Ako nám filozofia japonskej umeleckej techniky kintsugi môže pomôcť prekonať vlastné nedostatky?

Simona Šramová
Kultura
Foto: printerval.com/Benthe Derks

Toto stáročné umenie, ktoré znamená „spojiť sa so zlatom“, je viac ako len estetické. Pre Japoncov je kintsugi súčasť širšej filozofie osvojenia si krásy ľudských nedostatkov a zlyhaní.

Celý život žijeme pod váhou očakávaní, či už spoločnosti, našich rodín alebo nás samých. Veľa z nás sa obzerá späť a cíti sklamanie. Život je náročný a neúspechy, ktorým čelíme, môžu rozbiť naše sny a zanechať trhliny, ktoré vnímame ako bezcenné. Pocit zlyhania si môže vyžiadať dlhotrvajúcu duševnú daň, ale tá nás nemusí zastaviť na našej ceste. Existuje mnoho učení, praktík a filozofií, ktoré nám pomôžu vyrovnať sa so sklamaním, prijať nedokonalosť a ostať optimistom. Jednou z foriem terapie a uzdravenia duše je japonská umelecká forma kintsugi, v preklade „spojiť sa so zlatom“. V súčasnosti priťahuje veľkú pozornosť ako výtvarná technika či metafora, ako môžeme znova žiť. Ide o japonské umenie opravy rozbitých predmetov z keramiky, dreva, kameňa či skla pomocou urushi, japonského laku získaného z miazgy stromov, keď sa po zaschnutí a vybrúsení do hladka popráši zlatom alebo iným farebným práškom. Urushi je prírodného charakteru, čiže je možné z takého predmetu následne jesť a piť. Samozrejme, v prípade syntetického lepidla ide už len o dekoratívny prvok. Takýto predmet nie je vhodný do mikrovlnky, umývačky a nesmie sa dostať do priameho kontaktu s horúcou vodou (v niektorých umeleckých dielňach predmety vydržia teplotu 100 °C). Niektorí remeselníci používajú aj iné kovy, ako napríklad striebro, platinu či meď. Neexistujú snahy skryť poškodenie, namiesto toho je poškodenie zvýraznené. Tým prináša ideu, že krásu možno nájsť aj v nedokonalosti. Rozbitie/zlomenie nám dáva príležitosť na zamyslenie, že zlyhanie v našom živote môže byť užitočné.

Táto japonská umelecká technika sa v Japonsku rozšírila koncom 16. až 17. storočia. Jej počiatky siahajú do éry Muromachi (1336 – 1573), keď tretí vládnuci šogún (vládca) Ashikaga Yoshimitsu (1358 – 1408) rozbil údajne svoju čajovú misku chawan. Miska bola jedinečná a nebolo možné ju vymeniť. Preto ju poslal na opravu do Číny. Vrátila sa opravená formou kovových sponiek, čo bolo vtedy veľmi populárne v Číne a v niektorých častiach Európy. Šogúnovi takto opravená miska neprišla funkčná a ani sa mu nepáčila, preto prizval vlastných remeselníkov, ktorí by mu misku opravili. Tí našli spôsob, ako z rozbitého, poškodeného predmetu urobiť niečo krásne. Zlaté prasklinky sú to, čo robí opravený predmet jedinečným a ešte krajším ako predtým. Vidíme ich vždy, keď na ne pozrieme, a vítajú s optimizmom okamih neúspechu, ktorý predmet a majiteľ predmetu prekonali. Toto umenie je v súlade so známymi japonskými presvedčeniami a filozofiami. Prvou je wabi-sabi, akceptovanie nedokonalostí a nestálostí, ktoré sú nevyhnutnými súčasťami našich životov. Povzbudzuje vo väčšej miere potešenie z nedokonalostí ľudskej ruky než snahu o dokonalosť. Filozofia mottainai zas ľutuje plytvanie a obhajuje minimalizáciu odpadu. Čím dlhšia je životnosť predmetov, tým menej predmetmi disponujeme. Šetríme tak spotrebu vzácnych zdrojov, ktoré inak musíme kupovať. Kintsugi môže z rozbitého predmetu urobiť radosť namiesto ľútosti a straty. Posledným konceptom je mushin. Ide o mentálne cvičenie, ktoré nás oslobodí od úzkosti zo zmien a umožní nám ľahšie prijať osud. Učenie nás vedie k miernosti a tichému prijatiu. Schopnosť opraviť obľúbené predmety pomocou kintsugi pomáha duševnej sile a umožňuje začať nový život. Ako teda vidno, kintsugi vyplýva z vplyvu budhistických filozofií zen a mahayana.

