Na našej stránke často uverejňujeme oznamy o odchode juhokórejských mužských známych osobností na povinnú vojenskú službu. Čo to pre mužov v Južnej Kórei znamená? Ako sa delia ozbrojené zložky, koľko trvá a ako prebieha vojenský výcvik, koľko zarábajú muži v armáde a ako komunikujú s vonkajším svetom mimo barakov? To všetko si povieme v nasledujúcom článku.
Povinná vojenská služba v Južnej Kórei vychádza z výsledku konca Kórejskej vojny (1950 – 1953), ktorá nebola ukončená mierovou zmluvou medzi bojujúcimi stranami, Južnou Kóreou a Severnou Kóreou, ale Dohodou o neútočení na Kórejskom polostrove, zjednodušene prímerím, čiže obe krajiny sa technicky dodnes nachádzajú vo vojnovom stave. Hoci môže byť nepravdepodobné, že by medzi krajinami došlo k otvorenému ozbrojenému konfliktu, Južná Kórea naďalej implementuje kompletný systém brannej povinnosti, kde muži s kórejským občianstvom musia absolvovať povinnú vojenskú službu. Dodnes je otázka povinnej vojenskej služby v kórejskej spoločnosti obrovskou témou, ktorá vďaka popularite K-Popu a K-Drama presahuje hranice krajiny.
Brannú povinnosť majú v Južnej Kórei všetci muži s kórejským občianstvom od 18. roku života. Povinná vojenská služba je v kórejskej spoločnosti vnímaná veľmi dôležito, ako prestup z chlapca na muža. Mužov, ktorí nenastúpia do armády, spoločnosť vníma ako outsiderov, keďže je bežné, že pri spoznávaní nových ľudí sa muž stretne s otázkou od iných mužov, v akej jednotke počas vojenského výcviku pôsobil. Mnoho mužov končí povinnú vojenskú službu v 20. roku života. Keďže hercom a spevákom sa vtedy len rozbieha kariéra, nástup na povinnú vojenskú službu je možný do 30. roku života s enormne veľkým tlakom spoločnosti. Do armády vstupujú len muži, keďže po skončení Kórejskej vojny bol prijatý zákon o vojenskej službe, ktorý uvádza, že ženy nemajú schopnosti slúžiť v armáde.
V juhokórejskom parlamente sa ozývajú hlasy, že na povinnú vojenskú službu by mali chodiť aj ženy. Ako dôvod sa uvádza znižujúca sa populácia v krajine, keď dochádza k stále väčšiemu nepomeru aktívnych vojakov voči aktívnym vojakom v Severnej Kórei. Dnes má Južná Kórea viac ako 290-tisíc aktívnych vojakov, kým Severná Kórea disponuje viac ako 1 miliónom aktívnych vojakov. Ako alternatívu ku klesajúcemu počtu obyvateľov sa uvádza možnosť dlhšej povinnej vojenskej služby či zaradenie technológií do ozbrojených síl. Obe majú svoje nevýhody. Je nepravdepodobné, že muži budú súhlasiť s dlhším pobytom v armáde a technológie sú nákladné a naďalej vyžadujú ľudský dohľad. Ministerstvo obrany uviedlo, že nepracuje na plánoch zavedenia brannej povinnosti žien.
Ako dlho slúžia muži v armáde? Služba v armáde trvá od 18 do 22 mesiacov v závislosti od jednotky, do ktorej bol muž zaradený. Ak ide o aktívneho vojaka, výcvik trvá 18 mesiacov, ak ide o námorníctvo, tak 20 mesiacov, vzdušné sily predstavujú 22 mesiacov, námorný zbor 18 mesiacov a pracovník sociálnych služieb 21 mesiacov. Keď bol prvýkrát zavedený zákon o vojenskej službe, pre všetky jednotky platilo 36 mesiacov, čo sú 3 roky. V dĺžke trvania povinnej vojenskej služby Južnú Kóreu predbieha len Severná Kórea (10 rokov pre mužov aj ženy), Izrael (pre ženy 24 mesiacov a pre mužov 32 mesiacov) a Singapur (pre mužov 24 mesiacov). Muži čakajú na prepustenie z armády od okamihu narukovania. Mnohí tvrdia, že čas v armáde plynie príliš pomaly. Očakáva sa, že všetci muži s dobrým fyzickým zdravím budú slúžiť v aktívnej službe. Tí so zdravotnými problémami môžu vojenskú službu vykonávať mimo aktívnej služby, napr. prostredníctvom sociálnej práce či iných služieb pre vládu. Muži s ťažkým postihnutím či zlým zdravotným stavom môžu byť úplne oslobodení od vojenskej služby. Výnimky môžu byť udelené aj osobám s výnimočnými schopnosťami. Napríklad huslisti, klaviristi a baletní umelci môžu získať oslobodenie od nástupu na povinnú vojenskú službu. Sem sa počítajú aj športovci, ktorí pre Južnú Kóreu vybojovali zlatú medailu na Ázijských hrách. Môžu slúžiť ako umelecký a športový personál na odporúčanie Ministerstva kultúry po dobu 42 mesiacov so základným vojenským výcvikom a opakovaním skúšok každých šesť rokov.
