciu, opýtal sa ma prečo. Odpovedal som: ‚Cítim medzi nami trápnosť.‘ Reagoval, že je to súčasť prejavu postavy Junga, takže to musíme zachytiť presne takto. Je to moja prvá skúsenosť s kórejskou produkciou, preto neviem, či je to kórejský štýl, ale štáb sa snažil zachytiť aj ten najmenší záchvev emócií Jungovho srdca, čo bolo pre mňa nové. To je podľa mňa najväčší rozdiel.“
„Moje kritériá pre výber projektu boli, že je to romantický príbeh a je o láske. Vždy si vyberám projekty, kde môžete cítiť náklonnosť k romantickému partnerovi, prostrediu alebo k rodine. Je to typ náklonnosti blízky láske. Je to príbeh o láske, ktorý zahŕňa stretávania a odlúčenia, šťastie a zároveň ťažkosti. Tešil som sa na príbeh, ktorý zobrazuje ako radosť medzi mužom a ženou, tak aj úprimný dej. Pomyslel som si, že tento projekt je výborný, pretože skutočne zahŕňa všetky tieto elementy. Vybral som si tento projekt po tom, čom som videl príbeh.“ V dráme zobrazuje lásku s herečkou Lee Se Young. „V minulosti boli Jungo a Hong zaľúbení, takže medzi nimi prebiehala bohatá emocionálna komunikácia. O päť rokov neskôr, keď sa znova stretávajú, je tam po odlúčení vzdialenosť a časti, na ktoré som sa zameral najviac, boli tie bez dialógov. V deji boli časti, keď sa očakával dialóg medzi postavami, ale žiaden nenastal. Musel som zobraziť, ako sa Jungo cítil po tom, čo Hong videl po dlhom čase, a bola tam aj scéna, keď sa obaja stretávajú po piatich rokoch a Hong sa snaží byť s Jungom, ale ten odmieta. Z toho dôvodu musel Jungo zobrazovať emócie charakteristické pri odlúčení. Snažil som sa zobrazovať emócie jemne, pretože všetky pohľady a city museli byť odovzdané divákom.“
Pri vyjadrení lásky medzi hlavnými postavami dochádzalo ku kultúrnym rozdielom. „Keď som čítal scenár, našiel som množstvo prípadov, keď Jungo hovoril ‚ľúbim ťa‘. Kórejský ekvivalent ‚ľúbim ťa‘ je ‚saranghaeyo‘ a ‚mám ťa rád‘ vyjadruje pocity medzi ‚joahanda‘ (mať rád v kórejčine) a ‚sarang‘ (láska v kórejčine). Myslím, že tu boli neurčité pocity ľúbiť a mať rád a v scenári bolo veľmi veľa liniek, v ktorých sa hovorilo ‚ľúbim ťa‘. Bol som zvedavý, či je nutné verbálne poukázať na náklonnosť v toľkom množstve. Povedal som režisérovi, že v Japonsku je fráza ‚ľúbim ťa‘ použitá vo veľmi silnom význame a vo veľmi dôležitých scénach. Navrhol som, aby sme z výrazov trošku ubrali. Vtedy sa ma režisér a Seyoung opýtali, či by nemal Jungo hovoriť, že ľúbi, často. Cítil som kultúrne rozdiely medzi Južnou Kóreou a Japonskom, ale režisér povedal: ‚Ak si pán Sakaguchi myslí, že by sme mali zredukovať počet scén, v ktorých Jungo hovorí ľúbim ťa, myslím, že je to tak správne.‘ Myslím, že kultúrne rozdiely medzi hlavnými postavami sú dôležitou časťou drámy. Ak by Jungo povedal ‚ľúbim ťa‘, ich rozchod by zrejme nenastal a dráma by neexistovala. Som skutočne vďačný, že režisér počúval, čo som mu povedal.“ Sakaguchi porovnal kórejskú a japonskú kultúru ešte viac, keď povedal: „Myslím, že je veľmi milé pred jedlom povedať ‚dobrú chuť‘. Kedykoľvek som išiel na obed, ľudia okolo mi povedali dobrú chuť, ale v Japonsku, možno preto, že máme bento (krabičky s obedom), zvykneme povedať ‚Itadakimasu‘ (‚Skromne dostávam’/’Ďakujem za jedlo‘), ale druhým nepovieme dobrú chuť. Myslím, že takáto kultúra je nádherná a fráza sama o sebe je veľmi pekná. V Japonsku sa možno opýtame, či tomu druhému chutilo, ale nemáme kultúru, kde by sme niekomu priali dobrú chuť, takže to bolo pre mňa niečo nové.