RM zo skupiny BTS by si jedného dňa chcel založiť vlastnú súkromnú galériu

Líder skupiny BTS RM sa podelil o svoje úprimné myšlienky o živote, umení či hudbe s moderátorom Marcom Spieglerom v podcaste na Apple Intersections: The Art Basel Podcast.

Marc Spiegler je novinárom a riaditeľom medzinárodného veľtrhu umenia Art Basel. Pozvanie do prvej epizódy druhej série jeho podcastu na Apple prijal líder skupiny RM, v ktorej hovoril o vzniku BTS, vzostupe, sláve a umení. Celý rozhovor sa niesol v anglickom jazyku. Počas rozhovoru sa RM nachádzal vo svojom štúdiu v Soule o siedmej hodine večer. Rozhovor začal prvou inšpiráciou, ktorá počas štúdia na základnej škole prišla do RM-ovho života. Bol ňou rapper Eminem. „Verím tomu, že som mal trinásť rokov, keď som prvýkrát počúval Eminema. Bola to skladba Without Me a jeho film 8. míľa. Bol to vtedy hit a pre adolescentné dieťa bol jeho rap, tvár a hranie, ktoré ukázal v tom filme, niečo fenomenálne. Pomyslel som si, že chcem byť ako on, chcem tiež robiť krásny anglický rap, vytvárať šifry a písať texty. Zábavné je, že ešte predtým, ako som ho spoznal, keď som mal 10 rokov alebo celkovo, keď som chodil na základnú školu, som chcel byť naozaj básnikom alebo spisovateľom. Stretnutím Eminema a Nasa sa môj sen stať sa básnikom prirodzene zmenil na túžbu byť rapperom.“

Ako RM vstúpil do sveta K-popu? „Tým, ako do môjho života v trinástich vstúpili Eminem a Nas, som od štrnástich začal písať texty. Na internete bola komunita amatérskych hudobníkov a rapperov, ktorí ukazovali svoje texty a hudbu. Bolo to skutočne zlé, ale naozaj nevinné. Vstúpil som do tejto komunity a ukázal som jej svoje veci, moje štúdiové práce a začal som svoj koníček študovať. Keď som mal 16, chcel som vstúpiť do hudobného systému. Chcel som sa prihlásiť do undergroundovej agentúry v Južnej Kórei. Poslal som do agentúry svoj životopis a hudbu. Prijali ma, ale dôležitá bola záverečná skúška, kde som mal reálne vystupovať na pódiu spolu s ostatnými hudobníkmi. Mal som 16, ale ako som bol nervózny, zabudol som text, pokašľal som to. Pomyslel som si, že nemám žiaden talent mimo online priestoru. V štúdiu som si myslel, že som talentovaný a skvelý, ale byť na pódiu bolo niečo úplne iné. Takže som začal študovať na strednej škole, ostrihal som si vlasy a povedal som si, že by som mal študovať a byť dobrým študentom, ale osud je skutočne zábavný, pretože na vystúpení, ktoré som pokašľal, bol aj slávny kórejský rapper. Videl moje vystúpenie a smial sa na mne, pretože som zabudol text, ale predpokladám, že videl môj potenciál. Zavolal mi, že agentúra HYBE a pán Bang (Bang Si Hyuk) hľadajú mladých ľudí, ktorí vedia písať texty a milujú rap. Povedal som mu, že som to vzdal, no napriek tomu som sa s ním tajne stretol. Rodičia o tom nevedeli. Meno rappera je Sleepy. Keby mi nezavolal, ktovie, čo by som robil. Možno by som bol obchodník ako môj otec,“ zasmial sa RM.

Od tohto okamihu sa začala písať história skupiny BTS. „Bol som prvým členom BTS. Pán Bang začal tvoriť skupinu BTS odo mňa. Chcel, aby som bol prvým členom a lídrom. Začali sme ako trainee. Bolo nás viac ako 30, ale mnoho vypadlo a dnešný tím tvorí 7 členov. Debutovali sme v roku 2013, čiže pred deviatimi rokmi, spolu sme dvanásť rokov.“ Prvú polovicu fungovania bola skupina známa primárne v kórejskom a ázijskom prostredí. Zlom nastal, keď sa skupina dostala na americký trh. Čo to spôsobilo? „Keď sa chcete pozerať na skupinu BTS, musíte sa pozerať na našich fanúšikov ARMYs, pretože sú druhou polovicou, druhým krídlom tímu. Sú skutočne špeciálni. Nie je to len o ich entuziazme či energii. Urobili to, že posielali listy americkým DJ-om, aby púšťali naše piesne v rádiu, pretože to je dôležité pre umiestnenie sa v rebríčku Billboard. Myslím, že náš svetový úspech sa stal vďaka ľuďom a láske. Pozerať sa na to, keď ste v centre diania, bolo zvláštne. Vizuálne umenie mi veľmi pomohlo, aby som sa nezbláznil alebo mi to nestúplo do hlavy.“