Horúcou bola téma nástupu skupiny BTS na povinnú vojenskú službu, keď sa poslanci zasadzovali za výnimku z dôvodu celosvetovej popularity, ktorá prináša ekonomike Južnej Kórey enormný prospech. Napriek tlaku zo strany parlamentu sa členovia skupiny rozhodli na povinnú vojenskú službu ísť, podaktorí sa do armády tešili (napr. V, ktorý osobne požiadal o nástup k špeciálnym jednotkám). Čo ak muž odmietne nastúpiť na povinnú vojenskú službu? Čaká ho dvoj- až trojročné nepodmienečné väzenie, odoberie sa mu pas, zapíše sa mu to do jeho Výpisu trestov, čo mu sťaží nájsť si prácu a dostane pokutu do 2 miliónov ₩ (1 379 €/34 919 Kč). Muži s dvojitým občianstvom sa do 18. roku života musia rozhodnúť pre jedno občianstvo. Ak si zvolia iné ako kórejské občianstvo, budú vnímaní ako cudzinci. Nie je nič nezvyčajné, ak muž s kórejským občianstvom pricestuje po rokoch zo zahraničia, aby podstúpil povinnú vojenskú službu. Muži nepôsobia v armáde zadarmo, každý mesiac dostávajú plat od 510 100 ₩ po 676 100 ₩ (352 € – 466 €/8 886 Kč – 11 777 Kč) v závislosti od hodnosti. Aj keď sa plat v armáde od roku 2019 zvýšil o 33 %, stále je to nižšia suma ako priemerný plat v Južnej Kórei. Preto si mnohí muži počas obdobia v armáde zakladajú sporiace účty pre vojakov, pretože úroková sadzba je vyššia ako pri bežných sporiacich účtoch. Niektorí muži si napr. po skončení povinnej vojenskej služby kúpili laptop.
Aké sú pravidlá pri absolvovaní povinnej vojenskej služby? Pri nástupe je nutné mať nakrátko ostrihané vlasy. Hlavným účelom je praktickosť, keď vlasy neprekážajú pri tréningu a modelových situáciách. Keďže účes nie je medzi kórejskými mužmi populárny, je tradične označovaný ako „vojenský strih“. Až v okamihu, keď si muži strihajú vlasy, si uvedomujú, že sa povinná vojenská služba skutočne deje. Je úplne bežné, že sa muži počas strihania vlasov rozplačú. Do roku 2020 muži nesmeli mať na vojenských základniach mobily. Vojaci tak boli odrezaní od okolitého sveta, aj keď dostávali listy a mali vyhradený čas na telefonát. Mnohí muži sa sťažovali na nepohodlie a osamelosť, a preto im je od júla 2020 dovolené mať mobil, avšak z bezpečnostných dôvodov si musia stiahnuť aplikáciu a nalepiť si na kamery nálepky. Počas pracovných dní môžu používať mobil po pracovnej dobe od 18.00 do 22:00 a cez víkend a sviatky od 7:00 do 22:00. Používanie mobilov výrazne zlepšilo mentálne zdravie mužov, ktorí sú v dennom kontakte s rodinou, priateľmi a majú prehľad o dianí vo svete. A nie iba to! Niektorí si krátia čas online kurzami či pozeraním Netflixu. Vojaci jedia trikrát denne. Okrem domácej kuchyne je na výber čínska, japonská či západná kuchyňa. Jedlo nie je úplne vábne. Dôvodom je obmedzený rozpočet a čas na prípravu a kuchármi sú bežní vojaci. Známym vojenským jedlom je Gundaeria (v preklade gundae znamená vojenský, ria pochádza zo siete rýchleho občerstvenia Lotte ria). Ide o žemle, karbonátky a iné ingrediencie, keď si vojaci zostavujú hamburgery. Bufety sú odpudzujúce, preto vojaci chodia do predajní PX. Ide o supermarket pre vojakov, kde sa predáva jedlo, nápoje a veci každodennej potreby lacnejšie ako v bežných supermarketoch. Niektoré veci sa dajú nájsť len tu, preto ich vojaci nakupujú do zásoby pre svojich blízkych.