“ Herec uviedol aj ďalší rozdiel: „Nie som si istý, či to je kórejský štýl, ale v Japonsku hovoria, že náplňou práce herca je čakať. Keď sme so Seyoung natáčali, ostatní nemuseli prísť, ale každý nás prišiel povzbudiť. Bol som v Južnej Kórei prvýkrát, takže som bol šťastný, že prišli. Známi režiséra nás tiež prichádzali podporiť, čo ma prekvapilo. Dostal som guráž vďaka týmto ľuďom.“
„Bol som prekvapený, ako počas natáčania každý pil kávu. V Japonsku máme čajovú kultúru a dávame si niečo malé pod zub počas prestávok. Pomyslel som si, že sú to vzácne okamihy. Myslím, že natáčať s obľúbeným nápojom vás nabije energiou, takže som cítil tieto okamihy ako hodnotné. Keď prišiel čas obeda či večere, štáb išiel von dať si svoje obľúbené jedlo. V Japonsku sú počas natáčania poskytované bento krabičky. Obával som sa, že by sa to štábu nemuselo páčiť, ale každý si myslel, že je to chutné. Aj tak to ale bol iný druh radosti ísť niekam von si sadnúť a dať si svoje obľúbené jedlo.“ O postave Junga, ktorý ani po piatich rokoch nemohol zabudnúť na svoju lásku, povedal: „Neviem, či je to preto, že sme si podobní a zároveň odlišní, ale je tu jeden aspekt, ktorý obdivujem, a to, že aj keď sa s Hong rozišiel pre bolestivé okolnosti, aj po piatich rokoch nemohol na ňu zabudnúť a naďalej ju ľúbil. Rešpektujem to. Päť rokov sa môže zdať málo v dlhoročnom ľudskom živote, ale pre Junga je to dlhá doba. Je pre mňa obdivuhodné, ako v ňom energia lásky ostáva pevná pre Hong, aj keď neexistujú žiadne sľuby, kedy a kde by ju mohol znova vidieť. To je naša odlišnosť. Čo máme spoločné, že sa chcel viac vyjadriť a chcel, aby zaňho hovorili činy, ale aj keď to všetko vedel, nevedel povedať ‚prepáč‘ správnym spôsobom. Nepovie ‚ľúbim ťa‘ a praje si, aby pocity vyjadril viac. Má zvyk ustupovať. Akosi s ním dokážem sympatizovať, takže to môže byť podoba so mnou. Jungo premýšľa nad Hong päť rokov a píše román o ich láske. Myslím, že román bolo médium, cez ktoré zhromažďoval energiu lásky. Zdá sa, že láska ostávala v jeho srdci, pretože ju dokázal zachytiť premýšľaním o Hong.“
Zažil Sakaguchi romantickú lásku mimo hraníc Japonska? „Takýto vzťah je u mňa vo forme predstáv. Viem si len predstaviť, aké to muselo byť pre Junga a Hong, ale rozumiem tomu, čo cítili. Aj keď s tým nemám skúsenosti, myslím, že by to bolo náročné pre kultúrne rozdiely. Bola by to výzva. Hong sa cítila po stretnutí s mužom z Japonska osamelá. Jungo naplno nedokázal pochopiť jej osamelosť. Bola osamelá, ďaleko od rodiny a priateľov a Jungo to nedokázal akceptovať. Skôr ako rozhovor o tom, či by to bolo pre mňa možné (byť v takom vzťahu), som dokázal pochopiť do nejakej medze osamelosť Hong.“ Dokázal by Sakaguchi čakať na svoju bývalú lásku päť rokov ako Jungo? „Päť rokov nie. Dá sa to? (smiech) Päť rokov nie je sľúbený čas, však? Ak sa ma pýtate, či dokážem tak dlho čakať, odpoveď je nie. Z toho dôvodu rešpektujem Junga. Premýšľal som o tom dlho, ale myslím, že by som to nedokázal. Nie je to tak, že by to bolo v susedstve alebo inom meste, ale je to fyzicky veľmi ďaleko a vy neviete, či sa znova stretnete, takže nie je jednoduché čakať na niekoho, koho už možno nikdy nestretnete.“ Pokračoval: „Všetci máme skúsenosť, keď sme napríklad na vysokej škole stretli niekoho, s kým sme boli vo vzťahu. Jungo nemá pocit vzdialenosti ani po piatich rokoch, čo je obdivuhodné, že si tieto city zachoval. Emócia lásky zvykne vyprchať. Osobne, ak by som bol v jeho pozícii, pre mňa by to nebolo možné. Preto si myslím, že Jungo, ktorý nadobudne rovnaké city aj po piatich rokoch, je niekto, kto veľmi vytŕča z davu.“