Tu sa dvojica dostala k podstate, prečo bol RM pozvaný do podcastu, pretože je jednou z viditeľných postáv hudby, ktorá predstavuje vizuálne umenie. Kedy jeho láska k umeniu začala? Bolo to v období rokov 2017/2018? „Pamätám si to veľmi presne. Bolo to pred štyrmi rokmi, v roku 2018. Počas turné v USA alebo Európe som mal množstvo voľného času. Nechodím do klubov a nemám takých priateľov v zahraničí. Z toho dôvodu som veľa voľného času trávil v hoteli, pozeral som videá na YouTube či filmy na Netflixe a veľmi som sa nudil. Jedného dňa som sa pýtal sám seba, či v meste nie je nejaké miesto, kde by som mohol ísť, a napadlo mi, že by som mohol ísť do múzea. Prvýkrát som navštívil Inštitút umenia v Chicagu. Uvidel som úžasné maľby umelcov ako Seurat, Monet, Picasso, umelcov, ktorých mená som poznal predtým, ako som vstúpil do sveta umenia. Uvidel som ich po prvýkrát, pretože dovtedy som nebol na mieste, kde by som ich reálne mohol vidieť. Pociťoval som vzrušenie. Všetci títo umelci sú mŕtvi, ale v roku 2018 cudzinec z Južnej Kórey stretol ich stopy, kúsok ich doby. Oni a ja sme boli spolu v jednej malej miestnosti. Prinášalo mi to množstvo vzrušenia a žiarlivosti. Pýtal som sa, čo je umenie, čo je tá farba, čo to znamená. Prvá skúsenosť ma zaujala. Mal som príležitosť navštíviť množstvo známych múzeí, pretože som vždy v známych mestách ako Paríž, New York či Los Angeles.“

RM si postupne obľuboval umenie stále viac. Z akého dôvodu? Čo bolo podnetom, že sa hlboko zaujíma o umenie? „Od roku 2017, od udeľovania cien Billboard Music Awards pred piatimi rokmi, sme súčasťou veľkých hudobných podujatí ako Grammy, BBMA, American Music Awards, CBS, NBC, Jimmy Fallon, Jimmy Kimmel a Ellen Show. Keď som bol mladší, boli len na zozname mojich prianí a zrazu som bol uprostred toho všetkého. Stretol som Drakea a dokonca aj svojho idola Nasa a ľudí, ktorých odjakživa vidím v TV a na YouTube. Spočiatku to bolo neuveriteľné, ale iróniou bolo, že som svoje korene objavil v USA. Tam som si v hotelovej izbe v LA uvedomil, že som sa narodil ako Kórejčan. Ako čas ubiehal, stále viac a viac mi chýbala moja krajina, môj domov, moji priatelia. Zaujalo ma, prečo si nedokážem vybaviť meno žiadneho kórejského umelca z prostredia vizuálneho umenia. Mohol som vymenovať tisícky kórejských hudobníkov, ale nedokázal som si spomenúť na jediného kórejského maliara. Po tom, čo som sa vrátil domov, som začal navštevovať množstvo múzeí. Južná Kórea je malá krajina, nie je tu veľa múzeí alebo skvelých galérií, ale keď mám čas, vždy navštívim múzeá a galérie. Začal som hľadať kórejského maliara, ktorého by som mohol rešpektovať alebo od koho by som mohol brať inšpiráciu ako od staršieho brata či otca.“ Ktorá bola tá prvá maľba, ktorú si RM kúpil? „Kúpil som ju na aukcii. Je to maľba krajinky kórejského umelca z roku 1976. Jeho meno je Daewon Lee. V Južnej Kórei je známy. Ide možno o impresionistu. Jednoducho som sa na tú maľbu pozrel, páčila sa mi, tak som si ju kúpil (smiech). Keď som si obraz zavesil na stenu, vtedy som pochopil, čo znamená vytvárať zbierky a plniť nimi steny. Bolo to niečo zvláštne, duchovné.“

