Ohromujúca rodina čistobielych japonských dostihových koní

Foto: Wikimedia/ Nadaraikon

Biely dostihový kôň nie je žiadne špecifikum, ktoré by fanúšikovia tohto športu nevídali bežne. Ale ak sa hovorí o čistobielom dostihovom koňovi, ide už o niečo iné. Aký príbeh stojí za pokrvnou líniou čistobielych japonských dostihových koní?

Čistobiele plnokrvné kone sú veľmi zriedkavé, pričom v číslach môžeme hovoriť o jednom zo 100 000. Aby sa kôň do tejto kategórie kvalifikoval, musí byť čistobiely a nesmie mať na sebe žiadne iné farby. Ostatné svetlé kone, ktoré na dostihových dráhach môžeme vídať, sú registrované ako sivé (zmes čiernych a bielych chlpov) alebo roan (červené alebo hnedé a biele chĺpky) z dôvodu, že ich srsť má v sebe viac farieb. S pribúdajúcim vekom sa tieto kone môžu stať belšími, ale kvalifikáciu spĺňať i tak nebudú. 

Na fotkách nižšie môžete vidieť dostihového koňa, taktiež z Japonska, ktorý je registrovaný práve ako sivý. Jeho meno je Gold Ship. Môžete si všimnúť rozdiely, pričom na prvej fotografii naľavo ide o Gold Shipa v roku 2013, a keď sa pozrieme na fotku vedľa, ktorá bola obstaraná v roku 2015 počas jedného z jeho dostihov, môžeme badať jemné vyblednutie srsti.

Mnohým roanovým či sivým koňom, akým bol aj Gold Ship, sa v priebehu rokov darilo, ale hŕstka bielych koní sa príliš nevyznamenala až do príchodu Sodashi, ktorá tieto štatistiky zmenila a môžeme o nej hovoriť ako o jednej z najlepších spomedzi čistobielych anglických plnokrvníkov. 

Legenda o bielom koňovi

Predtým, než sa pozrieme na samotný rodokmeň týchto špeciálnych koní, nebolo by správne nepozrieť sa aj po japonských legendách, ktoré by mohli byť spájané s bielymi koňmi a vysvetľovať tak aj dôvod, prečo sú také populárne. Japonsko ničím neprekvapilo a jednu takú skutočne majú.

V šintoizme, japonskom pôvodnom náboženstve, sa kone považovali za sprostredkovateľov medzi ľudským svetom a ríšou kami, alebo teda ríšou bohov. Bohužiaľ, kone museli byť obetované, aby sa tam dostali. Biele kone sú obzvlášť posvätné a pri dôležitých udalostiach boli obetované.

Obetné kone boli často ustajnené vo svätyni, dobre kŕmené a venovala sa im osobitná starostlivosť, aby sa zabezpečilo zdravie zvieraťa a priazeň bohov. V deň obety bol kôň ozdobený prikrývkami, amuletmi, niekedy mal aj pokrývku hlavy, odkiaľ kráčal k oltáru a vydal sa na svoju mystickú cestu.

Tieto špeciálne obete pokračujú dodnes, ale v modernej dobe drevené amulety a sochy koní nahrádzajú živé zvieratá. Mnohé z väčších svätýň stále „ustajňujú“ sochu koňa v životnej veľkosti, zvyčajne bielej farby, na pozemku, niekedy práve v prerobenej stajni, kde sa kedysi zvieratá chovali.

Shirayukihime a kde to vlastne začalo

V apríli 1996 sa na Northern Farm na Hokkaide narodilo žriebä víťazovi Kentucky derby a 13-násobnému šampiónovi Japonska Sunday Silence a importovanej americkej kobyle menom Wave Wind. Otec narodenej kobylky bol registrovaný ako hnedák a matka nebola o nič výnimočnejšia. Shirayukihime, alebo teda v preklade z japončiny Snehulienka, sa narodila čistobiela. Išlo pravdepodobne o genetickú mutáciu génu KIT. Okolo tohto mechanizmu je však stále veľa nezodpovedaných otázok.