Ako Sakaguchi hodnotí hranie Lee Se Young v japončine? „Predtým ako začalo natáčanie, stretli sme sa a ja som bol v úžase, ako sa jej japončina veľmi zlepšila od nášho posledného stretnutia. Medzi kórejčinou a japončinou sú podobnosti, ale výslovnosť je iná. Jej zlepšovanie sa bolo prekvapujúce. Japonský štáb bol tiež v úžase z jej japončiny. Ak si zachová svoje japonské zručnosti z drámy, myslím, že môže pracovať v budúcnosti v Japonsku. Jej herectvo je tak vynikajúce.“ Herec si pozrel aj snímky, v ktorých Lee Se Young hrala: „Pozeral som niekoľko historických drám a videl som aj The Red Sleeve. Po tom, čo som sa dozvedel, že budem hrať s ňou, pozrel som si tú drámu. Počul som, že toto je prvýkrát, čo účinkuje v čisto ľúbostnom príbehu, skutočnej melodramatickej romantickej dráme. Bol som prekvapený, keď som to počul.“ Pokračoval: „Neviem, ako tento projekt vyjde, nie som si istý, ktorá scéna to bola, ale bol to okamih so Seyoung, ktorý sa zdal, že ladíme spolu veľmi dobre. Je to scéna, v ktorej spolu voláme z odlišných miest. Museli sme odovzdať naše emócie prostredníctvom našich hlasov. Aj keď sme fyzicky neboli spolu, mohli sme cítiť emócie toho druhého a naša herecká chémia bola skvelá. Pri tejto scéne bola Seyoung na kamere, ja som bol schovaný. Keď sme sa po natáčaní stretli, počul som, že tá scéna vyšla dobre a pomyslel som si, že máme skvelú zhodu. Prirodzene sme sa zblížili, ale nemôžem povedať presne kedy. Myslím, že dôvod, prečo sme spolu tak dobre pracovali, je, že sme prirodzene chápali vzdialenosť medzi našimi postavami a to sa skutočne odrazilo na našom herectve.“
Bude Sakaguchi naďalej pôsobiť v Južnej Kórei? „Tentokrát to bol romantický príbeh, ale zaujíma ma, čo sa mi hodí? Nerozprávam kórejsky, takže si myslím, že je tu bariéra. Ale jednu vec si vždy všimnem, keď prídem do Južnej Kórey, a to, že bodyguardi sú skutočne pôsobiví. Zvládajú veci veľmi dobre a môj rešpekt k nim stúpol. Myslím, že by bolo zaujímavé hrať takú úlohu. Mohol by som byť bodyguard a osoba, ktorú by som ochraňoval, by mohla byť žena alebo muž, ale dôvera vo vzťahu by bola veľmi dôležitá.“ Sakaguchi si chce zachovať priateľstvo s Park Bo Gumom. „Napriek tomu, že nie sme schopní pracovať spolu vždy, keď prídem do Južnej Kórey, osobne som strávil veľa času rozprávaním sa s ním o projektoch. Myslím, že je dôležité vybudovať si počas práce dôveru a to sa mi pri ňom stalo. Rád by som mal príležitosť s ním pracovať v budúcnosti, nech už je to akýkoľvek projekt.“ Dráma What Comes After Love je melodráma o následkoch osudovej lásky medzi Kórejčankou Hong, ktorá na všetko zabudla, a Japoncom Jungom. Tí sa po piatich rokoch náhodne stretávajú. Dráma sa natáčala ako v Južnej Kórei, tak v Japonsku, keď si divák dosýta môže vychutnať aj scenériu oboch krajín. Dráma má 6 častí.
Zdroj: x.com/ doramaticbites