Ako dokázalo umenie ovplyvniť RM-a? Ako sa umenie dokázalo preklenúť do jeho hudobnej tvorby? „Milujem používať množstvo výrazov. Nemám rád, keď sa rozdeľuje umelecký svet, ale keď vidím maliarov a pozerám sa na vizuálnych umelcov, väčšina z nich získala slávu po tom, čo zomreli. Keď sa pozerám na umelcov a ich práce, ich duša je dlhodobá vec, pretože niekto namaľoval niečo ako dvadsiatnik, niekto zmenil svoj štýl ako tridsiatnik a potom začal modelovať sochy ako štyridsiatnik. Dodáva mi to odvahu, pretože v kórejskom veku mám 29 rokov (reálne 28 rokov). Keď v Južnej Kórei dosiahnete 30 rokov, už je to niečo iné. Som stále mladý, som stále mladý muž, ale vo svete chlapčenských skupín je byť tridsiatnikom niečo iné. Je to smutné, ale je to fakt. Premýšľam nad tým, či práve toto je vrchol môjho života, ktorý prežívam, pretože mám 29 rokov a mohol by som žiť do stovky a je smutné, že práve teraz žijem vrchol svojho života, takže chcem to obdobie urobiť čo najdlhšie,“ neskrýval smútok RM.  

Zo skutočnosti, ktorá je v K-pope nastavená, že príde okamih, keď sa nebude môcť označovať ako člen chlapčenskej skupiny, pretože bude viac mužom ako chlapcom, ako chce RM dosiahnuť dlhovekosť? „Myslím si, že už to začalo, ako vytváram zbierky. Hovorím si, že mám doma vzácne kúsky, ktoré vidím každý deň, keď sa zobudím. Hovorím si, že musím byť stále lepší a nesmiem ich zahanbiť. Pravdepodobne je to smiešne (smiech), ale dáva mi to štandard žiť ako lepší muž, lepší dospelý a niekedy ako umelec. Chcem len robiť nadčasovú hudbu, ktorú zbožňujem. Viem, že je zábava hovoriť o nadčasovosti či dlhotrvajúcom vplyve, pretože som ešte veľmi mladý, aby som sa zmieroval či naháňal životnosť, ale myslím, že mi to pomôže v mojej tridsiatke a neskôr štyridsiatke.“ Vie si RM predstaviť, že by jedného dňa založil súkromné múzeum Kima Namjoona v Južnej Kórei? „(smiech) Samotné múzeum je skutočne náročné. Potrebujete kurátorov a výstavy. Hovorím to tu po prvýkrát, ale vážne plánujem vytvoriť malý priestor pre moje súkromné zbierky a kaviareň na prvom poschodí. Na druhom a treťom poschodí by boli súkromné zbierky, ktoré ľudia nemohli vidieť niekde inde, pretože Južná Kórea nedisponuje toľkým množstvom múzeí a galérií, takže jedného dňa chcem vytvoriť svoju vlastnú galériu.“ RM svoje potulky po galériách a múzeách ukazuje na svojom Instagrame. Premýšľal niekedy nad tým, že ho môžu ľudia nasledovať a prísť sa pozrieť do galérie, ktorú on navštívil? „Som veľmi šťastný za fanúšikov, že zbožňujú moje príspevky a môj vkus. Som vďačný za môj Instagram a príspevky, pretože už teraz pôsobia ako výstava. Vždy uverejňujem fotky z múzea alebo galérie, ktoré sa mi skutočne páčili, a potom vnímam, ako ľudia prichádzajú na tieto miesta po tom, čo som o tom uverejnil príspevok. Je to skutočne skvelé, že ľudia dokážu milovať niekoho vkus a že tam môžu byť a vidieť umenie na vlastné oči. Keď sa 300 ľudí pozerá na umenie, vzniká 300 rôznych pocitov. Jedného dňa si prajem, aby som mohol zdieľať svoje myšlienky o umení a svojej kolekcii.“

Posledné roky je vplyv kórejskej kultúry na celom svete evidentný: BTS, oscarový film Parasite či dráma o hrách o život Squid Game. Čo si RM myslí o tom, že sa do popredia vo svete dostáva kórejská kultúra? „Južná Kórea je zvláštna, unikátna a zaujímavá krajina, pretože sme mali hroznú vojnu v 50. rokoch, ktorá rozdelila Kóreu na Severnú a Južnú. Južná Kórea je malá krajina. V 60. rokoch sme boli krajina, ktorej pomáhali iné národy, po päťdesiatich rokoch sa pozície zmenili z podporovaného na podporovateľa. Neviem to presne definovať, ale ako Kórejčan mám pocit, že v našom vnútri je vášeň. Máme energiu a špecifického ducha. Volá sa to han, neviem to povedať v angličtine. Obdobie po vojne a diskriminácii našich rodičov a starých rodičov, tých sedemdesiat rokov, vytvorilo súčasnú Južnú Kóreu. Veľa benefitov a výhod sme získali príchodom internetu a platforiem, ako je YouTube, Netflix a najmä príchodom sociálnych sietí. Teraz stačí zapnúť TV, zobrať ovládač, zapnúť Netflix a vidieť celé kórejské drámy a filmy. Keď majú ľudia záujem o kórejské veci, tak si to pozrú. Je to úžasné a myslím si, že to je sila kultúry.“ RM vďaka sile kórejskej kultúry, ktorej sa venuje v súčasnosti veľká pozornosť, cíti veľkú váhu zodpovednosti.

