Recenzia: A Girl and Three Sweethearts vykresľuje príbeh ženy, ktorá hľadá miesto v živote a popritom si vyberá medzi tromi mužmi

Japonská dráma A Girl and Three Sweethearts rozpráva príbeh o cukrárke, ktorá sa tak pohrúžila do svojho sna založiť si biznis, až zabudla, čo je láska.

Sakurai Misaki (Kiritani Mirei) sa stala cukrárkou, ktorú poháňa túžba založiť si v budúcnosti vlastnú cukráreň. Túži po tom tak veľmi, že tomu venuje celý svoj čas natoľko, že zabúda budovať vzťahy a už ani nevie, aké to je niekoho pobozkať. V jej živote nastane chvíľa, keď si nevie nájsť zamestnanie a v tom okamihu stretne svoju prvú lásku zo strednej školy Shibasaki Chiakiho (Shohei Miura). Keď sa Chiaki dozvie o jej situácii, pozve ju pracovať do prímorskej reštaurácie. Chiaki má dvoch mladších bratov. Kanata Shibasaki (Kento Yamazaki) pracuje ako talentovaný šéfkuchár, kým Toma Shibasaki (Shuhei Nomura) pracuje v reštaurácii ako čašník. 

Dráma A Girl and Three Sweethearts/Sukina Hito ga Iru Koto vznikla v roku 2016. Má desať častí, každá trvá 45 minút. Dráma vznikla podľa pôvodného scenára. Aj keď ide o romantickú komédiu, pri ktorej si môžete povedať, že ste ju už niekde videli, predsa len je iná. Táto dráma sa primárne nezameriava len na jednu oblasť. Dráma začína tradične – Misaki je nikdy nepobozkaná žena, ktorú pobozká neznámy Kanata. Ako však dráma pokračuje, zameriava sa na dôležitosť ďalších prvkov každej jednej hlavnej postavy. Prechádzame rôznymi emóciami a ťažkosťami každej hlavnej postavy, ktoré sa na záver drámy rozuzlia. Páčia sa mi romantické drámy, v ktorých neviem, s kým hlavná hrdinka skončí. Počas prvej epizódy je ľúbostný trojuholník evidentný, neskôr diváci hádajú, kto bude ten vyvolený. Misaki si na záver vyberie muža, ktorý jej rozumie, dokáže sa s ňou stotožniť v mnohých odvetviach života, nie je to len okamžité vzplanutie citov. Ako už bolo spomenuté, dráma sa nezaoberá len romantikou jedného páru, ale Misaki prežíva lásku s Chiakim a Kanatom, takže fanúšikovia oboch mužov si prídu na svoje. Všetci muži mali počas celej drámy svoje miesto a ich príbeh sa odvíjal po celú dobu trvania drámy. Konania a dôvody konaní postáv boli odôvodnené. Príbeh bol pomalý, ale nenudil. Mne osobne sa najviac páčila postava Tomu. Nomura Shuhei ho zobrazil ako voľnomyšlienkárskeho a netaktného muža, ktorý však hovoril veci, ktoré dávali zmysel. Páčilo sa mi, ako podporoval Misaki.   

Dráma mala taktiež nádherný soundtrack, ktorý príjemne sprevádzal atmosféru drámy. Dráma bola reálna a držala sa pri zemi, ale zároveň pôsobila ako sen a nebo pre oko diváka. Nie iba pre hlavné mužské postavy, ale aj pre jedlo, konkrétne pre množstvo dezertov, takže platí staré osvedčené, že láska ide cez žalúdok. Postavy si prechádzajú šťastnými a smutnými momentmi a myšlienka, že dievča žije spoločne s tromi atraktívnymi mužmi, je fantázia. Avšak boli tam aj momenty, ktoré si žiadali zlepšenie. Napríklad príbeh, keď sa traja bratia snažia o záchranu reštaurácie a zistenie Kanatu. To, ako sa Kanata zo zistenia dostal a pokračoval v každodennom živote, mi prišlo nereálne a neverila som tomu. Patria sem aj iné momenty, ktoré nechcem zmieniť, pretože nechcem veľmi prezrádzať. Vo všeobecnosti bola dráma jemné klišé s dojemnými momentmi. Pozerať sa na to, ako mal hlavný pár konečne svoj šťastný koniec, hrialo pri srdci. Aj keď koniec nebol perfektný, Kento a Mirei predviedli skvelé herectvo, keď scény vytvárali tak osobné, že sa stalo, že lásku s nimi prežívate aj vy.

Že táto dráma bola pre niektorých hercov veľmi intenzívna, svedčí aj fakt, že sa počas natáčania do seba zaľúbili Mirei Kiritani a Shohei Miura. V reálnom živote sú manželmi a vychovávajú syna. Určite by som túto drámu odporučila každému, kto hľadá sladkú, odľahčenú drámu, pri ktorej si oddýchne. Nie je vhodná pre niekoho, kto vyhľadáva intenzívne scény, adrenalín či tajomno. Na záver každej časti znie pieseň Sukinahito ga Iru Koto kórejskej speváčky JY (niekdajšej členky skupiny KARA). Drámu si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.