Snehulienka nebola veľmi rýchly kôň, ale davy ľudí sa na ňu chodili pozerať už len kvôli jej farbe. Toto nakoniec charakterizovalo celú kariéru samotnej kobylky, ale i jej potomkov. Po deviatich nevýrazných štartoch odišla do dostihového dôchodku, kde pôsobila v chove. K jej potomkom patria napríklad žrebec Shirokun, ktorý vo svojich piatich štartoch nedokázal zvíťaziť ani raz. Zato jej potomkovia White Vessel alebo Yukichan už začali pomaly vyhrávať. Spomedzi svojich 10 potomkov, Shirayukihime preniesla svoju bielu farbu na 9 z nich. Iba jedno žriebä zdedilo sivú farbu.

Okrem čistobielych žriebät sme v priebehu jej potomstva mohli zaregistrovať aj veľmi extravagantne sfarbené dcéry. Marble Cake, Butchini a Buchiko mali síce v papieroch zapísanú bielu farbu, ale mali gaštanové škvrny. Buchiko, ktorej meno znamená Škvrnité dievča, bola počas svojej dostihovej kariéry slávnejšia ako jej súrodenci a táto štvornásobná víťazka prilákala množstvo fanúšikov na japonské dostihové dráhy.

Biely zázrak medzi koňmi

Zo šiestich dcér, ktoré sa Shirayukihime narodili, päť z nich splodilo aspoň jedného bieleho potomka, pričom najpopulárnejšia z nich bola dcéra Buchiko, ktorá sa narodila v roku 2018, Sodashi.

Sodashi sa narodila na rovnakom mieste ako jej matka, a to na Northern Farm. Kobylka debutovala na dráhe v roku 2020. V decembri toho istého roku získala prvé miesto v Juvenile Fillies, čím sa stala oficiálne prvou bielou víťazkou kdekoľvek na svete, keď dokázala ovládnuť preteky kategórie Group 1. Jej výkony napriek rôznym špekuláciám nezastavili ani rok na to a v apríli 2021 zvíťazila na G1 Oka Sho v Hanshine. Získala tituly ako japonská šampiónka dvojročných kobýl 2020 či japonská šampiónka trojročných kobýl 2021.

Sodashi bola natoľko ľuďmi obľúbená, že vyšli dve knihy plné jej fotografií a keď na jar počas jej trojročnej kariéry vyšla plyšová hračka jej podobizne, vypredala sa na e-shope asi do šiestich minút.

Kobylka sa ako päťročná rozlúčila so svojou kariérou na dostihových dráhach nie príliš úspešným siedmym miestom a odišla do chovu po zdravotných komplikáciách s nohou. Jej tréner Naosuke Sugai pri lúčení na úkor kobylky poznamenal: „Myslím si, že fanúšikovia Sodashi skutočne milovali. Ako biela kobyla dosahovala vždy jeden historický výkon za druhým. Získala si celosvetovú pozornosť a počas jej kariéry naozaj tvrdo pracovala.“ Kobylka pôsobí v chovnom centre u pána Masata Kaneko, ktorý je aj jej majiteľom.

Aká je budúcnosť tohto rodokmeňa?

Na dráhach v Japonsku sú stále aktívne biele kone spojené s krvou Shirayukihime, ako napríklad žrebček po Buchiko, Kalpa. Buchiko preniesla svoju čistobielu farbu na dvoch z jej troch potomkov. Yukichan, ďalšia z potomkov Snehulienky, má napríklad zo svojich štyroch čistobielych potomkov na dráhe dvoch aktívne pretekajúcich.

Okrem týchto začínajúcich bežcov mohli japonskí fanúšikovia ešte stále minulý rok na dráhach vidieť aj Snehulienkiných priamych potomkov Shironii a Butchini. Môžeme tak povedať, že sa rodokmeň udržiava a biele kone z japonských dráh nevymizli ani po odchode Bieleho zázraku. Northern Farm, ktorá má na starosti rodinu kobylky Shirayukihime, stále pokračuje v jej rozširovaní.

Zdroj: Racing Post, Thoroughbred Racing Commentary, Asian Racing Report, Netkeiba, New York Times, JBIS, Medium, Murder is everywhere – Blog

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.