Americká hip hopová scéna v začiatkoch ovplyvnila tú kórejskú. O dvanásť alebo pätnásť rokov neskôr sa karta obrátila a kórejská kultúra má veľký vplyv na americkom území. Je pre RM-a zvláštne, že ľudia, ktorí nerozprávajú kórejsky, sú jeho veľkými fanúšikmi a že on je žiadaný, aby spolupracoval s tými, ktorí v jeho detstve boli jeho vzormi? „Je to zvláštne, pretože sme to nikdy neočakávali a nikdy sme nevedeli, že tu v roku 2022 bude svet YouTube alebo svet Netflixu. Vôbec som to neočakával. Keď prichádzame do USA alebo Európy, najviac sú pri nás prekvapení z koncertov, pretože dokážeme vypredať štyri štadióny za sebou. Na svete je málo amerických alebo európskych umelcov, ktorým sa to tiež podarí. Pýtajú sa, kto sme? Ako to, že to dokážeme? Neviem (smiech), je to pre nás stále zvláštne, pretože keď som na pódiu, som v pozícii hviezdy, ale keď z pódia zídem a prídem do Južnej Kórey, do môjho malého štúdia, som zberateľom, pozerám novinky o umení, správy, jem bulgogi s mojimi priateľmi. To je pre mňa všetko pre väčšinu môjho života, takže stále je to pre mňa všetko zvláštne a čudné, pretože sa považujem za vidiečana z malej krajiny zvanej Južná Kórea. Som šťastný, že môžem zažiť túto skúsenosť s dvomi typmi života, ako keby som natáčal film,“ zasmial sa RM.

Aké sú jeho triky na zachovanie kreativity? Ako sa stará o kreativitu? Má nejaké rituály? „Chcem byť len pokojný a robiť hudbu bez ohľadu na iné faktory. Keď ste v tíme, znamená to, že musíte obetovať svoju dušu alebo osobnosť. Sme siedmi so siedmimi osobnosťami. Keď sme začínali, mali sme 18 a 19 rokov, ale dnes sme takmer tridsiatnici, stali sme sa mužmi a dospelými, takže máme odlišné osobnosti alebo budúce vnímania. BTS sú stále pre mňa dôležití a je to najväčšia časť môjho ja, ale pri zachovávaní intenzity ako tím môžem jednoducho zabudnúť, kto som bol a prečo som to celé začal. Chcem si v sebe uchovať to, prečo som to celé začal a čo môžem dokázať so svojou tvorbou. Pre moju tridsiatku chcem zistiť spôsob, akým žiť ako člen a líder skupiny BTS a Kim Namjoon.“ Na záver dostal RM otázku, aké dielo videl ako prvé a aké nedávne? „Myslím, že Obed v záhrade od Moneta. Nemyslím si však, že to bolo moje úplne prvé dielo, skôr to bolo dielo, pri ktorom som sa zamiloval do umenia. A nedávne? Nie je to špecifické dielo, ale skôr umelec. Je to Philip Goss. Priťahuje ma jeho používanie červenej a ružovej farby. Nevedel som, že kariéru začal ako jeden z abstraktných expresionistov s Rothkom a Paulom. Bol jedným z dôležitých členov tímu, ale nebol ako ostatní. Odvážne zmenil celý svoj svet. Počul som, že sa mu veľa ľudí smialo a pýtali sa ho, prečo zmenil tvorbu, oklamali ho, ale myslím si, že nezmenil svoj štýl. Myslím, že mohol ostať pri tíme abstraktných expresionistov ako jeho priatelia Pollock a Rothko, ale keďže zmenil svoj štýl a odvážne sa potýkal s problémami a traumami jeho mladého života, mohol sa na seba posťažovať. Nebol členom trendu. Zaujalo ma, čo urobil, pretože je to tak odlišné s príchodom jeho päťdesiatky a sedemdesiatky,“ ukončil svoje zaujímavé rozprávanie o umení RM.

Zdroj: podcasts.apple.com