Existujú tri metódy kintsugi. Tradičná metóda poskladá rozbité kúsky, spojí ich tenkou líniou miazgy, na ktorú sa posype zlato. Druhá metóda kúskov nazývaná makienaoshi nahrádza celú časť chýbajúceho materiálu zlatým lakom, takže stratený kus predmetu vyzerá, ako keby bol premenený na zlato. Tretím typom zvaným yobitsugi je umiestnenie chýbajúceho kúsku predmetu iným materiálom, často odlišným vzorom, ako keby dielom z inej skladačky. Väčšinou ide o kvetinové vzory. Zámerne nesúrodá mozaika vytvára nový predmet s novým posolstvom. V časoch masovej výroby sa môže učenie akceptovať a oslavovať nedokonalé veci zdať ako mocné. Či už je to zmätok z rozchodu či všeobecné odmietnutie, fragmenty nášho sklamania sa môžu premeniť na niečo nové a krásne. Nová vec nemusí byť dokonalá či taká, akú si predstavujeme, ale stále je krásna. Filozofia kintsugi nám môže dodať guráž rozbité kúsky pozbierať a znova poskladať. Vyjde z toho niečo jedinečné a silné. Mnohí umelci a remeselníci sa dodnes venujú umeleckej technike kintsugi. Spomeňme japonskú umelkyňu Tomomi Kamoshitu a juhokórejskú umelkyňu Yee Soo Kyung, ktoré začlenili umenie do svojho portfólia.

Umenie kintsugi si našlo miesto aj v pop hudbe ako symbol prijatia našich vnútorných jaziev. Nachádza sa na obale druhého mini albumu skupiny LE SSERAFIM s názvom ANTIFRAGILE. V roku 2023 uverejnila americká speváčka Lana Del Rey pieseň Kintsugi, v ktorej sa vyrovnáva so smrťou svojich blízkych, keď svoju skúsenosť prirovnáva k tejto umeleckej technike. Chytľavú pieseň s názvom Kintsugi má v repertoári aj anglická speváčka Gabrielle Aplin, ktorá sa prirovnáva k opravenej keramike. Ctí si jazvy z minulosti za to, že vďaka nim vybudovala zrelé a spokojné ja. Talianska kapela Kingcrow uverejnila rockovú pieseň Kintsugi, ktorá má povzbudiť každého, kto kedy čelil prekážkam a prekonal ich. Nové ja prirovnáva k umeleckej technike kintsugi. Z roku 2024 pochádza pieseň Kintsugi poľského dua KEPINSKI I KOWALONEK a speváčky Sarsy. Pieseň je o zvládaní životných prekážok a v klipe sa nachádza ukážka tejto umeleckej techniky. Krásna pieseň Solo Dios (Kintsugi) pochádza od gospelovej mexickej kapely Un Corazón. Niečo v symfonickom metale? Pieseň Kintsugi talianskej kapely MOONLIGHT GAZE hovorí: „Je nespravodlivé predstierať, že sme bezchybní, z času na čas všetci podľahneme neresti.“ Na záver spomeňme pohodovú pieseň v štýle R&B Kintsugi čilskej speváčky SEAMOON, ktorá spieva o prijatí našich chýb, keď naším najväčším nepriateľom sme často my sami.

Zdroj: theconversation.com, bbc.com, konmari.com, mymodernmet.com

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.