Aká je vojenská kultúra v armáde? Aj keď sa kórejská spoločnosť zameriava pri oslovovaní na vek, tu to funguje na základe hodností. Muž môže byť starší ako muž s vyššou hodnosťou, tu to nehrá rolu. To je jeden z dôvodov, prečo sa muži snažia narukovať do armády čo najmladší. Žiaľ, pobyt v armáde prináša prípady šikanovania, čo vedie k psychiatrickej liečbe či v krajných prípadoch k samovražde. Aj keď armáda zaznamenala vylepšenia, k mentálnemu pohodliu vojakov vedie ešte dlhá cesta. Vojaci sú v juhokórejskej armáde rozdelení do 4 typov: Armáda Kórejskej republiky (ROKA), Letectvo Kórejskej republiky (ROK Air Force), Námorníctvo Kórejskej republiky (ROKN) a Námorný zbor Kórejskej republiky (ROKMC). K dispozícii je dostupná Polícia Kórejskej republiky, Hasičský zbor Kórejskej republiky a agenti sociálnych služieb.
Čo robia vojaci počas povinnej vojenskej služby? Prvých päť týždňov je najintenzívnejších. Na začiatku sa koná úvodný ceremoniál, kde muži prechádzajú z civilu do vojenského života. Dostávajú osobné veci (uniforma, topánky, spodná bielizeň, športové oblečenie, zubná pasta a kefka, vreckovky), prechádzajú fyzickými vyšetreniami (hmotnosť, výška, rozbor chorôb a telesná konštrukcia) a prechádzajú skúškou osobitnej spôsobilosti (preveruje sa, či je možné pre muža v budúcnosti vykonávať povinnosti ako vojak špeciálnych jednotiek). Prvý a druhý týždeň dostane muž do rúk zbraň, prejde vstupným obradom, kde sa zaviaže k podstúpeniu výcviku a dostáva výchovu k mentálnej sile a bojovnému duchu. Tu sa učí základné vojenské držanie tela (salutovanie a chôdza) a cez národné a bezpečnostné prednášky sa vzdeláva o perspektívach nepriateľa a trénuje sa jeho mentálna sila. Tretí až piaty týždeň prechádza učením sa o obsluhe a správe zbrane, nacvičuje si streľbu a obrannú líniu voči nepriateľovi, keď sa muž učí správne sa rozhliadnuť. Učí sa dať prvú pomoc, prechádza CBR tréningom (chemický, biologický a rádiologický tréning, keď sa učí nasadzovať si plynovú masku), trénuje hodenie granátom, prechádza rôznymi streleckými cvičeniami, učí sa pochodovať 20 km okolo výcvikového tábora s 20 kg batohom s plnou výzbrojou. Na záver základného vojenského výcviku muža čaká slávnostné ukončenie, na ktoré sú pozvaní rodinní príslušníci vojakov. Po ňom ho čaká pridelenie do novej jednotky, kde sa nachádza po celú dobu trvania jeho povinnej vojenskej služby. Mnoho idolov sa v armáde dostáva do vojenskej kapely, ktorá vystupuje na národných a vojenských podujatiach. Do vojenskej kapely či ako herec v muzikáli sa idol a herec nedostanú na základe toho, že sú v civile hudobníci a herci. Muži prechádzajú konkurzom v rámci armády.
Ako vojaci ostávajú v kontakte s rodinou, priateľmi a v prípade známych osobností s fanúšikmi? Počas trvania päťtýždňového základného vojenského výcviku vojaci nesmú používať mobil, takže v tom čase sa vojakom posielajú listy online formou cez oficiálne stránky Kórejského výcvikového strediska či aplikáciou The Camp, ktorá je prístupná aj cudzincom. Vojaci dodnes bežne dostávajú aj ručne písané listy, ktoré sa odovzdávajú vojakom na konci dňa. Mnohí hovoria, že čítanie listov od svojich najbližších im dodáva vnútornú silu a pohodlie ísť ďalej. V prípade známych osobností, ich agentúry často žiadajú fanúšikov, aby ručne písané listy neposielali, keďže by dochádzalo k zahlteniu poštovej schránky. Pre tento účel spoločnosti zriaďujú hashtagy na svojich platformách, ako napr. Weverse, cez ktoré môžu fanúšikovia online formou naďalej vyjadrovať podporu svojim obľúbeným idolom či hercom.
Zdroj: creatip.com, 90daykorean.com, katc.mil.kr
