Mosty a rieky medzi svetmi živých a mŕtvych sú v ázijských legendách symbolmi posmrtného prechodu. Čínska, indická a japonská mytológia opisujú, ako duše po smrti prekračujú mystické hranice, aby čelili súdu a očisteniu. Tieto príbehy pripomínajú hlboký význam cesty do ďalšieho života a miesta, kde sa stretáva minulosť s budúcnosťou.
Predstavte si miesto, kde hranica medzi životom a smrťou končí. Takým miestom sú mosty alebo rieky, ktoré vedú priamo do posmrtného života. V ázijských legendách sú tieto mystické mosty a rieky zvyčajne akýmsi symbolom prechodu duší. Sú miestom, kde sa živí a mŕtvi stretávajú pri svojich posledných krokoch. Môže ísť na prvý pohľad o úplne bežné, ničím nevýznamné miesta, no pre mnohých znamenajú posvätnú cestu, ktorou duša po smrti musí prejsť, aby našla pokoj alebo čelila svojim činom.
V Číne, Indii či Japonsku tieto mosty medzi svetmi nesú tisícročia staré príbehy o očistných rituáloch a súde duší, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou miestnych kultúr a náboženstiev.
Čína: Rieka zabudnutia
V čínskej legende prechádza duša po smrti Bránou duchov do sveta mŕtvych. Odtiaľ je prenesená na prvé z desiatich nádvorí podsvetia, kde strávi tri roky a podstúpi súd na každom nádvorí. Každý súd rozhodne o treste za jej skutky z minulého života. Toto podsvetie nie je chápané ako kresťanské peklo, ale skôr ako očistec, ktorým musia všetky duše prejsť na ceste k ďalšej existencii.
Po desiatom a poslednom súde je duša pripravená na reinkarnáciu, no musí ešte prekročiť Rieku zabudnutia – Wàng Chuān. Na konci tejto cesty leží rieka Nàihé, ktorej krvavý a páchnuci tok pochádza priamo z podsvetia. Zmienky o tejto rieke siahajú do dynastie Tchang a objavujú sa v starých textoch, ako napríklad rukopis z Dunhuangu, ktorý rozpráva príbeh Muliana a záchrany jeho matky. Rieka bola známa aj ako Nài hé alebo „Rieka Nài“.
Nad riekou Nàihé sa klenie most, ktorý musia duše prekonať, aby dosiahli reinkarnáciu. Až počas dynastie Ming získala rieka svoje známe meno Nàihé, čo je skratka pre výraz „wú kě nài hé“, teda „nemať inú alternatívu.“
Na brehu rieky sa nachádza tajomný Kameň troch životov. Podľa legendy tu duše zosnulých môžu nájsť vpísané zoznamy svojich predchádzajúcich, súčasných a budúcich životov. Keď duša vstúpi na most nad riekou, stretáva starú ženu menom Mèng Pó. Táto mystická postava zosnulým podáva elixír zabudnutia – polievku Mèng Pó, ktorá má moc vymazať spomienky na minulé životy.
Korene tejto legendy siahajú už do dynastie Qing, kde sa prvýkrát objavila v starodávnych textoch Nefritové záznamy. Zaujímavým aspektom je, že legenda o rieke Nàihé a Mèng Pó môže byť ovplyvnená gréckym konceptom rieky Lethe, ktorá mala podobnú moc vymazávať spomienky duší v podsvetí.
India: Rieka medzi živými a mŕtvymi
Rieka Vaitarna, známa tiež ako Vaitarani, je v hinduistickej mytológii opísaná ako mystická hranica medzi svetom živých a podsvetím Naraka, ríšou Jamy, hinduistického boha smrti. Táto rieka, spomínaná tiež v Garuda Purane a ďalších náboženských textoch, očisťuje duše hriešnikov. Pre čisté duše je voda v rieke podobná nektáru, zatiaľ čo hriešnici ju vidia naplnenú krvou a majú za úlohu ju prekonať na svojej posmrtnej ceste k súdu.
Cesta k južnej bráne mesta Yama je otvorená len hriešnym dušiam, ktorých hriechy ovplyvňujú podobu rieky: čím viac hriechov, tým temnejšie a chaotickejšie sú jej vody. Naopak, spravodlivé duše zažívajú pokojné prechody. V mnohých praindoeurópskych kultúrach sa tiež verilo v rieku, ktorá spája svet živých a mŕtvych, čo sa odráža v mytológii rieky Styx v Grécku.
Filozoficky Vaitarani slúži ako most pre opakujúci sa prechod duší počas ich reinkarnácie – duše ju prekračujú mnohokrát v priebehu viacerých životov. Tento pohľad kontrastuje s gréckou riekou Styx, cez ktorú duša prechádza len raz. Vaitarani tak symbolizuje nielen očistu, ale aj opätovné hodnotenie hriechov a cností na každom kroku cyklu reinkarnácie, čo je v hinduistickej viere jedinečný aspekt posmrtného života.
Japonsko: Riečny portál na posvätnej sopke
V Japonskom budhizme duša mŕtveho musí prekročiť rieku Sanzu, ktorá leží na hranici medzi svetom živých a mŕtvych. Táto rieka, údajne umiestnená na posvätnej hore v severnom Japonsku, ponúka tri rôzne prechody: most pre dobré duše, plytký brod pre neutrálne duše a hlbokú vodu plnú hadov pre tie, ktoré spáchali zlé skutky. Duše sú na ceste k rieke sprevádzané démonmi, ktorí im na skúšku postavia mnohé nástrahy.
Po prekročení rieky vstupujú mŕtvi do Meida, kde sú podrobení ďalším skúškam, ktoré určia ich osud, a teda či poputujú do neba, známeho ako Tengoku, alebo budú odsúdení na večnosť v pekle Jigoku. Deti, ktoré zomrú pred svojimi rodičmi, sú pod ochranou božstva Jizo, pretože sa verí, že nemôžu prekročiť rieku a musia na jej brehu na večnosť stavať kamenné mohyly.
Na druhom brehu rieky, známom ako Gensokyo, čakajú duše na súd. Strážkyňa Shozuka-no-baba požaduje od prichádzajúcich duší peniaze, inak im zoberie šaty. Z tohto dôvodu sa do rakvy zosnulého dáva šesť mincí, aby mohli zaplatiť za prechod. Pre tých, ktorí nemajú prostriedky, ponúka pomoc boh Shinigami, ktorý ich môže za poplatok previesť.
Pri prekonávaní rieky Sanzu na duše vplývajú skutky, ktoré vykonali počas života. Duše prechádzajú súdom desiatich kráľov pekla, pričom prvý sudca Shinko-a sa s nimi stretáva na brehu rieky. Dobré duše môžu prejsť mostom, zatiaľ čo vinné musia čeliť hlbokej vode a prudkým prúdom rieky ako poslednej očistnej skúške pred ďalšou reinkarnáciou alebo večným pobytom v podsvetí.
Zdroj: Utterance, Gong Fu and Chinese Culture, Medium, DBpedia, Curious Ordinary, Daily Life With A Monster Girl Wiki
